Nedokážem tomu uveriť! Vyhrala som masáž, ktorú som už naozaj potrebovala! Celý deň stáť na nohách a kričať na chlapov v monterkách, že všetko robia zle, je vyčerpávajúce. A doma ma nečaká žiadna odmena. Môj byt je už dlho prázdny. Ani si nepamätám, kedy jeho prah prekročila mužská noha. Ale veď ja ich v podstate ani nepotrebujem. Sú s nimi len problémy. Keď si ich chúďa žena pustí trochu ku telu, hneď sa jej začnú montovať do života a snažia sa o všetkom rozhodovať. Asi by som si mala kúpiť mačku...
Z myšlienok ma vytiahol až gigantická výveska, ktorá oznamovala, že práve tu dostanete tie najlepšie masáže. Energicky som otvorila dvere a prešla k informačnému pultu. Stál tam veľmi mladý muž - mohol mať tak dvadsať. Neskutočne naivne s na mňa usmial a spýtal sa, čo hľadám. Podala som mu papier, kde bola podrobne popísaná moja výhra a on skoro vyskočil od radosti. ,,Som teraz voľný, takže vám môžem dopriať vašu výhru hneď teraz.“ To znelo skoro dvojzmyselne, ale bolo mi jasné, že to tak nemyslel. Napadlo mi, či to nie je ešte len študent, alebo práve skončil školu? Nedivím sa, že je taký nadšený. Začiatky sú vždy také...
Zaviedol ma do malej miestnosti, kde som sa vyzliekla. Potom som si vzala osušku, zaviazala si ju okolo tela a vošla do vedľajšej miestnosti. Bola krásna. Steny boli vymaľované na zeleno, bolo tam veľa kvetov, akvárium, stolík s rôznymi mastičkami a nástrojmi... Ale najviac ma zaujalo ležadlo. Trónilo si v prostriedku izby a ja som sa cítila ako zhypnotizovaná. Pomaly som sa k nemu približovala a pri tom som si rozväzovala osušku. Pohladila som ho a ľahla som si. Až vtedy som si uvedomila, že počujem hudbu – pokojnú a harmonickú. V tom mi napadlo, že by som si asi mala zakryť zadok. Hneď ako som to urobila, prišiel môj mladučký masér. Mal na sebe len biele tielko a nohavice rovnakej farby. Všimla som si, že má pekne vypracované ruky, ruky, ktoré by možno stáli za hriech...
Pristúpil ku mne a tichým hlasom mi rozkázal: ,,Položte si hlavu a ruky si dajte po jej stranách.“ Nepáčilo sa mi, že len čo prišiel už rozkazuje. Ale zahryzla som si do jazyka a urobila ako chcel. Po chvíli som zacítila krásnu vôňu. Ruže? Neviem, ale hneď som zabudla na prvotný hnev. Dotkol sa ma. To mi začal masírovať nohy. Chodidlá to naozaj potrebovali a bolo to celkom príjemné. Ale keď sa presunul vyššie, prišlo mi to... obyčajné. Necítila som sa lepšie, ale ani horšie. Tak toto všetci tak vychvaľujú? Veď ho skoro necítim. Bol jednoznačne neskúsený. Jeho pohyby boli nemotorné a hlavne slabé, akoby sa bál, že mi ublíži. Už som to nevydržala a povedala mu: ,,Pritlač trochu!“
Jeho dotyky prestali. Teraz sa už vážne zľakol. Možno ušiel. Ale nepočula som buchnúť dvere... Zachytila som prudký nádych. A jeho dotyky pokračovali. A boli tvrdšie. Dobre. Skúsila som to ešte raz: ,,A viac sa venuj krčnej chrbtici,“ to je to, čo pracujúca žena potrebuje, nie len hladkanie chrbta... Poslúchol. A mne sa to začínalo páčiť. Zamravčala som. Jeho prsty nachvíľu stuhli, ale hneď na to pokračovali vo svojej práci s ešte väčším nadšením. Zdá sa, že aj jemu sa to páči. ,,Nižšie!“ Jeho prsty sa presunuli do stredu mojej chrbtice, kde sa zarývali ešte hlbšie. Už to začínalo bolieť, ale tak to má byť. ,,Nižšie!“, naliehala som a drieková časť mojej chrbtice sa dostávala do ohňa. Ale nebola sama. Niečo sa začalo diať aj medzi mojimi nohami. Totálne som zvlhla. ,,Nižšie!“, zašepkala som. ,,Nie!“, zašepkal aj on. ,,Ale áno,“ zvýšila som hlas. Hádam teraz neskončí, keď sa mi to začalo páčiť! ,,Nie!“, zvýšil hlas aj on a odstúpil odo mňa. Naddvihla som sa na lakťoch a hľadala som ho očami. Stál neďaleko a díval sa na mňa skoro vystrašene. Ten jeho pohľad niečo vo mne prebudil, niečo, o čom som nevedela, že vo mne je, niečo, čo som možno ani nechcela objaviť. Ale keď to už bolo tu...
