Vianoce sú sviatok lásky a pokoja. To však neplatí pre našu rodinu. Pre nás sú typické hádky a stres. Preto pre mňa Vianoce začínajú väčšinou až 25. decembra, teda v deň, keď sa stretnem s mojim pánom. Ale tento rok bol výnimkou...
Už včera sa mi podarilo umyť kúpeľňu a upratať si izbu, takže dnes som sa hneď ráno mohla vrhnúť na vianočný stromček, pravdaže umelý. Otec mi ho pekne postavil a ja som ozdobovala. Popri tom som očkom hádzala na telku, kde išla Fantagiro. Žeriem tú ženskú už od úplného malička. Ešte dobre, že nešla časť s Tarabasom. To by som ten stromček zdobila akosi dlho a za suchosť a neulepenosť vianočných gulí by som nemohla dať ruku do ohňa.
Keď bol náš červeno-zlatý stromček na svojom mieste, upratala som obývačku a hor sa na varenie! Pri smažení rybieho filé som si ešte spievala, tancovala, vrtela zadočkom o sto šesť a v tom som to začula – hádka. Otec práve prišiel na to, že v zemiakovom šaláte nie je cibuľa. No zbohom! Krik a ziapot sa niesli sviatočne naladenou domácnosťou a verte, že po pár minútach už o šalát nešlo... Stokrát som si hovorila, že sa nerozčúlim, ale som už raz taká Z nozdier mi šľahal oheň a ... úplne som zabudla na rybu. Skvelé! Proste skvelé!
Keď najväčšia búrka prehrmela, všetci mali už pokazenú náladu. Ale tú môže vylepšiť dobrý poldecák. Podarilo sa, aspoň trochu. Keď tak nad tým uvažujem, som teraz naozaj rada, že som si dala len jeden. Keby som sa bola dala ukecať, všetko by mohlo dopadnúť inak...
Dom uprataný, stôl prichystaný, večera uvarená – ide sa do sprchy! Snažila som sa urobiť zo seba človeka, ale to nie je vôbec jednoduché. Na kratučkú chvíľu som uvažovala nad tým, že sa na všetko vykašlem, dám si rýchlu sprchu, hodím na seba rifle a nejaké slušnejšie tričko a mám v paži. Ale nakoniec som sa, vďaka bohu, premohla a podstúpila som štandardnú procedúru premeny škaredého káčatka na aspoň akú − takú labuť.
Nadišiel čas večere, ktorá prebehla bez nejakej väčšej pohromy. Rozdali sme si darčeky a sadli si pred telku, kde sme s napätím čakali na novú českú rozprávku. Rozhodla som sa, že to už môžem sledovať v pyžame. Vyšla som do svojej izby, keď mi zazvonil mobil. Pán. Potešila som sa ako malé dieťa a so širokým úsmevom na tvári som zdvihla telefón.
,,Šťastné a veselé!“ ,,Aj tebe, subinka, poď mi otvoriť,“ zaznelo z mobilu. Na chvíľu ma to ochromilo. Nemohla som tomu uveriť. Ešte nikdy sme neboli na Vianoce spolu, väčšinou sa stretneme až na druhý deň večer. Vyskočila som a začala som od šťastia ujúkať a kričať a... no bolo to šialené. Pravdaže som zabudla zložiť, takže pán všetko počul. Ale mal dobrú náladu, tak sa do telefónu len zasmial a kázal mi už naozaj ísť otvoriť tie dvere, lebo odíde.
Schody som nezbehla, skoro som z nich zletela. Pri dverách máme zrkadlo, a tak som si ešte stihla upraviť rozlietané vlasy. Odhrnula som záves a otvorila. Využila som príležitosť, že sme neboli sami (moja šialená jazda dala rodičom znamenie, že sa niečo deje) a na privítanie som sa mu hodila okolo krku. Romanticky ma pobozkal, vyzliekol sa, potriasol si rukou s otcom, dal pusu na líce mame a poprial všetkým krásne Vianoce. Je to jednoducho gentleman. Keby len rodičia vedeli...
