Tichý mladík, hnedé oči, matika mu nejde vôbec
chce už dobrú známku, musí opustiť však svoju obec.
učiteľka nahovno a spolužiačka IQ dvesto
je to preňho trestom, ale vie, že musí prejsť cez to.
Vystupuje z autobusu, hľadá opísaný dom
ona ho však čakala a vtedy nastal veľký zlom.
Pohodová sobota, tak vyšla, ako chodí doma
cez tie všetky veci ani nespoznal, že je to ona.
Je mu divné, prečo... ale nepýta sa podrobnosti
pre ňu je to premiéra, však nikdy nemala dnu hostí.
Opúšťajú zastávku, on spomaľuje na jej tempo
na jej zvláštnu chôdzu je on teraz dobrým asistentom.
Ako prídu domov, on už vyťahuje veľký zošit
slečna ani nemaskuje názor, že on je ten horší.
Píše mu tam logaritmy, grafy, zatiaľ iba tak
on sa ale stále mrví, dvíha sa jej z neho tlak.
Prechádza ju trpezlivosť, odíde a on tam čaká
po chvíli sa vráti, ani zďaleka už nie je taká...
Štekle, sukňa, kravata jej telo rázom obohatia
to však nie je všetko, chlapec niesmie ostať bez objatia.
V rukách drží látku, z ktorej trčia hnedé remene
káže mu sa postaviť, on podľahne jej premene.
Komanduje pohyb jeho rúk a on len poslúcha
Teraz ti to pekne stiahnem, šepká sexy do ucha.
Zrazu cíti odovzdanosť, trošku sa jej možno bojí
posadí ho znova pred stôl, má ho to vraj upokojiť.
Obmedzenie pohybu sa premieňa len v trápne slová
za to, čo sa chystá spraviť, nemožno ju nemilovať.
Zapchala mu teda ústa, nevadí jej sem tam slinka
nemôže sa odsunúť, na oboch nohách tažká činka.
Pokračuje, vysvetľuje, drží jeho krk za povraz
presviedča ho stále, že je prevtelený Pytagoras.
Ale čo to?
On to chápe!
Že vraj v matike on tápe...
Všetko je o učiteľke, pamätaj si toto, chlape!
...a to, čo sa dialo potom, je len na vašej fantázii...
-kinkinDNA
chce už dobrú známku, musí opustiť však svoju obec.
učiteľka nahovno a spolužiačka IQ dvesto
je to preňho trestom, ale vie, že musí prejsť cez to.
Vystupuje z autobusu, hľadá opísaný dom
ona ho však čakala a vtedy nastal veľký zlom.
Pohodová sobota, tak vyšla, ako chodí doma
cez tie všetky veci ani nespoznal, že je to ona.
Je mu divné, prečo... ale nepýta sa podrobnosti
pre ňu je to premiéra, však nikdy nemala dnu hostí.
Opúšťajú zastávku, on spomaľuje na jej tempo
na jej zvláštnu chôdzu je on teraz dobrým asistentom.
Ako prídu domov, on už vyťahuje veľký zošit
slečna ani nemaskuje názor, že on je ten horší.
Píše mu tam logaritmy, grafy, zatiaľ iba tak
on sa ale stále mrví, dvíha sa jej z neho tlak.
Prechádza ju trpezlivosť, odíde a on tam čaká
po chvíli sa vráti, ani zďaleka už nie je taká...
Štekle, sukňa, kravata jej telo rázom obohatia
to však nie je všetko, chlapec niesmie ostať bez objatia.
V rukách drží látku, z ktorej trčia hnedé remene
káže mu sa postaviť, on podľahne jej premene.
Komanduje pohyb jeho rúk a on len poslúcha
Teraz ti to pekne stiahnem, šepká sexy do ucha.
Zrazu cíti odovzdanosť, trošku sa jej možno bojí
posadí ho znova pred stôl, má ho to vraj upokojiť.
Obmedzenie pohybu sa premieňa len v trápne slová
za to, čo sa chystá spraviť, nemožno ju nemilovať.
Zapchala mu teda ústa, nevadí jej sem tam slinka
nemôže sa odsunúť, na oboch nohách tažká činka.
Pokračuje, vysvetľuje, drží jeho krk za povraz
presviedča ho stále, že je prevtelený Pytagoras.
Ale čo to?
On to chápe!
Že vraj v matike on tápe...
Všetko je o učiteľke, pamätaj si toto, chlape!
...a to, čo sa dialo potom, je len na vašej fantázii...
-kinkinDNA
