Táto poviedka tu už bola, týmto chcem poďakovať kamarátke, ktorá ju zverejnila pod svojim nickom. Teraz ju zverejňujem ako autorka.
Je pár dní po mojich narodeninách a napriek tomu na mňa ten pre mňa najkrajší a najvzrušujúcejší darček ešte len čaká – víkend s mojím Pánom. Chvejem sa pri pomyslení, že o pár minút vystúpim z busu, nastúpim k nemu do auta a on si ma odvezie niekam, kde nebudeme nikým rušení. Ešte letmý pohľad do zrkadla – posledná kontrola predtým ako pred neho prestúpim. Vždy sa snažím, aby bol so mnou spokojný, aby som došla včas a náležite upravená, tak ako dnes.......
Pán si želal, aby som prišla v sukni, bez nohavičiek a s venušinými guličkami v sebe ( vraj nech som pre neho pripravená.......akoby si ma nepoznal, som vždy, aj bez guličiek . Úplne stačí pomyslenie na naše hranie. Dnes som mokrá až na stehnách...uvedomím si to, keď opatrne vystupujem z autobusu, tak aby si náhodou niekto nevšimol, že pod krátkou sukňou som nahá. Mám obuté topánky na vysokých opätkoch, a tak sa sústredím na nerovnosti terénu, predsa len to nie je moja bežná obuv, no špeciálna príležitosť si žiada špeciálne obutie. Zodvihnem oči od chodníka v snahe nájsť správny smer k parkovisku a v tom sa moje oči stretnú s jeho očami. Chvíľu váham či dobre vidím...usmiaty od ucha k uchu s červenou ružou na dlhej stopke. Wau....Čo má znamenať to gesto? Je to on? Čaká na mňa? Pomaly sa približujem, cítim, ako zo mňa nespúšťa zrak, ako si ma premeriava.
„Ahoj!“ usmeje sa a jemne ma pobozká a podá mi ružu.
„ Ahoj!“ opätujem pozdrav aj bozk. Usmievam sa nad tým milým gestom, beriem kvetinu do ešte stále roztrasených rúk a privoniam. Vonia.
Pohneme sa smerom k autu, cestou ma objíme okolo pásu a po chvíli rukou zíde nižšie a pohladí ma po zadku. Zjavne sa nevie dočkať, tak aspoň takto kontroluje či som splnila jeho príkaz. Len sa usmeje a povie : „ Poslušná,“ pritom si ale neodpustí aspoň capnutie. Tuší, čo tým so mnou robí? Capnutie rozhýbe už aj tak vibrujúce guličky vo mne a ja zalapám po dychu, snažím sa nedať najavo čo sa vo vnútri deje. Jasne, že si to všimne, náležite si to vychutnáva a ja sa zas červenám...
Konečne v aute. Ukrytá pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich. Mám pocit, že si to musel všimnúť každý, to že som bez nohavičiek a na pokraji orgazmu...Vyrážame. Po očku sleduje aká som napätá, ako sa chvejem.
„Čoho sa bojíš? Vieš, že ti neublížim.“
Len sa usmejem. Ťažko vysvetliť, že sa nechvejem len strachom ( aj keď priznávam, rada sa bojím, tak vzrušujúco bojím...). To chvenie je zmes pocitov a strach isto neprevažuje je to očakávanie, napätie, vzrušenie...
„Roztiahni nohy a vyhrň si sukňu!“ znie ďalší príkaz.
Okamžite tak urobím a už cítim jeho ruku na mojich stehnách.
„ Ty si ale nadržaná, kurvička.“ konštatuje s úsmevom.
Hanbím sa za svoje vzrušenie, no ani sa nepohnem a nechávam ho preskúmať ako veľmi som mokrá, ako veľmi sa neviem dočkať...Nájde šnúrku od guličiek...
„ Šikovná,“ jemne za ňu potiahne a potom prstom zatlačí guličky spať, ujde mi ston.
„ Tešíš sa?“
„ Áno, Pane,“ nesmelo odpoviem.
Začne rozprávať o tom, aké úžasné miesto pre nás našiel, že nás nikto nebude rušiť, že si budem môcť kričať koľko sa mi zachce: ) Bavíme sa o ceste a napätie zo mňa pomaly opadá. Konečne sme v cieli. Vkročíme do chaty, ja sa nesmelo rozhliadam, on sa pohodlne usadí a povie : „ Vyzleč sa.“ Bez váhania sa vyzliekam. Keď stojím len v podprsenke a samodržkách zaváham, pozriem sa na neho..
„ Podprsenku dole, pančuchy si môžeš nechať.“
Tak aj podprsenka končí na kôpke s oblečením. Stojím nahá, vzrušená a on si pokojne sedí oblečený. Vnímam ten rozdiel medzi nami. Ja nahá chvejúca sa so sklopeným zrakom, on oblečený, pokojný s pohľadom upreným na mňa.
„ Poď sem fenka, niečo ti chýba.“
Milujem túto chvíľu, keď smiem pred neho pokľaknúť a on mi pripne obojok. Jeho upnutím pre mňa prestáva existovať svet okolo, vnímam len jeho, jeho príkazy a priania. Vždy znovu prežívam ten pocit úplnej oddanosti voči nemu. Skloním hlavu a poďakujem.