Keď sme sa konečne ocitli sami v mojej izbe, zaujala som svoju obľúbenú pózu – na kolenách, hlava sklonená, ruky za chrbtom. A čakala som, čo sa bude diať. Našťastie vôbec nespomenul moje šialené správanie (veď sú tie Vianoce), len mi pri nohách pristála veľká darčeková taška. Jeho dlhý ukazovák našiel moju bradu a zdvihol ju. Moje oči našli jeho a jeho pery zas tie moje. Potom mi pošepkal do ucha: ,,Hrátky necháme na neskôr, teraz si pozri, čo ti priniesol Ježiško.“ Kukla som naňho úplne nechápavo. Takéhoto som ho ešte nezažila a to sme už spolu pekne dlho. Musela som vyzerať naozaj zmätene, lebo sa začal smiať. Ten smiech bol však prerušený ako keby ho niekto vypol vypínač. Jeho oči trochu potemneli a spýtal sa ma: ,,Alebo nechceš svoj darček?“ To som sa naozaj zľakla, nikto mi predsa nevezme moje prekvapenie. Stihla som len zakrútiť hlavou a už som netrpezlivo trhala baliaci papier. Pán si zatiaľ ležérne sadol na posteľ, prehodil nohu cez nohu a uprene ma pozoroval.
Prvý darček tvorila nie veľká krabička, ktorá skrývala niečo, čo sa podobalo na spermiu Bolo to vibrujúce vajíčko spojené s venušinými guličkami. Presne také som chcela a viem, že som sa o tom pred pánom nikdy nezmienila. Naozaj by ma zaujímalo, kto alebo čo je jeho zdroj informácií. Alebo že by ma len tak dobre poznal?
Druhý balíček bol podlhovastý skoro valec. To som naozaj ani netušila, čo by to mohlo byť. Korzet! Ten krásny, čo sme mu pred pár mesiacmi náhodou videli na jednom festivale a mne sa tak páčil! Keď som ho uvidela, myslela som, že sa pozerám na absolútnu dokonalosť. Už som si nemohla pomôcť. Slzy si našli cestu von a ja som ich už nevedela zastaviť. Najprv som si ho len tisla k sebe a láskala, potom som sa hodila pánovi okolo krku a jednou rukou láskala pána a druhou korzet.
Keď sa mi konečne podarilo upokojiť, pán sa spýtal, či si ho nechcem vyskúšať. Nadšene som súhlasila a on mi ho pomohol obliecť. Cítila som sa ako bohyňa a pán vyzeral tiež potešený. Prezeral si ma z každej strany a pochvalne pokyvoval hlavou. Mala som na sebe len korzet, lebo moje zajačikovské nohavičky sa k nemu naozaj nehodili. A mienila som to zneužiť.
Nevedela som, kam až môžem zájsť, ale skúsila som riskovať. Veď sú tie Vianoce... Sadla som si obkročmo na pána, ktorý si medzi časom ľahol na posteľ. Čakala som, či nebude protestovať, ale zdalo sa mi, že sa dobre baví. To mi dodalo odvahu a začala som sa na ňom hýbať tak, že som napodobňovala polohu na koníčka. Po pár pohyboch bol už tvrdý ako skala, pripravený na všetko. Povolila som mu gombík, rozopla zips a zliezla z neho, aby som mu mohla dať dole nohavice a trenky. O jeho čiernu košeľu som sa zatiaľ nestarala, už som mala, čo som chcela. Opäť som si naňho sadla, ale tento krát až na hrudník, aby som mala dobrý prístup k jeho penisu.
Vtom som to pocítila. Niečo do mňa začalo vnikať. Bolo to zaujímavé. Najprv len malá gulička, potom väčšia a zas malá. Už som ich nedokázala počítať, lebo ich pán zo mňa vyťahoval a ďalšie vtláčal dnu. Ten pocit bol omamný. Keď boli všetky guličky von, vtlačil do mňa zapnuté vajíčko a nechal ho robiť si svoju prácu.