Vstala som. Osuška spadla na zem. Lenivým krokom som sa začala k nemu približovať a on začal cúvať. Nemohol však ujsť ďaleko. Chrbtom narazil na stenu. Keď pochopil, že úniku niet, kľakol si mi k nohám a sklopil pohľad. To som nečakala. Zastala som. Ani som si neuvedomila, že dýcham akosi moc rýchlo. Tak neskutočne ma vzrušoval. Moja kundička horela a mala som pocit, že za chvíľu z nej zostane len popol. Zhlboka som sa nadýchla a zašeptala: ,,Nižšie...“ A on odpovedal trochu moc hlbokým hlasom: ,,Áno, pani moja.“ Vytreštila som na neho oči. Tie slová... tak cudzie a zároveň lahodiace môjmu sluchu. Pani moja, ako nádherne to znie. Oblizla som si pery a pokynula mu, aby vstal. A moja ruka vyletela skôr, ako som ju stihla zastaviť. Pristála na jeho zadku. Zaúpel. To som už ruku ani nechcela zastavovať. Tento raz pristála na jeho tvári a s ňou aj slová: ,,Už nikdy mi neodvrávaj!“ ,,Áno, pani moja.“ To som už cítila ako mi niečo tečie po stehnách. Pane bože! Takto vzrušená som nebola ešte nikdy!
Opäť som si ľahla, ale osušku som zo zeme už nezdvihla. Počula som, ako si vytlačil na ruky krém. Pristúpil k ležadlu a začal sa venovať môjmu zadočku. Hnietol ho veľmi precízne. Tak to má byť. Dobrý chlapec. ,,Nižšie!“ zaznelo z mojich úst a on sa mi presunul na stehná. ,,Hlbšie!“ Zaváhanie, ale len na sekundu. Na tú sekundu, kým som sa stihla zdvihnúť a capnúť ho po ruke. Ľahla som si a on poslušne zašiel rukami na vnútornú stranu mojich stehien. ,,Vyššie!“ To už neváhal a začal mi prechádzať po vonkajších pyskoch. Zastonala som. A on do mňa vošiel jedným prstom.
Vyštartovala som ako raketa a zrúkla: ,,Kto ti to dovolil?“ Za tým nasledovala séria faciek. Padol na kolená a začal sa mi ospravedlňovať. Typický chlap. Stačí, aby som len na chvíľku prestala dávať pozor a už preberá kontrolu. ,,Dobre, ale už to viackrát neurob. Veľmi by si potom ľutoval... Môžeš sa postaviť a pokračuj tam, kde si prestal.“
Ľahla som si a o sekundu som už cítila jeho prsty na mojich pyskoch. ,,Vráť sa na zadok a venuj sa môjmu análu!“ Jeden jeho prst mi začal krúžiť po zadku a... vnikol dnu. Potom sa veľmi pomaly vytiahol a zas vrátil dnu. K prvému prstu sa pripojil aj druhý. Zamrnčala som. To je nádhera... Vedela by som takto preležať celý deň... Alebo nie?
,,Dosť!“ A on v tej stotine sekundy prestal. Pretočila som sa na chrbát a roztvorila nohy. ,,Líž!“ A on poslušne ako pes lízal o dušu. Už som začala cítiť ako sa blíži môj dlho stratený kamarát orgazmus. Ale takto som ho privítať nechcela. ,,Prestaň a poď sem!“ Skoro sa zrútil na zem, keď zakopol. To sa ku mne tak rýchlo ponáhľal. Pozrela som sa mu na nohavice a veľmi ľahko som našla dosť veľkú buľvu. Takže sa mu to naozaj páči.
