Posted 2.04.2024 by halfik in Footfetish
Nevolajme to ženské nohy. Nevystihuje to podstatu. Keď muž povie, že sa mu páčia ženské nohy, ešte stále môže byť za normálneho. Ešte stále to môže znamenať, že sa mu páčia dlhé ženské nohy a že sa chce dostať tam, kde sa končia.
Nazvime to však pravým slovom. Keď už niekto povie, že sa mu páčia ženské chodidlá, začína na to byť niečo aspoň zľahka deviantné. A ponúka sa otázka prečo.
Čisto zo submisivneho hľadiska sú chodidlá vhodným objektom záujmu. Vlastne aj jediným možným. Môcť sa dotknúť len ženských chodidiel, a aj to len po členky, je výrazom mužskej submisivity. Aj keď rafinovanejšie by bolo nemôcť sa dotknúť ani len tých ženských chodidiel - a namiesto toho len počúvať, o tom, ako by sa ich submisívny footfetishista mohol dotknúť, raz, ak urobí to alebo ono. A ono stále nič. Stále sa nebude môcť dotknúť ženského tela a ani len tých chodidiel nie. Toľko teda o náklonnosti k chodidlám dominantnej ženy. Prečo by však tá mala byť bosá? Nie je to náhodou ponižujúce?
Samozrejme, že je. Preto sa dostávame k chodidlám submisívnej ženy. Aj tie môže submisívny muž a footfetishista obdivovať. A projektovať do zobrazenia bosej submisívnej ženy svoje vlastné submisivne predstavy. Dúfať, že bosá bola dotyčná dostatočne dlhý čas. Že prešla dostatočne množstvo rôznych povrchov. Že chodidlá má dotyčná zo spodnej strany aj patrične špinavé, čo sa k submisivite hodí.
Bosé chodidlá sú teda symbolom podriadenia dvojako. Ako jediná časť tela dominantnej ženy, ktorej sa submisívny muž smie dotknúť. A ktorej sa v ideálnom prípade ani nedotkne. Alebo ako symbol podriadenia ako taký, ktorý submisivnemu mužovi poskytne pohľad na submisívnu ženu, do ktorej začne projektovať svoje vlastné submisivne predstavy.
Ale predpokladajme, že oba prípady sú pomerne hraničné. Žena nemusí byť ani vyhranene dominantná, ani submisivna, aby sa srdiečko footfetishistu potešilo.
Úplne stačí, keď je obyčajná žena bosá - ale na nezvyčajnom mieste alebo nezvyčajný čas. Teda určite nie na pláži, ani na plavárni. To je nuda, to je bežné. Ale ak je žena bosá na verejnosti, a nedajbože bosá aj prejde nejaký úsek, to už footfetishista zisťuje, že našiel svoju tajnú spriaznenú dušu. Ak sa o mužoch hovorí, že rozmýšľajú tam tým dole, footfetishista pri pohľade na takúto obyčajnú ženu, bosú v neobyčajnej situácii predpokladá, že to teraz tá žena premýšľa svojimi chodidlami. Že to ony ju vedú, že to ony jej pošepkali, aby sa vyzula, a rozhodla sa pôsobiť zvodne, aspoň na niektorých mužov.
Budú to popierať, budú to zatĺkať, ale footfetishista vie, že chodidlá sa zmocnili myšlienok i vôle ženy a že sú bosé z jedného jediného dôvodu - aby si ich všimol footfetishista a aby im podľahol aspoň takto, mimo rámca dominancie a submisivity, zdanlivo normálne.
To sú všetky tie situácie, keď sa žena vyzula, pretože ju "boleli nohy", pretože ju "tlačili topánky" či preto, že je to "zdravé". Tak určite.
Len predstierajte, že neviete, že prejsť sa bosá na mieste, kde to nie je zvyčajné, nie je zvyčajné. Viete, že to nie je zvyčajné a práve preto to robíte! Ste deviantné a je to spôsob ako k sebe nájsť devianta!
Nazvime to však pravým slovom. Keď už niekto povie, že sa mu páčia ženské chodidlá, začína na to byť niečo aspoň zľahka deviantné. A ponúka sa otázka prečo.
Čisto zo submisivneho hľadiska sú chodidlá vhodným objektom záujmu. Vlastne aj jediným možným. Môcť sa dotknúť len ženských chodidiel, a aj to len po členky, je výrazom mužskej submisivity. Aj keď rafinovanejšie by bolo nemôcť sa dotknúť ani len tých ženských chodidiel - a namiesto toho len počúvať, o tom, ako by sa ich submisívny footfetishista mohol dotknúť, raz, ak urobí to alebo ono. A ono stále nič. Stále sa nebude môcť dotknúť ženského tela a ani len tých chodidiel nie. Toľko teda o náklonnosti k chodidlám dominantnej ženy. Prečo by však tá mala byť bosá? Nie je to náhodou ponižujúce?
Samozrejme, že je. Preto sa dostávame k chodidlám submisívnej ženy. Aj tie môže submisívny muž a footfetishista obdivovať. A projektovať do zobrazenia bosej submisívnej ženy svoje vlastné submisivne predstavy. Dúfať, že bosá bola dotyčná dostatočne dlhý čas. Že prešla dostatočne množstvo rôznych povrchov. Že chodidlá má dotyčná zo spodnej strany aj patrične špinavé, čo sa k submisivite hodí.
Bosé chodidlá sú teda symbolom podriadenia dvojako. Ako jediná časť tela dominantnej ženy, ktorej sa submisívny muž smie dotknúť. A ktorej sa v ideálnom prípade ani nedotkne. Alebo ako symbol podriadenia ako taký, ktorý submisivnemu mužovi poskytne pohľad na submisívnu ženu, do ktorej začne projektovať svoje vlastné submisivne predstavy.
Ale predpokladajme, že oba prípady sú pomerne hraničné. Žena nemusí byť ani vyhranene dominantná, ani submisivna, aby sa srdiečko footfetishistu potešilo.
Úplne stačí, keď je obyčajná žena bosá - ale na nezvyčajnom mieste alebo nezvyčajný čas. Teda určite nie na pláži, ani na plavárni. To je nuda, to je bežné. Ale ak je žena bosá na verejnosti, a nedajbože bosá aj prejde nejaký úsek, to už footfetishista zisťuje, že našiel svoju tajnú spriaznenú dušu. Ak sa o mužoch hovorí, že rozmýšľajú tam tým dole, footfetishista pri pohľade na takúto obyčajnú ženu, bosú v neobyčajnej situácii predpokladá, že to teraz tá žena premýšľa svojimi chodidlami. Že to ony ju vedú, že to ony jej pošepkali, aby sa vyzula, a rozhodla sa pôsobiť zvodne, aspoň na niektorých mužov.
Budú to popierať, budú to zatĺkať, ale footfetishista vie, že chodidlá sa zmocnili myšlienok i vôle ženy a že sú bosé z jedného jediného dôvodu - aby si ich všimol footfetishista a aby im podľahol aspoň takto, mimo rámca dominancie a submisivity, zdanlivo normálne.
To sú všetky tie situácie, keď sa žena vyzula, pretože ju "boleli nohy", pretože ju "tlačili topánky" či preto, že je to "zdravé". Tak určite.
Len predstierajte, že neviete, že prejsť sa bosá na mieste, kde to nie je zvyčajné, nie je zvyčajné. Viete, že to nie je zvyčajné a práve preto to robíte! Ste deviantné a je to spôsob ako k sebe nájsť devianta!