Cítila som, že tento večer si môžem dovoliť viac a tak som urobila niečo, o čom som už dávno snívala. Zaborila som si tvár do jeho guliek a neskutočne som si to užívala. Potom som začala oblizovať kúsok najcitlivejšej kože, ktorá spája vajíčka so zadočkom a trochu som do nej zahryzla. Len jemne, ale aj tak mi na zadku pristála pánova ruka. Vedela som, že nemôžem vykríknuť, veď od rodičov nás delila len jedna stena, ale majú pustenú telku, tak nejaké tie zvuky vydávať hádam môžem. Ale pán môže použiť len nie moc silné capanie po zadočku. Viem, že keď zajtra prídeme k nemu, kde už rodičia nebudú, vynahradí mi to aj s úrokmi, ale teraz...
Opäť som sa vrátila k jeho guľkám a oblizovala som ich, sala, ťahala a trochu som použila aj zuby, pričom som si tým vždy vyslúžila capanec. Ale nenasledovalo žiadne poláskanie, nezaslúžila som si... Zatiaľ.
Presunula som sa na to najdôležitejšie. Najprv som ho celého poriadne oblízala a potom som si ho vložila do úst a vychutnávala ten pocit. To už pán nevydržal. Doslova ma zo seba zhodil, postavil sa predo mňa, donútil ma kľaknúť si, chytil mi vlasy do úst a donútil ma urobiť taký deep throut, až mi tiekli slzy. Musela som sa veľmi ovládať, aby som udržala štedrovečernú večeru v žalúdku, ale nejakým zázrakom (asi za to mohol hlavne šok) sa mi to darilo. Prirážal stále sinejšie a silnejšie až zastavil v mojom krku a chvíľu si nechal penis stláčať mojim sťahujúcim sa hrdlom. Čakala som, že v krku pocítim jeho semeno, ale nestalo sa.
Žmurkol na mňa (áno, aj páni žmurkajú, ale väčšinou to neveští nič dobré) a zdelil mi, že ma chce ešte v tom krásnom korzete poriadne pretiahnuť. Stihla som len povedať: ,,Rodičia...“ keď som sa ocitla na štyroch a už do mňa vnikal, ani som nezaregistrovala, kedy vajíčko vytiahol. Prenikal do mňa tvrdo a razantne. Zahryzla som sa do vankúša, aby aspoň ako-tak tlmil moje vzdychy. To sa pánovi však nepáčilo, lebo našiel moje vlasy, potiahol za ne a tým mi hlavu zvrátil dozadu. Druhou rukou našiel moje hrdlo, stisol a tým mi zabránil vo vydávaní akýchkoľvek zvukov. Keď bolo jasné, že dlhšie už bez kyslíka nevydržím, pustil mi hrdlo aj vlasy, dožičil mi blahodarný nádych, vyšiel zo mňa, ľahol si na posteľ a mňa posadil na seba.
Pán má túto polohu rád, lebo mi môže mučiť bradavky a dnešok tomu nebol výnimkou. Nehýbala som sa hore a dole, ale vlnila som sa tak, ako sa to páči mne. Vedela som, že si to tým pádom bradavky veeeľmi užijú, ale to bol predsa zámer, nie? Pán mi najprv začal mačkať celé prsia. Krúžil nimi najviac ako mu len moja koža dovoľovala. Potom sa zameral na bradavky, ktorými tiež krútil, ťahal za ne, štípal do nich... Nakoniec nimi tak potiahol hore, že som sa za nimi celá pohla, potom ich stiahol dole a ja s nimi. Hore, dole, hore, dole... A áno, už som sa hýbala ako chcel on
No ani to mu nevydržalo dlho. Zdvihol ma a postavil vedľa postele. Potom sa postavil aj on a tlačil ma až k stene, o ktorú ma oprel chrbtom. Rukami mi naddvihol zadoček a ja som mu obtočila nohy aj ruky okolo jeho tela. Zakusol sa mi do krku a už ma šukal až som si myslela, že mi vyrve mäso. Popritom ma ešte pravou rukou štípal do zadočku. S piatym štipnutím prišiel aj jeho orgazmus, ktorý mi naplnil kundičku tou milovanou tekutinou. Len škoda, že ju nemám v ústach...
Ako keby mi čítal myšlienky, hodil ma na posteľ a vopchal do mňa dva prsty. Vytiahol ich a dal mi ich do pusy. Tak to zopakoval ešte niekoľko krát, až som spapala všetko. Potom som si ho k sebe privinula a skryla sa mu v ohybe paže. Toto boli tie najkrajšie Vianoce, aké som kedy zažila!