„Meškala si, zaslúžiš si potrestať. 25 rán na začiatok, polož sa mi na kolená.“
V duchu sa usmejem, na toto som sa toľko tešila, horím nedočkavosťou a vzrušením, keď ma rukou hladí po zadku a čakám prvú ranu. Ani mi nenapadne protestovať, že za to meškanie predsa nemôžem, že to meškal spoj. Odtiahne ruku a opäť len pohladí, viem, že sa usmieva, že sa mu páči takto ma naťahovať. Opäť odtiahne ruku a ja sebou šklbnem v očakávaní rany, tentokrát už ale naozaj dopadne. Nie moc silná, taká na zahriate. Druhá je silnejšia, ujde mi ston a uvedomím si , že som zabudla rátať..
„ Jedna,“ napravím svoj omyl.
„ Ešte že tak, no tú prvú ti nerátam,“ spokojne pokračuje vo vyplácaní.
Ďalšie dve dopadnú v rýchlom slede, cítim ako sa mi zadok rozohrieva, no zatiaľ to moc nebolí. Každá rana rozhýbe guličky vo mne. Pridá na intenzite. Po siedmej mi dovolí vydýchnuť. Hladí ma, prstami dráždi klitoris a ja stonám a tečiem...Ďalšie rany...Mykám sa , sťahujem stehná k sebe, kričím, cítim, ako pevne si ma pridŕža. Pri dvadsiatej mi je jasné že to nezvládnem, že vyvrcholím...a práve vtedy prestane s výpraskom a hladí ma, opäť dráždi. Tesne pred vrcholom prestane. ( ako toto dokáže tak na hrane , je pre mňa večnou záhadou ) A udrie...Do 23 rátam, potom už vnímam len tú horúčavu, čo sa mi rozlieva po zadku a vo mne... Hneď ako opäť vnímam svet okolo seba, si uvedomím, že som sa spravila bez dovolenia. Len zašepkám : „ Prepáčte, Pane,“ vedomá si svojho priestupku.
„ Všetko najlepšie k narodeninám,“ pobozká ma a privinie si ma k sebe. „ Dnes to bude bez trestu.“ Nezabudol. Usmievam sa doširoka. Ako som si len mohla myslieť, že zabudol na moje narodeniny, vedel o nich, tak ako vedel, že túžim po takomto orgazme. Pomaly sa zosuniem z jeho kolien a kľaknem si blízko neho. Pohladí ma po horúcej ritke, chvíľu sa kochá svojím dielom .
Je pár dní po mojich narodeninách a napriek tomu na mňa ten pre mňa najkrajší a najvzrušujúcejší darček ešte len čaká – víkend s mojím Pánom. Chvejem sa pri pomyslení, že o pár minút vystúpim z busu, nastúpim k nemu do auta a on si ma odvezie niekam, kde nebudeme nikým rušení. Ešte letmý pohľad do zrkadla – posledná kontrola predtým ako pred neho prestúpim. Vždy sa snažím, aby bol so mnou spokojný, aby som došla včas a náležite upravená, tak ako dnes.......
Pán si želal, aby som prišla v sukni, bez nohavičiek a s venušinými guličkami v sebe ( vraj nech som pre neho pripravená.......akoby si ma nepoznal, som vždy, aj bez guličiek . Úplne stačí pomyslenie na naše hranie. Dnes som mokrá až na stehnách...uvedomím si to, keď opatrne vystupujem z autobusu, tak aby si náhodou niekto nevšimol, že pod krátkou sukňou som nahá. Mám obuté topánky na vysokých opätkoch, a tak sa sústredím na nerovnosti terénu, predsa len to nie je moja bežná obuv, no špeciálna príležitosť si žiada špeciálne obutie. Zodvihnem oči od chodníka v snahe nájsť správny smer k parkovisku a v tom sa moje oči stretnú s jeho očami. Chvíľu váham či dobre vidím...usmiaty od ucha k uchu s červenou ružou na dlhej stopke. Wau....Čo má znamenať to gesto? Je to on? Čaká na mňa? Pomaly sa približujem, cítim, ako zo mňa nespúšťa zrak, ako si ma premeriava.
„Ahoj!“ usmeje sa a jemne ma pobozká a podá mi ružu.
„ Ahoj!“ opätujem pozdrav aj bozk. Usmievam sa nad tým milým gestom, beriem kvetinu do ešte stále roztrasených rúk a privoniam. Vonia.
Pohneme sa smerom k autu, cestou ma objíme okolo pásu a po chvíli rukou zíde nižšie a pohladí ma po zadku. Zjavne sa nevie dočkať, tak aspoň takto kontroluje či som splnila jeho príkaz. Len sa usmeje a povie : „ Poslušná,“ pritom si ale neodpustí aspoň capnutie. Tuší, čo tým so mnou robí? Capnutie rozhýbe už aj tak vibrujúce guličky vo mne a ja zalapám po dychu, snažím sa nedať najavo čo sa vo vnútri deje. Jasne, že si to všimne, náležite si to vychutnáva a ja sa zas červenám...
