Vystúpim z auta s malou dušičkou..Pán mi kázal prísť oblečená tak, aby mi bolo vidieť nohavičky. Trošku som s tým vybabrala, žiadna ultrakrátka minisukňa sa nekoná. A to si Pán isto hneď všimne...no úloha napriek tomu splnená. Tangá som si omotala okolo zápästia. Vyzerajú ako nepotrebná gumička do vlasov...vidieť ich. Pod sukňou som nahá.
S úsmevom sa zvítam s Pánom, vidím, že dĺžka sukne sa mu nepoznáva. Ako si ma vedie ku penziónu, stihne mi prejsť rukou po zadku... A je to tu...Zastane, prísne sa na mňa pozrie a spýta sa : "Ako si mala prísť?" Poslušne mu to odpoviem, popri ale nezvládam byť vážna a šklbe mi kútikmi. V duchu si hovorím, to teda iste...čakal že takto prídem, aj keď som vedela , že nebudeme sami? V tom počujem "A?" sprevádzané nahnevaným pohľadom. To mu už s obrovským úsmevom otŕčam pod nos zápästie a s úsmevom od ucha k uchu dodávam : " Vari ich Pán nevidí? " Na zmiernenie toho celého mu hneď podávam diaľkový ovládač od vajíčka, ktoré je tam, kde malo byť. Pán sa síce naoko hnevá, no pozná ma, tak už len so smiechom dodáva : "Tebe, keď človek nepovie všetko úplne presne..." Pohneme sa. Kým dôjdeme k spoločnosti, Pán skúša, či vajíčko funguje a ja dúfam , že ho vypne skôr, ako sa zvítame s kamarátmi. Našťastie mi Pán odpustil toto svojské splnenie úlohy a netrápi ma pred nimi. Po chvíli ale vstáva s tým, že ideme na izbu. Nasledujem ho.
Len čo vojdeme do izby, schmatne ma a nemilosrdne ma ťahá k posteli. Posadí sa, prehne si ma cez kolená a so slovami, že už sa nevedel dočkať kedy mi zráta tie nohavičky, mi vyhŕňa sukňu a začne ma vyplácať na holý zadok. Niet úniku...Od prekvapenia z rýchlej zmeny situácie zabúdam rátať. Pán ma na to upozorní po cca desiatej rane. A tak začnem pekne od jedna a končíme pri 25...To už riadne vyvádzam, zadok mám v jednom ohni a určite žiari červeňou. Pán prestane, káže sa mi vyzliecť. Napriek tomu, že sme spolu dlho sa stále hanbím, keď pred ním stojím a odkladám šaty...Chytí ma za bradavku, a tak si ma stiahne na kolená pred seba, aby mi mohol pripnúť obojok.
Usadí sa na posteľ s bičíkom v ruke: "Tie tangá boli fajn nápad. Poď sem a ruky za chrbát! " A už nie sú tangá omotané len okolo jedného zápästia... Prikáže mi ľahnúť si na chrbát tak, aby som mala hlavu v jeho lone. Pohodlne sa v tejto polohe uvelebím, no ďalšie slová ma privedú do reality: "Roztiahni nohy! Dostaneš 25 po kunde." Chytá ma panika, nedokážem poslušne ponúknuť Pánovi toto miesto k výprasku. Opatrne roztiahnem nohy, no len čo zbadám, že Pán sa napriahol k prvej rane, sú zase spolu: "Vidím, že s tým potrebuješ pomôcť. Za každú zmenu pozície štipec a odporúčam ti si to dobre zvážiť, bo ich pripnutie je len polovica trestu!"
Viac mi netreba, je mi jasné, že dolu nepôjdu dobrovoľne. Teraz sa ozaj snažím prekonať samu seba a udržať nohy tak, ako ich Pán chce mať. Prvých pár rán zvládam, Pán ma šetrí. No keď pridá na sile, nohy sú zas spolu...a prvý štipec na bradavke. Kým sa dostaneme k obľúbenej Pánovej 25-ke, je tých štipcov päť, kunda je opuchnutá, mne tečú slzy a prosebne pozerám na Pána. Ten ma pohladí, pochváli, no dodáva, že trest je trest, a tak postupne strháva štipce, jednou rukou mi pritom tak ako pri výprasku zakrýva ústa, aby dlaňou tlmil moje výkriky.