Už včera sa mi podarilo umyť kúpeľňu a upratať si izbu, takže dnes som sa hneď ráno mohla vrhnúť na vianočný stromček, pravdaže umelý. Otec mi ho pekne postavil a ja som ozdobovala. Popri tom som očkom hádzala na telku, kde išla Fantagiro. Žeriem tú ženskú už od úplného malička. Ešte dobre, že nešla časť s Tarabasom. To by som ten stromček zdobila akosi dlho a za suchosť a neulepenosť vianočných gulí by som nemohla dať ruku do ohňa.
Keď bol náš červeno-zlatý stromček na svojom mieste, upratala som obývačku a hor sa na varenie! Pri smažení rybieho filé som si ešte spievala, tancovala, vrtela zadočkom o sto šesť a v tom som to začula – hádka. Otec práve prišiel na to, že v zemiakovom šaláte nie je cibuľa. No zbohom! Krik a ziapot sa niesli sviatočne naladenou domácnosťou a verte, že po pár minútach už o šalát nešlo... Stokrát som si hovorila, že sa nerozčúlim, ale som už raz taká Z nozdier mi šľahal oheň a ... úplne som zabudla na rybu. Skvelé! Proste skvelé!
Keď najväčšia búrka prehrmela, všetci mali už pokazenú náladu. Ale tú môže vylepšiť dobrý poldecák. Podarilo sa, aspoň trochu. Keď tak nad tým uvažujem, som teraz naozaj rada, že som si dala len jeden. Keby som sa bola dala ukecať, všetko by mohlo dopadnúť inak...
Dom uprataný, stôl prichystaný, večera uvarená – ide sa do sprchy! Snažila som sa urobiť zo seba človeka, ale to nie je vôbec jednoduché. Na kratučkú chvíľu som uvažovala nad tým, že sa na všetko vykašlem, dám si rýchlu sprchu, hodím na seba rifle a nejaké slušnejšie tričko a mám v paži. Ale nakoniec som sa, vďaka bohu, premohla a podstúpila som štandardnú procedúru premeny škaredého káčatka na aspoň akú − takú labuť.
Nadišiel čas večere, ktorá prebehla bez nejakej väčšej pohromy. Rozdali sme si darčeky a sadli si pred telku, kde sme s napätím čakali na novú českú rozprávku. Rozhodla som sa, že to už môžem sledovať v pyžame. Vyšla som do svojej izby, keď mi zazvonil mobil. Pán. Potešila som sa ako malé dieťa a so širokým úsmevom na tvári som zdvihla telefón.
,,Šťastné a veselé!“ ,,Aj tebe, subinka, poď mi otvoriť,“ zaznelo z mobilu. Na chvíľu ma to ochromilo. Nemohla som tomu uveriť. Ešte nikdy sme neboli na Vianoce spolu, väčšinou sa stretneme až na druhý deň večer. Vyskočila som a začala som od šťastia ujúkať a kričať a... no bolo to šialené. Pravdaže som zabudla zložiť, takže pán všetko počul. Ale mal dobrú náladu, tak sa do telefónu len zasmial a kázal mi už naozaj ísť otvoriť tie dvere, lebo odíde.
Schody som nezbehla, skoro som z nich zletela. Pri dverách máme zrkadlo, a tak som si ešte stihla upraviť rozlietané vlasy. Odhrnula som záves a otvorila. Využila som príležitosť, že sme neboli sami (moja šialená jazda dala rodičom znamenie, že sa niečo deje) a na privítanie som sa mu hodila okolo krku. Romanticky ma pobozkal, vyzliekol sa, potriasol si rukou s otcom, dal pusu na líce mame a poprial všetkým krásne Vianoce. Je to jednoducho gentleman. Keby len rodičia vedeli...