Konečne v aute. Ukrytá pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich. Mám pocit, že si to musel všimnúť každý, to že som bez nohavičiek a na pokraji orgazmu...Vyrážame. Po očku sleduje aká som napätá, ako sa chvejem.
„Čoho sa bojíš? Vieš, že ti neublížim.“
Len sa usmejem. Ťažko vysvetliť, že sa nechvejem len strachom ( aj keď priznávam, rada sa bojím, tak vzrušujúco bojím...). To chvenie je zmes pocitov a strach isto neprevažuje je to očakávanie, napätie, vzrušenie...
„Roztiahni nohy a vyhrň si sukňu!“ znie ďalší príkaz.
Okamžite tak urobím a už cítim jeho ruku na mojich stehnách.
„ Ty si ale nadržaná, kurvička.“ konštatuje s úsmevom.
Hanbím sa za svoje vzrušenie, no ani sa nepohnem a nechávam ho preskúmať ako veľmi som mokrá, ako veľmi sa neviem dočkať...Nájde šnúrku od guličiek...
„ Šikovná,“ jemne za ňu potiahne a potom prstom zatlačí guličky spať, ujde mi ston.
„ Tešíš sa?“
„ Áno, Pane,“ nesmelo odpoviem.
Začne rozprávať o tom, aké úžasné miesto pre nás našiel, že nás nikto nebude rušiť, že si budem môcť kričať koľko sa mi zachce: ) Bavíme sa o ceste a napätie zo mňa pomaly opadá. Konečne sme v cieli. Vkročíme do chaty, ja sa nesmelo rozhliadam, on sa pohodlne usadí a povie : „ Vyzleč sa.“ Bez váhania sa vyzliekam. Keď stojím len v podprsenke a samodržkách zaváham, pozriem sa na neho..
„ Podprsenku dole, pančuchy si môžeš nechať.“
Tak aj podprsenka končí na kôpke s oblečením. Stojím nahá, vzrušená a on si pokojne sedí oblečený. Vnímam ten rozdiel medzi nami. Ja nahá chvejúca sa so sklopeným zrakom, on oblečený, pokojný s pohľadom upreným na mňa.
„ Poď sem fenka, niečo ti chýba.“
Milujem túto chvíľu, keď smiem pred neho pokľaknúť a on mi pripne obojok. Jeho upnutím pre mňa prestáva existovať svet okolo, vnímam len jeho, jeho príkazy a priania. Vždy znovu prežívam ten pocit úplnej oddanosti voči nemu. Skloním hlavu a poďakujem.
„Meškala si, zaslúžiš si potrestať. 25 rán na začiatok, polož sa mi na kolená.“
V duchu sa usmejem, na toto som sa toľko tešila, horím nedočkavosťou a vzrušením, keď ma rukou hladí po zadku a čakám prvú ranu. Ani mi nenapadne protestovať, že za to meškanie predsa nemôžem, že to meškal spoj. Odtiahne ruku a opäť len pohladí, viem, že sa usmieva, že sa mu páči takto ma naťahovať. Opäť odtiahne ruku a ja sebou šklbnem v očakávaní rany, tentokrát už ale naozaj dopadne. Nie moc silná, taká na zahriate. Druhá je silnejšia, ujde mi ston a uvedomím si , že som zabudla rátať..
„ Jedna,“ napravím svoj omyl.
„ Ešte že tak, no tú prvú ti nerátam,“ spokojne pokračuje vo vyplácaní.
Ďalšie dve dopadnú v rýchlom slede, cítim ako sa mi zadok rozohrieva, no zatiaľ to moc nebolí. Každá rana rozhýbe guličky vo mne. Pridá na intenzite. Po siedmej mi dovolí vydýchnuť. Hladí ma, prstami dráždi klitoris a ja stonám a tečiem...Ďalšie rany...Mykám sa , sťahujem stehná k sebe, kričím, cítim, ako pevne si ma pridŕža. Pri dvadsiatej mi je jasné že to nezvládnem, že vyvrcholím...a práve vtedy prestane s výpraskom a hladí ma, opäť dráždi. Tesne pred vrcholom prestane. ( ako toto dokáže tak na hrane , je pre mňa večnou záhadou ) A udrie...Do 23 rátam, potom už vnímam len tú horúčavu, čo sa mi rozlieva po zadku a vo mne... Hneď ako opäť vnímam svet okolo seba, si uvedomím, že som sa spravila bez dovolenia. Len zašepkám : „ Prepáčte, Pane,“ vedomá si svojho priestupku.
„ Všetko najlepšie k narodeninám,“ pobozká ma a privinie si ma k sebe. „ Dnes to bude bez trestu.“ Nezabudol. Usmievam sa doširoka. Ako som si len mohla myslieť, že zabudol na moje narodeniny, vedel o nich, tak ako vedel, že túžim po takomto orgazme. Pomaly sa zosuniem z jeho kolien a kľaknem si blízko neho. Pohladí ma po horúcej ritke, chvíľu sa kochá svojím dielom .
rada citam tvoje poviedky 