Stiahla som mu tie nevinné biele nohavice aj s trenírkami. Ukázal sa mi v celej svojej kráse. A krásny teda bol. Aj dlhý, aj široký a ten tvar! Radosť pre oči... Zobrala som ho do úst a on vzdychol. Prestala som a plesla som ho po vajciach. Zas vzdychol a dostal znova. Už nevzdychol. Šikovný... Vrátila som si jeho penis do úst a už bol pekne potichu. Bol tvrdý ak kameň a ten neposlušný orgazmus sa blížil zas. Aj jeho, aj môj. Zas som prestala.
Vstala som a oprela som sa o ležadlo s rozkročenými nohami. ,,Vojdi do mňa!“ Skoro som to ani nestihla dopovedať a už som ho cítila v sebe. Nehýbal sa, pekný chlapec. ,,Hýb sa!“ Pomaly zo mňa vystúpil a vstúpil a vystúpil... ,,Rýchlejšie!“ Zrýchlil. ,,Rýchlejšie a tvrdšie!“ Už išiel na plný výkon. Orgazmus na seba nedal dlho čakať. Vykríkla som a trieštila som sa na milión kúskov. Cítila som, že ešte priráža. Celá zmorená a spokojná som zrúkla: ,,Von!“ Na chvíľu som si myslela, že nepočúvne, ale on ho poslušne vytiahol. ,,Dorob sa!“ A on vyčaril na tvári vďačný úsmev. Jeho ruka sa rýchlo pohybovala po tom dokonalom vtákovi a o chvíľu bola celá zalepená od bielej hmoty. ,,Oblíž si ruku! A nech ti ani kvapka nespadne na zem...“ A on to semeno hltal ako človek, ktorý nejedol niekoľko dní. Ale jedna kvapka mu presa len spadla... z úst. Znehybnel a vystrašene sa na mňa pozrel. ,,Prepáčte, pani moja,“ vyhŕkol a zohol sa k zemi, aby ju oblízal. ,,Stačí! Utri ju nohavicami.“ Tá vďačnosť v jeho očiach bola na nezaplatenie. A tiež vedomie, že by pre mňa oblizol dlážku. A vedomie, čo by bol ešte ochotný spraviť.
Od vtedy navštevujem tento masážny salón pravidelne. A všetci už vedia, že venovať sa mi môže len Dominik. Aké krásne a zároveň pokorné meno! Ako sa nádherne prevaľuje na mojom jazyku. Do-mi-nik. A tú masáž potrebujem stále častejšie.
Z myšlienok ma vytiahol až gigantická výveska, ktorá oznamovala, že práve tu dostanete tie najlepšie masáže. Energicky som otvorila dvere a prešla k informačnému pultu. Stál tam veľmi mladý muž - mohol mať tak dvadsať. Neskutočne naivne s na mňa usmial a spýtal sa, čo hľadám. Podala som mu papier, kde bola podrobne popísaná moja výhra a on skoro vyskočil od radosti. ,,Som teraz voľný, takže vám môžem dopriať vašu výhru hneď teraz.“ To znelo skoro dvojzmyselne, ale bolo mi jasné, že to tak nemyslel. Napadlo mi, či to nie je ešte len študent, alebo práve skončil školu? Nedivím sa, že je taký nadšený. Začiatky sú vždy také...
Zaviedol ma do malej miestnosti, kde som sa vyzliekla. Potom som si vzala osušku, zaviazala si ju okolo tela a vošla do vedľajšej miestnosti. Bola krásna. Steny boli vymaľované na zeleno, bolo tam veľa kvetov, akvárium, stolík s rôznymi mastičkami a nástrojmi... Ale najviac ma zaujalo ležadlo. Trónilo si v prostriedku izby a ja som sa cítila ako zhypnotizovaná. Pomaly som sa k nemu približovala a pri tom som si rozväzovala osušku. Pohladila som ho a ľahla som si. Až vtedy som si uvedomila, že počujem hudbu – pokojnú a harmonickú. V tom mi napadlo, že by som si asi mala zakryť zadok. Hneď ako som to urobila, prišiel môj mladučký masér. Mal na sebe len biele tielko a nohavice rovnakej farby. Všimla som si, že má pekne vypracované ruky, ruky, ktoré by možno stáli za hriech...
