Posted 24.09.2018 by Lais
pozn: predošlé časti poviedky sa volajú Moja hra, prológ a Moja hra, vitaj....
"Je ešte niečo také súrne, čo by si chcel v tomto momente povedať?"
"Nie, nie je, prepáč..."
"Zatiaľ ti nemám čo prepačovať. Učíš sa. Teraz ťa poprosím, áno správne počuješ, poprosím, aby si teda už vnímal iba mňa, moje slová, a to, čo sa bude diať. Slovne budeš môcť reagovať iba, ak ťa k tomu vyzvem ja. Ak budeš cítiť hrozbu, úzkosť, bolesť použiješ "safeword". Ak sa to ešte bude dať zniesť, len budeš mať pocit nepohody, obavy, povieš slovo "STRACH", ak budeš cítiť veľkú úzkosť, paniku, neznesiteľnú bolesť, povieš slovo DOSŤ. V prípade že budeš mať znemožnené zvukové prejavy, budeš kmitať prstami na rukách. Vtedy všetko okamžite ukončím. Som zrozumiteľná?"
"Si zrozumiteľná Lais"
"Vidím stres v tvojich očiach. Chcem ťa ubezpečiť, že dnes by sa nemalo nič z toho udiať. Nemal by si cítiť extrémnu bolesť, nemal by si mať paniku, ani nič podobné. Máš nejaké otázky, pripomienky, alebo sa chceš zbaliť a utiecť Róbert?" (dvihne mi kutiky)
"To ani náhodou Lais, som šťastný, že tu môžem stáť."
"Výborne, tak už zmlkni a kľakni si na kolená."
Pred prvým "akčným" stretnutím (toto pomenovanie neznášam) so subíkom, dlhšie analyzujem, rozmýšľam, ako bude prebiehať. Pár krát som to neurobila premyslene, s patričnou prípravou a následky nesiem dodnes. Človek sa učí na vlastných chybách. Aj Domina. Nikto učený z neba nespadol. Ani Domina. Sebavedomie rastie so skúsenosťami. Aj Domine. No nič, dosť bolo fráz, to je iný príbeh.
Dnes mám cieľ, ktorý treba dosiahnuť. Ani slovo cieľ nemám rada, ale lepšie ma nenapadá. Zámer? Mohol by to byť zámer. Dnes mám zámer, ktorý chcem dosiahnuť. Zoznámiť sa. Možno si ťukáte na čelo. Ona ho nepozná? No predstavte si poznám. Myslím teraz iné zoznámenie. Potrebujem spoznať jeho pachy. Ovoňať si ho keď je pokojný, aj keď sa mu nahrnie dopamín do celého tela. Vnímať ako dýcha, ako pracujú jeho svaly, ako reaguje na určité podnety. Nedá sa to na jednom stretnutí samozrejme. Toto poznávanie bude trvať dlhšie. Rovnako musí on spoznať mňa. To čo vravím a ako rozmýšľam je jedna vec. To, ako voniam, ako reagujem vo vyhranených situáciách, je vec druhá. Inštinktívna. Až vtedy sa ukáže, či to bude fungovať.
Čo tu dnes máme teda prichystané, aké chuťovečky? Čierne wrapové bondážové obväzy, niekoľko starých dobrých štipcov, pár tenších povrazov, chastity, waterbergrovo koliesko, centrofixku, aaaaa moju obľúbenúúú, tramtadadaaaa, deprivačnú masku.
"Máš krásnu pusinku, bude mi aj ľúto, keď ju istý čas neuvidím. Najprv ti nasadím deprivačnú masku. potrebujem aby sa tvoje zmysly zbystrili. Aby ťa nerušili ostatné vnemy. Postupne budem odoberať jej časti, ale najprv ju budeš mať nasadenú kompletne. Nebudeš mať teraz zapchaté ústa. Budeš mať teda možnosť poziť safeword. Zopakuj mi tie slová Robert!"
"Strach, keď budem mať obavy, ale ešte sa to bude dať zvládnuť, Dosť, keď už to zvládať nebudem"
"Správne, šikovný subík."