Aj som zabudla na vajíčko v sebe, až teraz mi ho Pán pripomenie tým, že ho spúšťa a sám sa presúva medzi moje nohy, kde ma začne jazykom dráždiť. Nezabudne dodať : "Nie , že sa spravíš!" Keď mám orgazmus na krajíčku Pán vstáva, znižuje výkon vajíčka, šatkou mi zaviaže oči a káže mi otrčiť zadok. So zviazanými rukami sa mi ťažko mení poloha, tak mi s tým pomôže. Nasleduje pár rán bičíkom na zadok. Odkladá bičík na môj chrbát: "Ostaň tak! Ten bičík chcem nájsť tam, kde som si ho odložil! Samozrejme nemáš dovolené urobiť sa! O chvíľu som späť." Buchnú dvere a ja ostávam sama. So zaviazanými očami, zviazanými rukami, vrčiacim vajíčkom, zmaľovanou ritkou a opuchnutou kundou .
V panike si uvedomujem svoju situáciu. Ozaj ma tu takto nechal? Zamkol vôbec? Isto je v izbe...Nesmelo sa ozvem : "Pane..Pane prosím..." Žiadna odpoveď. Ostať tak, či sa pokúsiť aspoň trošku schovať? Čo urobí, ak ma nenájde ako ma nechal? Stojí pri dverách a sleduje ma? Čo ak ozaj odišiel a nechal otvorené? Čo ak niekto príde? To je len pár otázok, čo mi bežia hlavou. Čas sa vlečie, mám pocit, že čakám strašne dlho. Z úvah ma vytrhne prudké otvorenie dverí...Trhne ma, takmer zhodím bičík a ani neviem, ako sa mi podarí ho udržať na mieste. "Pane", dostanem zo seba v nádeji , že je to on. Počujem otočenie kľúča vo dverách a inak žiadnu odpoveď. Ten, čo vošiel, si berie bičík a uštedrí mi ranu plnou silou, vykríknem....čakám ďalšiu... Miesto toho mi čiesi prsty prechádzajú po pásiku, čo sa isto objavil na už beztak pekne zmaľovanej ritke. Sú to Pánove prsty? Jeho dotyky? Dotýkal sa ma niekedy takto? Len končekmi prstov? Mala som pocit, že ho poznám, že poznám jeho ruky, jeho dotyky....no nie som si istá...Chvejem sa, chcem sa zodvihnúť...prosím... Miesto odpovede ma ten niekto len pritlačí späť na miesto. Tie skúmavé prsty mi prechádzajú po zadku...rozťahujú polky...je mi jasné, že je vidieť , že som dostala, že tečiem a určite aj šnúrku od vajíčka...Je to Pán? Pomaly mi prechádza po kunde ...určite si ju dôkladne obzerá...ťahá za šnúrku...vajíčko vykĺzlo...miesto neho sa do mňa tlačí čosi o dosť väčšie...TOTO URČITE NIE JE PÁN! Kto to je ? Kto ma šuká? Zviazanú, poníženú? Komu držím? Po chvíli prestáva a pokračuje prstami...jemne pomaly pridáva viac a viac....vzrušuje ma to...aj keď stále sa tomu nechcem poddať, keďže si nie som istá, že je to ten, komu patrím. Pokračuje jemne, no nekompromisne, kým vo mne ozaj nemá celú ruku, a ja aj keď presvedčená, že Pán to byť nemôže, on ju do mňa nedostane, stonám a hanbím sa zato sama pred sebou...Vyberá ju von, schmatne ma za vlasy a necháva si ju očistiť, potom ma vášnivo začne bozkávať... opätujem bozky ... a... je to on... Takto nebozkáva nikto iný,presviedčam samu seba...
"Snaž sa!"
Počujem Pánov hlas a cítim Pánovho vtáka pri svoji ústach. "Ďakujem Pane", vykĺzne mi úľavou z pier a už robím čo chcel. Ten pocit, že je to on, že som neposlúžila inému, je neskutočný...
Popritom mi dáva vajíčko späť a baví sa jeho prepínaním:"Stačí!" Presúva sa k môjmu zadku a ja viem čo ma čaká...Pán je nekompromisný, no jemný. Pridŕža si ma za vlasy, capne ...vajíčko plní svoju funkciu a ja už nevládzem odolávať blížiacemu sa vrcholu..."Pane prosííííííím..."
" Urob sa, smieš."
Viac mi netreba...Po chvíli cítim ako vo mne vrcholí aj Pán...ľahne si ku mne, uvoľňuje mi ruky...skladá šatku, objíma ma ...bozkáva..