Pristúpil ku mne a tichým hlasom mi rozkázal: ,,Položte si hlavu a ruky si dajte po jej stranách.“ Nepáčilo sa mi, že len čo prišiel už rozkazuje. Ale zahryzla som si do jazyka a urobila ako chcel. Po chvíli som zacítila krásnu vôňu. Ruže? Neviem, ale hneď som zabudla na prvotný hnev. Dotkol sa ma. To mi začal masírovať nohy. Chodidlá to naozaj potrebovali a bolo to celkom príjemné. Ale keď sa presunul vyššie, prišlo mi to... obyčajné. Necítila som sa lepšie, ale ani horšie. Tak toto všetci tak vychvaľujú? Veď ho skoro necítim. Bol jednoznačne neskúsený. Jeho pohyby boli nemotorné a hlavne slabé, akoby sa bál, že mi ublíži. Už som to nevydržala a povedala mu: ,,Pritlač trochu!“
Jeho dotyky prestali. Teraz sa už vážne zľakol. Možno ušiel. Ale nepočula som buchnúť dvere... Zachytila som prudký nádych. A jeho dotyky pokračovali. A boli tvrdšie. Dobre. Skúsila som to ešte raz: ,,A viac sa venuj krčnej chrbtici,“ to je to, čo pracujúca žena potrebuje, nie len hladkanie chrbta... Poslúchol. A mne sa to začínalo páčiť. Zamravčala som. Jeho prsty nachvíľu stuhli, ale hneď na to pokračovali vo svojej práci s ešte väčším nadšením. Zdá sa, že aj jemu sa to páči. ,,Nižšie!“ Jeho prsty sa presunuli do stredu mojej chrbtice, kde sa zarývali ešte hlbšie. Už to začínalo bolieť, ale tak to má byť. ,,Nižšie!“, naliehala som a drieková časť mojej chrbtice sa dostávala do ohňa. Ale nebola sama. Niečo sa začalo diať aj medzi mojimi nohami. Totálne som zvlhla. ,,Nižšie!“, zašepkala som. ,,Nie!“, zašepkal aj on. ,,Ale áno,“ zvýšila som hlas. Hádam teraz neskončí, keď sa mi to začalo páčiť! ,,Nie!“, zvýšil hlas aj on a odstúpil odo mňa. Naddvihla som sa na lakťoch a hľadala som ho očami. Stál neďaleko a díval sa na mňa skoro vystrašene. Ten jeho pohľad niečo vo mne prebudil, niečo, o čom som nevedela, že vo mne je, niečo, čo som možno ani nechcela objaviť. Ale keď to už bolo tu...
Vstala som. Osuška spadla na zem. Lenivým krokom som sa začala k nemu približovať a on začal cúvať. Nemohol však ujsť ďaleko. Chrbtom narazil na stenu. Keď pochopil, že úniku niet, kľakol si mi k nohám a sklopil pohľad. To som nečakala. Zastala som. Ani som si neuvedomila, že dýcham akosi moc rýchlo. Tak neskutočne ma vzrušoval. Moja kundička horela a mala som pocit, že za chvíľu z nej zostane len popol. Zhlboka som sa nadýchla a zašeptala: ,,Nižšie...“ A on odpovedal trochu moc hlbokým hlasom: ,,Áno, pani moja.“ Vytreštila som na neho oči. Tie slová... tak cudzie a zároveň lahodiace môjmu sluchu. Pani moja, ako nádherne to znie. Oblizla som si pery a pokynula mu, aby vstal. A moja ruka vyletela skôr, ako som ju stihla zastaviť. Pristála na jeho zadku. Zaúpel. To som už ruku ani nechcela zastavovať. Tento raz pristála na jeho tvári a s ňou aj slová: ,,Už nikdy mi neodvrávaj!“ ,,Áno, pani moja.“ To som už cítila ako mi niečo tečie po stehnách. Pane bože! Takto vzrušená som nebola ešte nikdy!
Opäť som si ľahla, ale osušku som zo zeme už nezdvihla. Počula som, ako si vytlačil na ruky krém. Pristúpil k ležadlu a začal sa venovať môjmu zadočku. Hnietol ho veľmi precízne. Tak to má byť. Dobrý chlapec. ,,Nižšie!“ zaznelo z mojich úst a on sa mi presunul na stehná. ,,Hlbšie!“ Zaváhanie, ale len na sekundu. Na tú sekundu, kým som sa stihla zdvihnúť a capnúť ho po ruke. Ľahla som si a on poslušne zašiel rukami na vnútornú stranu mojich stehien. ,,Vyššie!“ To už neváhal a začal mi prechádzať po vonkajších pyskoch. Zastonala som. A on do mňa vošiel jedným prstom.
