Ráno (voľné pokračovanie poviedky Narodeniny )

Nový deň....
Ešte ani oči poriadne neotvorím a už vnímam Pánovu ruku na sebe. Stále si ma drží...takže to nebol sen...je pri mne. Otvorím oči a naozaj Pán spokojne spí vedľa mňa. Ešte kontrolný pohľad na stolík pri posteli. Áno, aj ten kúsok kože je skutočný... Chvíľu ležím pozorujem Pána a potom sa rozhodnem, že on návrat zo sna do reality tak ľahký mať nebude.

Pomaličky vykĺznem z jeho objatia, snažím sa ho nezobudiť a potichu sa presúvam do kuchyne. Na polceste zaváham...chcelo by to sprchu, no bojím sa, že by ho tečúca voda zobudila, a to nechcem. Privriem teda kuchynské dvere a pustím sa do prípravy raňajok pre Pána. Keď je všetko hotové, naložím to na tácku a vraciam sa do izby k Pánovi. Potichu si kľaknem, čakám, že ho vôňa čerstvej kávy prebudí. No tácka oťažieva a Pán spokojne spí. Položím ju teda opatrne na stolík. Už predtým som si všimla, že Pánovi visí z postele noha, a tak ako správna fenka sa začnem o Pánovu nohu obtierať, lízať ju...bozkávať. Po chvíli noha mizne pod perinou. Sklamaná, že sa mi nepodarilo Pána zobudiť, opäť kľačím pri posteli...No tu sa Pán spokojne prevalí na posteli a vystrčí spod periny ruku.
Presuniem sa k nej a začnem ju bozkávať...to už Pán dávno nespí a pohladí ma ňou. Strká mi prsty do úst a ja poslušne sajem stále kľačiac.
Pán otvorí oči a s úsmevom, aj keď káravo povie: " Ale toto sa robí? Budiť Pána a ešte aj takto? To nevieš, čo sa patrí?" Odhrnie perinu, dodáva: "Postaraj sa o mňa!"

Vidí nadšenie v mojich očiach, chvíľu ma nechá láskať ho jazykom, no potom ma schmatne za vlasy :" Pomaly milá moja, otvor pusu a čakaj!"
Kým si uvedomím, že Pán sa nechce obťažovať vstávaním a používa ma ako wc, mám už plnú pusu a nezostáva iné len prehĺtať...

"Tak to sa mi dnešný deň začína...", pomyslím si.

No niet moc času vymýšľať, nechcem si vyslúžiť trest za zababranú posteľ. Ešte jazykom očistiť a Pán ma spokojne pohladí.
"Šikovná a teraz pokračuj v tom, čo si začala!"

A tak sa vraciam k príjemnejšej činnosti. Skutočne sa snažím, no zdá sa, že prebudiť Pána, nebol práve najlepší nápad. Síce si zjavne vychutnáva moje snažiace sa ústa, no spokojný nie je. Omotá si pramene mojich vlasov okolo ruky a zodvihne mi hlavu, prísne sa mi pozrie do očí.
"Takže subinka sa nevedela dočkať...Tak poďme, ranná rozcvička ti nezaškodí! Vidím, že si ako vždy nadržaná, a ako vidíš mne sa vstávať nechce, takže sa na mňa posadíš a môžeš sa predviesť. "

Neznášam byť hore, stále sa hanbím, keď si ma pritom obzerá. A on to veľmi dobre vie. Capne ma po zadku.

" Potrebuješ, aby som ťa popohnal?"

S tichým " Nie, Pane," poponáhľam sa nech ho zbytočne nenahnevám.
Pán sa spokojne usmieva, obzerá si ma...necháva ma, aby som určovala tempo. No nie dlho.
" Zdá sa, že ty nevieš čo je rozcvička!"
S týmito slovami, pevne chytí moje bradavky, potiahne a takto sa rozhodne prebrať velenie. Bolí to, a tak sa snažím nasledovať jeho ruky. Nakláňam sa viac dopredu...Plesk...jeho ruka zasiahne prsia.
" Pekne sa vystri a pokračuj!"
Neostáva iné len sa snažiť viac. Cítim už stehná...Darmo rozcvička s Pánom je tvrdšia ako v posilňovni a aj príjemnejšia Vidí ,že už nevládzem, no nemieni mi to uľahčiť. Pustí prsia, ktoré doteraz trápil a capne po zadku.
" No poďme, neulievaj sa!" prikáže s úsmevom a pridá ešte pár rán.
To už ja cítim, že sa blížim k vrcholu. Zbadá to.
" Môžeš sa spraviť, fenka!"
Tieto slová spustia môj orgazmus a cítim, že nielen môj...

Vyčerpaná sa na Pána zložím. Pohladí ma, s úsmevom povie:"Dobré ránko, želám."So smiechom dodáva: "Chvíľami som váhal, či ešte nespím."

Šibalsky sa usmejem, zámer sa podaril. Stálo to za to, aj keď nateraz si necítim nohy, a to je ešte len ráno
Ktovie čo ma ešte dnes čaká...

Vstáva a mňa zosúva zo seba: "Idem do sprchy. Ty utekaj urobiť kávu, táto studená sa nedá piť! Keď sa vrátim chcem, aby si ma čakala na kolenách s novou!"

"Áno, Pane."

Utekám do kuchyne. Chytro postavím vodu a pripravím šálku. Počujem v kúpeľni tiecť vodu. Zalievam kávu a kladiem ju na stolík pri posteli a kľakám si...

Pán práve vchádza a spokojný s tým čo vidí konštatuje :"Toto je krásne ráno...Utekaj do sprchy! Zatiaľ ti pripravím raňajky."

Osprchujem sa a zvedavá, čo to Pán ukuchtil, vchádzam do izby ešte v osuške. Vo dverách ma zastaví: "A toto je čo?! Osušku dole a pekne na štyri ako fenka! Ku mne!"
Prídem až k Pánovým nohám. Pohladí ma: "Takto sa mi páčiš. "

Vezme obojok zo stolíka a pripne mi ho. Potom sa zas natiahne k stolíku, berie s neho misku, položí ju na zem predo mňa a s úsmevom dodá : "Želám dobrú chuť!"

Kým sa spamätávam, vezme tácku so svojimi raňajkami, pohodlne sa usadí na posteľ a pustí sa do jedla. Ja váhavo nazriem do misky...cereálie s mliekom...moje obľúbené raňajky, ale takto z misky na zemi???

"Jedz!" ponúka ma. "Azda chceš povedať, že nemáš chuť na raňajky od Pána?"
"Nie, Pane." odpovedám a pokúšam sa jesť.
Ide mi to ťažko, bojujem s každým sústom. Pán si zatiaľ vychutnáva raňajky a aj divadlo pred sebou. Dokonca si na chvíľu pohodlne vyloží nohy na môj chrbát a popíja kávu.
" Tú dlážku potom vylížeš, jedlom sa neplytvá!" vystríha ma.
Konečne je miska prázdna.
"Poď sem!"
Opatrne podídem a Pán ma starostlivo poutiera.
"Ty si sa ale zababrala" povie. "Nevadí, na prvýkrát si to zvládla skvelo. Pod sem, donesiem ti kávu."

A tak sa šupnem k Pánovi do postele a on prináša z kuchyne šálku kávy pre mňa. Spoločne si vychutnávame ráno...