Keď sme sa konečne ocitli sami v mojej izbe, zaujala som svoju obľúbenú pózu – na kolenách, hlava sklonená, ruky za chrbtom. A čakala som, čo sa bude diať. Našťastie vôbec nespomenul moje šialené správanie (veď sú tie Vianoce), len mi pri nohách pristála veľká darčeková taška. Jeho dlhý ukazovák našiel moju bradu a zdvihol ju. Moje oči našli jeho a jeho pery zas tie moje. Potom mi pošepkal do ucha: ,,Hrátky necháme na neskôr, teraz si pozri, čo ti priniesol Ježiško.“ Kukla som naňho úplne nechápavo. Takéhoto som ho ešte nezažila a to sme už spolu pekne dlho. Musela som vyzerať naozaj zmätene, lebo sa začal smiať. Ten smiech bol však prerušený ako keby ho niekto vypol vypínač. Jeho oči trochu potemneli a spýtal sa ma: ,,Alebo nechceš svoj darček?“ To som sa naozaj zľakla, nikto mi predsa nevezme moje prekvapenie. Stihla som len zakrútiť hlavou a už som netrpezlivo trhala baliaci papier. Pán si zatiaľ ležérne sadol na posteľ, prehodil nohu cez nohu a uprene ma pozoroval.
Prvý darček tvorila nie veľká krabička, ktorá skrývala niečo, čo sa podobalo na spermiu Bolo to vibrujúce vajíčko spojené s venušinými guličkami. Presne také som chcela a viem, že som sa o tom pred pánom nikdy nezmienila. Naozaj by ma zaujímalo, kto alebo čo je jeho zdroj informácií. Alebo že by ma len tak dobre poznal?
Druhý balíček bol podlhovastý skoro valec. To som naozaj ani netušila, čo by to mohlo byť. Korzet! Ten krásny, čo sme mu pred pár mesiacmi náhodou videli na jednom festivale a mne sa tak páčil! Keď som ho uvidela, myslela som, že sa pozerám na absolútnu dokonalosť. Už som si nemohla pomôcť. Slzy si našli cestu von a ja som ich už nevedela zastaviť. Najprv som si ho len tisla k sebe a láskala, potom som sa hodila pánovi okolo krku a jednou rukou láskala pána a druhou korzet.
Keď sa mi konečne podarilo upokojiť, pán sa spýtal, či si ho nechcem vyskúšať. Nadšene som súhlasila a on mi ho pomohol obliecť. Cítila som sa ako bohyňa a pán vyzeral tiež potešený. Prezeral si ma z každej strany a pochvalne pokyvoval hlavou. Mala som na sebe len korzet, lebo moje zajačikovské nohavičky sa k nemu naozaj nehodili. A mienila som to zneužiť.
Nevedela som, kam až môžem zájsť, ale skúsila som riskovať. Veď sú tie Vianoce... Sadla som si obkročmo na pána, ktorý si medzi časom ľahol na posteľ. Čakala som, či nebude protestovať, ale zdalo sa mi, že sa dobre baví. To mi dodalo odvahu a začala som sa na ňom hýbať tak, že som napodobňovala polohu na koníčka. Po pár pohyboch bol už tvrdý ako skala, pripravený na všetko. Povolila som mu gombík, rozopla zips a zliezla z neho, aby som mu mohla dať dole nohavice a trenky. O jeho čiernu košeľu som sa zatiaľ nestarala, už som mala, čo som chcela. Opäť som si naňho sadla, ale tento krát až na hrudník, aby som mala dobrý prístup k jeho penisu.
Vtom som to pocítila. Niečo do mňa začalo vnikať. Bolo to zaujímavé. Najprv len malá gulička, potom väčšia a zas malá. Už som ich nedokázala počítať, lebo ich pán zo mňa vyťahoval a ďalšie vtláčal dnu. Ten pocit bol omamný. Keď boli všetky guličky von, vtlačil do mňa zapnuté vajíčko a nechal ho robiť si svoju prácu.
Cítila som, že tento večer si môžem dovoliť viac a tak som urobila niečo, o čom som už dávno snívala. Zaborila som si tvár do jeho guliek a neskutočne som si to užívala. Potom som začala oblizovať kúsok najcitlivejšej kože, ktorá spája vajíčka so zadočkom a trochu som do nej zahryzla. Len jemne, ale aj tak mi na zadku pristála pánova ruka. Vedela som, že nemôžem vykríknuť, veď od rodičov nás delila len jedna stena, ale majú pustenú telku, tak nejaké tie zvuky vydávať hádam môžem. Ale pán môže použiť len nie moc silné capanie po zadočku. Viem, že keď zajtra prídeme k nemu, kde už rodičia nebudú, vynahradí mi to aj s úrokmi, ale teraz...