Ďakujem mu, obzerám sa okolo seba ...
Uhorka to bol ten, čo som vedela, že nie je môj Pán....
S úsmevom sa zvítam s Pánom, vidím, že dĺžka sukne sa mu nepoznáva. Ako si ma vedie ku penziónu, stihne mi prejsť rukou po zadku... A je to tu...Zastane, prísne sa na mňa pozrie a spýta sa : "Ako si mala prísť?" Poslušne mu to odpoviem, popri ale nezvládam byť vážna a šklbe mi kútikmi. V duchu si hovorím, to teda iste...čakal že takto prídem, aj keď som vedela , že nebudeme sami? V tom počujem "A?" sprevádzané nahnevaným pohľadom. To mu už s obrovským úsmevom otŕčam pod nos zápästie a s úsmevom od ucha k uchu dodávam : " Vari ich Pán nevidí? " Na zmiernenie toho celého mu hneď podávam diaľkový ovládač od vajíčka, ktoré je tam, kde malo byť. Pán sa síce naoko hnevá, no pozná ma, tak už len so smiechom dodáva : "Tebe, keď človek nepovie všetko úplne presne..." Pohneme sa. Kým dôjdeme k spoločnosti, Pán skúša, či vajíčko funguje a ja dúfam , že ho vypne skôr, ako sa zvítame s kamarátmi. Našťastie mi Pán odpustil toto svojské splnenie úlohy a netrápi ma pred nimi. Po chvíli ale vstáva s tým, že ideme na izbu. Nasledujem ho.
Len čo vojdeme do izby, schmatne ma a nemilosrdne ma ťahá k posteli. Posadí sa, prehne si ma cez kolená a so slovami, že už sa nevedel dočkať kedy mi zráta tie nohavičky, mi vyhŕňa sukňu a začne ma vyplácať na holý zadok. Niet úniku...Od prekvapenia z rýchlej zmeny situácie zabúdam rátať. Pán ma na to upozorní po cca desiatej rane. A tak začnem pekne od jedna a končíme pri 25...To už riadne vyvádzam, zadok mám v jednom ohni a určite žiari červeňou. Pán prestane, káže sa mi vyzliecť. Napriek tomu, že sme spolu dlho sa stále hanbím, keď pred ním stojím a odkladám šaty...Chytí ma za bradavku, a tak si ma stiahne na kolená pred seba, aby mi mohol pripnúť obojok.
Usadí sa na posteľ s bičíkom v ruke: "Tie tangá boli fajn nápad. Poď sem a ruky za chrbát! " A už nie sú tangá omotané len okolo jedného zápästia... Prikáže mi ľahnúť si na chrbát tak, aby som mala hlavu v jeho lone. Pohodlne sa v tejto polohe uvelebím, no ďalšie slová ma privedú do reality: "Roztiahni nohy! Dostaneš 25 po kunde." Chytá ma panika, nedokážem poslušne ponúknuť Pánovi toto miesto k výprasku. Opatrne roztiahnem nohy, no len čo zbadám, že Pán sa napriahol k prvej rane, sú zase spolu: "Vidím, že s tým potrebuješ pomôcť. Za každú zmenu pozície štipec a odporúčam ti si to dobre zvážiť, bo ich pripnutie je len polovica trestu!"
Viac mi netreba, je mi jasné, že dolu nepôjdu dobrovoľne. Teraz sa ozaj snažím prekonať samu seba a udržať nohy tak, ako ich Pán chce mať. Prvých pár rán zvládam, Pán ma šetrí. No keď pridá na sile, nohy sú zas spolu...a prvý štipec na bradavke. Kým sa dostaneme k obľúbenej Pánovej 25-ke, je tých štipcov päť, kunda je opuchnutá, mne tečú slzy a prosebne pozerám na Pána. Ten ma pohladí, pochváli, no dodáva, že trest je trest, a tak postupne strháva štipce, jednou rukou mi pritom tak ako pri výprasku zakrýva ústa, aby dlaňou tlmil moje výkriky.