Nasádzam mu masku, je čierna, kožená, skladá sa z kukly, polstrovania na uši, krytov na oči, dá sa zazipsovať otvor na nos, aj na ústa. V prípade potreby sa dá pridať menší roubik. Na temeni sa šnuruje a na vrchu hlavy má kovové očko. Okrem roubiku postupne pripínam všetky komponenty.
Je taký pokojný. Milujem pohľad na suba v kukle. Nie sú mu vidieť celé pery, tuším tam nechám urobiť väčsí otvor. Je hriech ich nevidieť. Každá minúta ich skrývania je zločin proti estetičnu.
Dokonané.
Sadnem si oproti nemu na stoličku a chvíľu sa len kochám. Mám čas. Otvor na nos mu rozopnem.
"Polož si hlavu na moje kolená subík. Teraz je čas, kedy si ma ovoniaš ako pes. Nebudeš sa ma dotýkať rukami. Iba ma voňaj. Môžeš sa jemne dotýkať nosom mojich stehien, kolien, lýtok, kotníkov, prstov. Pomaly, nikam sa neponáhľaj."
Nepoužila som pred stretnutím parfem, ani sprchový gel. Iba sprchu čistou vodou. Je dôležité, aby ho nemýlili umelé vône. Aby neotupovali jeho čuch. Musí ma cítiť v prirodzenej podobe. Mám rada tú jeho jemnosť, citlivosť. Neviem koľko času ubehlo, možno 10, 15 minút? Silných minút. Toto je niečo, čo na papier nedokážem bohužial dať. Intimita v tej najpočestnejšej najčistejšej forme. Vzájomná existencia.
Zdvihnem mu bradu, zapnem otvor na nos. Položím si znovu jeho hlavu na kolená a hladím ho po ramenách. Po chvíli mu prejdem z pravého ramena, cez pažu, lakeť až po dlaň a nasmerujem mu ju na moje lýtko.
"Môžeš sa ma dotýkať, iba od kolien po prsty na nohách. Nad kolená siahať nesmieš. Rozumieš? Iba prikývni."
pokračovanie nabudúce
"Je ešte niečo také súrne, čo by si chcel v tomto momente povedať?"
"Nie, nie je, prepáč..."
"Zatiaľ ti nemám čo prepačovať. Učíš sa. Teraz ťa poprosím, áno správne počuješ, poprosím, aby si teda už vnímal iba mňa, moje slová, a to, čo sa bude diať. Slovne budeš môcť reagovať iba, ak ťa k tomu vyzvem ja. Ak budeš cítiť hrozbu, úzkosť, bolesť použiješ "safeword". Ak sa to ešte bude dať zniesť, len budeš mať pocit nepohody, obavy, povieš slovo "STRACH", ak budeš cítiť veľkú úzkosť, paniku, neznesiteľnú bolesť, povieš slovo DOSŤ. V prípade že budeš mať znemožnené zvukové prejavy, budeš kmitať prstami na rukách. Vtedy všetko okamžite ukončím. Som zrozumiteľná?"
"Si zrozumiteľná Lais"
"Vidím stres v tvojich očiach. Chcem ťa ubezpečiť, že dnes by sa nemalo nič z toho udiať. Nemal by si cítiť extrémnu bolesť, nemal by si mať paniku, ani nič podobné. Máš nejaké otázky, pripomienky, alebo sa chceš zbaliť a utiecť Róbert?" (dvihne mi kutiky)
"To ani náhodou Lais, som šťastný, že tu môžem stáť."
"Výborne, tak už zmlkni a kľakni si na kolená."
Pred prvým "akčným" stretnutím (toto pomenovanie neznášam) so subíkom, dlhšie analyzujem, rozmýšľam, ako bude prebiehať. Pár krát som to neurobila premyslene, s patričnou prípravou a následky nesiem dodnes. Človek sa učí na vlastných chybách. Aj Domina. Nikto učený z neba nespadol. Ani Domina. Sebavedomie rastie so skúsenosťami. Aj Domine. No nič, dosť bolo fráz, to je iný príbeh.
