Táto poviedka tu už bola, týmto chcem poďakovať kamarátke, ktorá ju zverejnila pod svojim nickom. Teraz ju zverejňujem ako autorka.
„Kľakni si k posteli a priprav sa na trest!“
Zodvihne kvet, čo bol pred chvíľou v mojich ústach, pristúpi k stolu. Berie do ruky nôž a odreže stonku pár centimetrov pod púčikom. Ten položí na stôl. Nechápavo ho sledujem, ako opatrene nožom sťahuje kôru zo stonky. Pár šikovných ťahov a z nádherného kvetu je trestný nástroj. Ani nedýcham, keď si to uvedomím. V jeho rukách je ohybný, no pevný prútik, pripravený zoznámiť sa s mojou riťkou.
„ Priprav sa, polož sa na posteľ a zadok pekne vystrč!“
„Viac roztiahni nohy, hlavu dole, taaak...,“ usmerňuje ma do správnej polohy. Poklepe si pritom prútikom do dlane, zrejme skúša jeho pevnosť. Ešte si ma sám trochu prišteluje, pritlačením na chrbát. Nečakane švihne prútikom vo vzduchu. V tej sekunde je po dlho upravovanej polohe, ruky mi vyletia v snahe chrániť si zadok. Bez slova ma za ne chytí a uloží späť. Prútikom poklepká po chrbte, po vnútornej strane stehien, kým opäť nie som nastavená tak, ako si to predstavuje.
„ Ideme na to...“
Tentokrát udrie...
Páli to. Samozrejme, že to patrične zvukovo ocením
„Nemusíš rátať, snaž sa to zvládnuť.“
Som mu vďačná za to, že sa môžem plne sústrediť. Mám rada spank, no toto predsa len bolí. Nie je jednoduché poslušne držať. Cítim, ako sa bolesť šíri z miesta úderu, rozlieva sa... páli ma celý zadok a je vlhnem.......áno aj to
Na chvíľu prestane, pohladí ma po horúcom zadku.
Aaaaaaach ako cítim ten dotyk...
„Kľakni si, ruky za hlavu! Kolená viac od seba!“
Koncom prútika sa hrá s mojimi bradavkami a ja zatváram oči, jednak ma to vzrušuje, no bojím sa, že udrie aj tam. Presunie sa k mušličke, prejde cez škáročku a ja zavzdychám. Ešte chvíľu sa so mnou takto hrá, necháva ma pozbierať sily a zrazu prestane...
„ Ruky na posteľ! Poriadne otrč ten zadok! Ešte tri rany.“
Nadýchnem sa, napnem svaly. Viem, že si na nich dá záležať. Z jeho pohľadu i hlasu mi je jasné, že ten trest nevzrušil len mňa.
Ešte dodá : „Môžeš kričať.“
A tak trikrát vykríknem, zovriem prstami prestieradlo pod sebou, v očiach sa mi zalesknú slzy. Ani si to nestihnem uvedomiť a už je vo mne. Tvrdo priráža a ja už nekričím bolesťou, ale slasťou. Cítim ako naráža na moju horúcu, ubolenú ritku, pevne ma drží za boky. Jednou rukou si ma pritiahne za vlasy a zašepká mi do ucha: „Tentokrát až po mne, fenka!“
„ Áno, Pane.“
Viem, že nesmiem skôr ako on, hoci najradšej by som okamžite. No on spomalí, vychutnáva si ma. Capne po zadku, stisne prsia...........
„Prosííííííííím , Pane.“
Už to nezvládam, keď mi rukou začne dráždiť klitoris.
„ Ešte nie!“
„Prosíííííííííííím, prosíííííííííííííííím, Pane“
„ Tak poď!“
A v tom cítim, že ma napĺňa a ja vrcholím s ním. Nevnímam nič, podlomia sa mi nohy...
Prvé, čo registrujem, je pevné objatie a hladenie po vlasoch. Ešte sa celá chvejem, keď šepkám: „Ďakujem Pane.“
„Poď sem, moja.“
Pritiahne si ma bližšie a pobozká ma. Schúlim sa v jeho objatí. Cítim sa v ňom stratená, schovaná, v bezpečí, krásne ... Nežne mi odhrnie vlasy, odopne obojok.
Zbadá smútok v mojich očiach, pohladí ma.
„To, aby sa ti pohodlnejšie spalo, ráno ti ho opäť nasadím. Ty moja fenečka.“
Sledujem, ako ukladá ten kúsok kože, čo pre mňa toľko znamená, na stolík vedľa postele. Unavení, neschopní pohybu sa ešte zasmejeme na tom, koľko pruhov ráno nájdeme na mojom zadku. Ešte otázka či sa páčilo, či moc cítim ritku a už sa nám zatvárajú oči. Zaspí prvý a ešte aj v spánku ma majetnícky drží.