Opäť som sa vrátila k jeho guľkám a oblizovala som ich, sala, ťahala a trochu som použila aj zuby, pričom som si tým vždy vyslúžila capanec. Ale nenasledovalo žiadne poláskanie, nezaslúžila som si... Zatiaľ.
Presunula som sa na to najdôležitejšie. Najprv som ho celého poriadne oblízala a potom som si ho vložila do úst a vychutnávala ten pocit. To už pán nevydržal. Doslova ma zo seba zhodil, postavil sa predo mňa, donútil ma kľaknúť si, chytil mi vlasy do úst a donútil ma urobiť taký deep throut, až mi tiekli slzy. Musela som sa veľmi ovládať, aby som udržala štedrovečernú večeru v žalúdku, ale nejakým zázrakom (asi za to mohol hlavne šok) sa mi to darilo. Prirážal stále sinejšie a silnejšie až zastavil v mojom krku a chvíľu si nechal penis stláčať mojim sťahujúcim sa hrdlom. Čakala som, že v krku pocítim jeho semeno, ale nestalo sa.
Žmurkol na mňa (áno, aj páni žmurkajú, ale väčšinou to neveští nič dobré) a zdelil mi, že ma chce ešte v tom krásnom korzete poriadne pretiahnuť. Stihla som len povedať: ,,Rodičia...“ keď som sa ocitla na štyroch a už do mňa vnikal, ani som nezaregistrovala, kedy vajíčko vytiahol. Prenikal do mňa tvrdo a razantne. Zahryzla som sa do vankúša, aby aspoň ako-tak tlmil moje vzdychy. To sa pánovi však nepáčilo, lebo našiel moje vlasy, potiahol za ne a tým mi hlavu zvrátil dozadu. Druhou rukou našiel moje hrdlo, stisol a tým mi zabránil vo vydávaní akýchkoľvek zvukov. Keď bolo jasné, že dlhšie už bez kyslíka nevydržím, pustil mi hrdlo aj vlasy, dožičil mi blahodarný nádych, vyšiel zo mňa, ľahol si na posteľ a mňa posadil na seba.
Pán má túto polohu rád, lebo mi môže mučiť bradavky a dnešok tomu nebol výnimkou. Nehýbala som sa hore a dole, ale vlnila som sa tak, ako sa to páči mne. Vedela som, že si to tým pádom bradavky veeeľmi užijú, ale to bol predsa zámer, nie? Pán mi najprv začal mačkať celé prsia. Krúžil nimi najviac ako mu len moja koža dovoľovala. Potom sa zameral na bradavky, ktorými tiež krútil, ťahal za ne, štípal do nich... Nakoniec nimi tak potiahol hore, že som sa za nimi celá pohla, potom ich stiahol dole a ja s nimi. Hore, dole, hore, dole... A áno, už som sa hýbala ako chcel on
No ani to mu nevydržalo dlho. Zdvihol ma a postavil vedľa postele. Potom sa postavil aj on a tlačil ma až k stene, o ktorú ma oprel chrbtom. Rukami mi naddvihol zadoček a ja som mu obtočila nohy aj ruky okolo jeho tela. Zakusol sa mi do krku a už ma šukal až som si myslela, že mi vyrve mäso. Popritom ma ešte pravou rukou štípal do zadočku. S piatym štipnutím prišiel aj jeho orgazmus, ktorý mi naplnil kundičku tou milovanou tekutinou. Len škoda, že ju nemám v ústach...
Ako keby mi čítal myšlienky, hodil ma na posteľ a vopchal do mňa dva prsty. Vytiahol ich a dal mi ich do pusy. Tak to zopakoval ešte niekoľko krát, až som spapala všetko. Potom som si ho k sebe privinula a skryla sa mu v ohybe paže. Toto boli tie najkrajšie Vianoce, aké som kedy zažila!
Je krásne vedieť, že sa niekomu moja práca páči 