Dnes mám cieľ, ktorý treba dosiahnuť. Ani slovo cieľ nemám rada, ale lepšie ma nenapadá. Zámer? Mohol by to byť zámer. Dnes mám zámer, ktorý chcem dosiahnuť. Zoznámiť sa. Možno si ťukáte na čelo. Ona ho nepozná? No predstavte si poznám. Myslím teraz iné zoznámenie. Potrebujem spoznať jeho pachy. Ovoňať si ho keď je pokojný, aj keď sa mu nahrnie dopamín do celého tela. Vnímať ako dýcha, ako pracujú jeho svaly, ako reaguje na určité podnety. Nedá sa to na jednom stretnutí samozrejme. Toto poznávanie bude trvať dlhšie. Rovnako musí on spoznať mňa. To čo vravím a ako rozmýšľam je jedna vec. To, ako voniam, ako reagujem vo vyhranených situáciách, je vec druhá. Inštinktívna. Až vtedy sa ukáže, či to bude fungovať.
Čo tu dnes máme teda prichystané, aké chuťovečky? Čierne wrapové bondážové obväzy, niekoľko starých dobrých štipcov, pár tenších povrazov, chastity, waterbergrovo koliesko, centrofixku, aaaaa moju obľúbenúúú, tramtadadaaaa, deprivačnú masku.
"Máš krásnu pusinku, bude mi aj ľúto, keď ju istý čas neuvidím. Najprv ti nasadím deprivačnú masku. potrebujem aby sa tvoje zmysly zbystrili. Aby ťa nerušili ostatné vnemy. Postupne budem odoberať jej časti, ale najprv ju budeš mať nasadenú kompletne. Nebudeš mať teraz zapchaté ústa. Budeš mať teda možnosť poziť safeword. Zopakuj mi tie slová Robert!"
"Strach, keď budem mať obavy, ale ešte sa to bude dať zvládnuť, Dosť, keď už to zvládať nebudem"
"Správne, šikovný subík."
Nasádzam mu masku, je čierna, kožená, skladá sa z kukly, polstrovania na uši, krytov na oči, dá sa zazipsovať otvor na nos, aj na ústa. V prípade potreby sa dá pridať menší roubik. Na temeni sa šnuruje a na vrchu hlavy má kovové očko. Okrem roubiku postupne pripínam všetky komponenty.
Je taký pokojný. Milujem pohľad na suba v kukle. Nie sú mu vidieť celé pery, tuším tam nechám urobiť väčsí otvor. Je hriech ich nevidieť. Každá minúta ich skrývania je zločin proti estetičnu.
Dokonané.
Sadnem si oproti nemu na stoličku a chvíľu sa len kochám. Mám čas. Otvor na nos mu rozopnem.
"Polož si hlavu na moje kolená subík. Teraz je čas, kedy si ma ovoniaš ako pes. Nebudeš sa ma dotýkať rukami. Iba ma voňaj. Môžeš sa jemne dotýkať nosom mojich stehien, kolien, lýtok, kotníkov, prstov. Pomaly, nikam sa neponáhľaj."
Nepoužila som pred stretnutím parfem, ani sprchový gel. Iba sprchu čistou vodou. Je dôležité, aby ho nemýlili umelé vône. Aby neotupovali jeho čuch. Musí ma cítiť v prirodzenej podobe. Mám rada tú jeho jemnosť, citlivosť. Neviem koľko času ubehlo, možno 10, 15 minút? Silných minút. Toto je niečo, čo na papier nedokážem bohužial dať. Intimita v tej najpočestnejšej najčistejšej forme. Vzájomná existencia.
Zdvihnem mu bradu, zapnem otvor na nos. Položím si znovu jeho hlavu na kolená a hladím ho po ramenách. Po chvíli mu prejdem z pravého ramena, cez pažu, lakeť až po dlaň a nasmerujem mu ju na moje lýtko.
"Môžeš sa ma dotýkať, iba od kolien po prsty na nohách. Nad kolená siahať nesmieš. Rozumieš? Iba prikývni."
pokračovanie nabudúce