„Ďakujem , Pane,“ zašepkám a dovolím si dať mu bozk na dobrú noc. Viem, že zajtra nás čaká ďalší skvelý deň...
„Kľakni si k posteli a priprav sa na trest!“
Zodvihne kvet, čo bol pred chvíľou v mojich ústach, pristúpi k stolu. Berie do ruky nôž a odreže stonku pár centimetrov pod púčikom. Ten položí na stôl. Nechápavo ho sledujem, ako opatrene nožom sťahuje kôru zo stonky. Pár šikovných ťahov a z nádherného kvetu je trestný nástroj. Ani nedýcham, keď si to uvedomím. V jeho rukách je ohybný, no pevný prútik, pripravený zoznámiť sa s mojou riťkou.
„ Priprav sa, polož sa na posteľ a zadok pekne vystrč!“
„Viac roztiahni nohy, hlavu dole, taaak...,“ usmerňuje ma do správnej polohy. Poklepe si pritom prútikom do dlane, zrejme skúša jeho pevnosť. Ešte si ma sám trochu prišteluje, pritlačením na chrbát. Nečakane švihne prútikom vo vzduchu. V tej sekunde je po dlho upravovanej polohe, ruky mi vyletia v snahe chrániť si zadok. Bez slova ma za ne chytí a uloží späť. Prútikom poklepká po chrbte, po vnútornej strane stehien, kým opäť nie som nastavená tak, ako si to predstavuje.
„ Ideme na to...“
Tentokrát udrie...
Páli to. Samozrejme, že to patrične zvukovo ocením
„Nemusíš rátať, snaž sa to zvládnuť.“
Som mu vďačná za to, že sa môžem plne sústrediť. Mám rada spank, no toto predsa len bolí. Nie je jednoduché poslušne držať. Cítim, ako sa bolesť šíri z miesta úderu, rozlieva sa... páli ma celý zadok a je vlhnem.......áno aj to
Na chvíľu prestane, pohladí ma po horúcom zadku.
Aaaaaaach ako cítim ten dotyk...
„Kľakni si, ruky za hlavu! Kolená viac od seba!“
Koncom prútika sa hrá s mojimi bradavkami a ja zatváram oči, jednak ma to vzrušuje, no bojím sa, že udrie aj tam. Presunie sa k mušličke, prejde cez škáročku a ja zavzdychám. Ešte chvíľu sa so mnou takto hrá, necháva ma pozbierať sily a zrazu prestane...
„ Ruky na posteľ! Poriadne otrč ten zadok! Ešte tri rany.“
Nadýchnem sa, napnem svaly. Viem, že si na nich dá záležať. Z jeho pohľadu i hlasu mi je jasné, že ten trest nevzrušil len mňa.
Ešte dodá : „Môžeš kričať.“
A tak trikrát vykríknem, zovriem prstami prestieradlo pod sebou, v očiach sa mi zalesknú slzy. Ani si to nestihnem uvedomiť a už je vo mne. Tvrdo priráža a ja už nekričím bolesťou, ale slasťou. Cítim ako naráža na moju horúcu, ubolenú ritku, pevne ma drží za boky. Jednou rukou si ma pritiahne za vlasy a zašepká mi do ucha: „Tentokrát až po mne, fenka!“
„ Áno, Pane.“
Viem, že nesmiem skôr ako on, hoci najradšej by som okamžite. No on spomalí, vychutnáva si ma. Capne po zadku, stisne prsia...........
„Prosííííííííím , Pane.“
Už to nezvládam, keď mi rukou začne dráždiť klitoris.
„ Ešte nie!“
„Prosíííííííííííím, prosíííííííííííííííím, Pane“
„ Tak poď!“
A v tom cítim, že ma napĺňa a ja vrcholím s ním. Nevnímam nič, podlomia sa mi nohy...
Prvé, čo registrujem, je pevné objatie a hladenie po vlasoch. Ešte sa celá chvejem, keď šepkám: „Ďakujem Pane.“
„Poď sem, moja.“
Pritiahne si ma bližšie a pobozká ma. Schúlim sa v jeho objatí. Cítim sa v ňom stratená, schovaná, v bezpečí, krásne ... Nežne mi odhrnie vlasy, odopne obojok.
Zbadá smútok v mojich očiach, pohladí ma.
„To, aby sa ti pohodlnejšie spalo, ráno ti ho opäť nasadím. Ty moja fenečka.“
Sledujem, ako ukladá ten kúsok kože, čo pre mňa toľko znamená, na stolík vedľa postele. Unavení, neschopní pohybu sa ešte zasmejeme na tom, koľko pruhov ráno nájdeme na mojom zadku. Ešte otázka či sa páčilo, či moc cítim ritku a už sa nám zatvárajú oči. Zaspí prvý a ešte aj v spánku ma majetnícky drží.
„Ďakujem , Pane,“ zašepkám a dovolím si dať mu bozk na dobrú noc. Viem, že zajtra nás čaká ďalší skvelý deň...