Vyštartovala som ako raketa a zrúkla: ,,Kto ti to dovolil?“ Za tým nasledovala séria faciek. Padol na kolená a začal sa mi ospravedlňovať. Typický chlap. Stačí, aby som len na chvíľku prestala dávať pozor a už preberá kontrolu. ,,Dobre, ale už to viackrát neurob. Veľmi by si potom ľutoval... Môžeš sa postaviť a pokračuj tam, kde si prestal.“
Ľahla som si a o sekundu som už cítila jeho prsty na mojich pyskoch. ,,Vráť sa na zadok a venuj sa môjmu análu!“ Jeden jeho prst mi začal krúžiť po zadku a... vnikol dnu. Potom sa veľmi pomaly vytiahol a zas vrátil dnu. K prvému prstu sa pripojil aj druhý. Zamrnčala som. To je nádhera... Vedela by som takto preležať celý deň... Alebo nie?
,,Dosť!“ A on v tej stotine sekundy prestal. Pretočila som sa na chrbát a roztvorila nohy. ,,Líž!“ A on poslušne ako pes lízal o dušu. Už som začala cítiť ako sa blíži môj dlho stratený kamarát orgazmus. Ale takto som ho privítať nechcela. ,,Prestaň a poď sem!“ Skoro sa zrútil na zem, keď zakopol. To sa ku mne tak rýchlo ponáhľal. Pozrela som sa mu na nohavice a veľmi ľahko som našla dosť veľkú buľvu. Takže sa mu to naozaj páči.
Stiahla som mu tie nevinné biele nohavice aj s trenírkami. Ukázal sa mi v celej svojej kráse. A krásny teda bol. Aj dlhý, aj široký a ten tvar! Radosť pre oči... Zobrala som ho do úst a on vzdychol. Prestala som a plesla som ho po vajciach. Zas vzdychol a dostal znova. Už nevzdychol. Šikovný... Vrátila som si jeho penis do úst a už bol pekne potichu. Bol tvrdý ak kameň a ten neposlušný orgazmus sa blížil zas. Aj jeho, aj môj. Zas som prestala.
Vstala som a oprela som sa o ležadlo s rozkročenými nohami. ,,Vojdi do mňa!“ Skoro som to ani nestihla dopovedať a už som ho cítila v sebe. Nehýbal sa, pekný chlapec. ,,Hýb sa!“ Pomaly zo mňa vystúpil a vstúpil a vystúpil... ,,Rýchlejšie!“ Zrýchlil. ,,Rýchlejšie a tvrdšie!“ Už išiel na plný výkon. Orgazmus na seba nedal dlho čakať. Vykríkla som a trieštila som sa na milión kúskov. Cítila som, že ešte priráža. Celá zmorená a spokojná som zrúkla: ,,Von!“ Na chvíľu som si myslela, že nepočúvne, ale on ho poslušne vytiahol. ,,Dorob sa!“ A on vyčaril na tvári vďačný úsmev. Jeho ruka sa rýchlo pohybovala po tom dokonalom vtákovi a o chvíľu bola celá zalepená od bielej hmoty. ,,Oblíž si ruku! A nech ti ani kvapka nespadne na zem...“ A on to semeno hltal ako človek, ktorý nejedol niekoľko dní. Ale jedna kvapka mu presa len spadla... z úst. Znehybnel a vystrašene sa na mňa pozrel. ,,Prepáčte, pani moja,“ vyhŕkol a zohol sa k zemi, aby ju oblízal. ,,Stačí! Utri ju nohavicami.“ Tá vďačnosť v jeho očiach bola na nezaplatenie. A tiež vedomie, že by pre mňa oblizol dlážku. A vedomie, čo by bol ešte ochotný spraviť.
Od vtedy navštevujem tento masážny salón pravidelne. A všetci už vedia, že venovať sa mi môže len Dominik. Aké krásne a zároveň pokorné meno! Ako sa nádherne prevaľuje na mojom jazyku. Do-mi-nik. A tú masáž potrebujem stále častejšie.