Aj som zabudla na vajíčko v sebe, až teraz mi ho Pán pripomenie tým, že ho spúšťa a sám sa presúva medzi moje nohy, kde ma začne jazykom dráždiť. Nezabudne dodať : "Nie , že sa spravíš!" Keď mám orgazmus na krajíčku Pán vstáva, znižuje výkon vajíčka, šatkou mi zaviaže oči a káže mi otrčiť zadok. So zviazanými rukami sa mi ťažko mení poloha, tak mi s tým pomôže. Nasleduje pár rán bičíkom na zadok. Odkladá bičík na môj chrbát: "Ostaň tak! Ten bičík chcem nájsť tam, kde som si ho odložil! Samozrejme nemáš dovolené urobiť sa! O chvíľu som späť." Buchnú dvere a ja ostávam sama. So zaviazanými očami, zviazanými rukami, vrčiacim vajíčkom, zmaľovanou ritkou a opuchnutou kundou .
V panike si uvedomujem svoju situáciu. Ozaj ma tu takto nechal? Zamkol vôbec? Isto je v izbe...Nesmelo sa ozvem : "Pane..Pane prosím..." Žiadna odpoveď. Ostať tak, či sa pokúsiť aspoň trošku schovať? Čo urobí, ak ma nenájde ako ma nechal? Stojí pri dverách a sleduje ma? Čo ak ozaj odišiel a nechal otvorené? Čo ak niekto príde? To je len pár otázok, čo mi bežia hlavou. Čas sa vlečie, mám pocit, že čakám strašne dlho. Z úvah ma vytrhne prudké otvorenie dverí...Trhne ma, takmer zhodím bičík a ani neviem, ako sa mi podarí ho udržať na mieste. "Pane", dostanem zo seba v nádeji , že je to on. Počujem otočenie kľúča vo dverách a inak žiadnu odpoveď. Ten, čo vošiel, si berie bičík a uštedrí mi ranu plnou silou, vykríknem....čakám ďalšiu... Miesto toho mi čiesi prsty prechádzajú po pásiku, čo sa isto objavil na už beztak pekne zmaľovanej ritke. Sú to Pánove prsty? Jeho dotyky? Dotýkal sa ma niekedy takto? Len končekmi prstov? Mala som pocit, že ho poznám, že poznám jeho ruky, jeho dotyky....no nie som si istá...Chvejem sa, chcem sa zodvihnúť...prosím... Miesto odpovede ma ten niekto len pritlačí späť na miesto. Tie skúmavé prsty mi prechádzajú po zadku...rozťahujú polky...je mi jasné, že je vidieť , že som dostala, že tečiem a určite aj šnúrku od vajíčka...Je to Pán? Pomaly mi prechádza po kunde ...určite si ju dôkladne obzerá...ťahá za šnúrku...vajíčko vykĺzlo...miesto neho sa do mňa tlačí čosi o dosť väčšie...TOTO URČITE NIE JE PÁN! Kto to je ? Kto ma šuká? Zviazanú, poníženú? Komu držím? Po chvíli prestáva a pokračuje prstami...jemne pomaly pridáva viac a viac....vzrušuje ma to...aj keď stále sa tomu nechcem poddať, keďže si nie som istá, že je to ten, komu patrím. Pokračuje jemne, no nekompromisne, kým vo mne ozaj nemá celú ruku, a ja aj keď presvedčená, že Pán to byť nemôže, on ju do mňa nedostane, stonám a hanbím sa zato sama pred sebou...Vyberá ju von, schmatne ma za vlasy a necháva si ju očistiť, potom ma vášnivo začne bozkávať... opätujem bozky ... a... je to on... Takto nebozkáva nikto iný,presviedčam samu seba...
"Snaž sa!"
Počujem Pánov hlas a cítim Pánovho vtáka pri svoji ústach. "Ďakujem Pane", vykĺzne mi úľavou z pier a už robím čo chcel. Ten pocit, že je to on, že som neposlúžila inému, je neskutočný...
Popritom mi dáva vajíčko späť a baví sa jeho prepínaním:"Stačí!" Presúva sa k môjmu zadku a ja viem čo ma čaká...Pán je nekompromisný, no jemný. Pridŕža si ma za vlasy, capne ...vajíčko plní svoju funkciu a ja už nevládzem odolávať blížiacemu sa vrcholu..."Pane prosííííííím..."
" Urob sa, smieš."
Viac mi netreba...Po chvíli cítim ako vo mne vrcholí aj Pán...ľahne si ku mne, uvoľňuje mi ruky...skladá šatku, objíma ma ...bozkáva..
Ďakujem mu, obzerám sa okolo seba ...
Uhorka to bol ten, čo som vedela, že nie je môj Pán....
