Otrokovi bolo jasné, že žiadnu prerábku kúpeľne robiť nebude. Preto ho neprekvapilo, keď v kúpeľni nenašiel, čo Pán a Pani avizovali, ale len obyčajné pomôcky na zametanie a umývanie dlážky.
Bolo však zvláštne, že medzi pomôckami úplne chýbala klasická vysoká metla a mop. K dispozícii bola len malá lopatka a malá metlička, vedľa aj vlhčené utierky.
Otrokovo submisivne srdiečko zaplesalo. Pán a Pani chcú, aby pozametal a vyumýval dlážku v celom dome, a nebol pri tom vzpriamený. Otrok ocenil výchovné metódy Pána a Panej a pustil sa do práce.
Akoby počul Paniu, akýsi vnútorný hlas mu hovoril, aby počas upratovania hlavne "dal vyniknúť svojej submisivite". Aby postupoval precízne, aby sa nerozptyľoval svojou nahotou a bosými chodidlami, ale aby sa skutočne sústredil na odvedenú prácu a výsledok.
Akoby počul pragmatickú Paniu, naozaj by od neho zrejme nevyžadovala, aby celý čas kľačal na kolenách a tak si ich zodral. Pragmatický hlas Panej mu vravel, aby teda pri zametaní najčastejšie kvočal, aby sa pohyboval kvočiac, takmer po špičkách a nedošľapoval na päty. Takto mohol byť pomerne pohyblivý a pritom pokorený.
Taktiež mu ani nenapadlo, aby začal, ako sa vraví, nahonievať. Mal síce len zakázané masturbovať, ale od nahonievania je k masturbácii veľmi blízko, zvlášť počas takejto vzrušujúcej aktivity ako je zametanie dlážky s naschvál malou metličkou a lopatkou.
Cítil, že je vzrušený a nakoľko nemá predkožku, žaluď sa mu obtrel občas o pätu, ako tak kvočal na špičkách, no nenechal sa viac rozptyľovať a zametal. Iba raz ho zamrzelo, keď sa zadíval na svoje špinavé chodidlá. To si hneď povedal, že to by sa Panej, ktorá je inak veľmi zhovievavá, nepáčilo. Takáto strata času, takéto rozptýlenie, a práce ešte veľa. Toto zaváhanie si otrok veľmi vyčítal.
Zametal už asi dve hodiny, keď mohol konečne pristúpiť k utieraniu na vlhko. K dispozícii mal len vlhčené utierky, nie však mop, na ktorý by tieto utierky pripevnil, bolo teda jasné, že bude musieť postupovať opäť kvočiac, a teraz už aj viac kľačiac. A umývať vlastnými rukami.
Prekvapilo ho, ako sám systematicky umýval najvzdialenejšie miesta, tak, aby po nich nemusel v dohľadnej dobe prejsť. A kde to nebolo možné, tak profesionálne chvíľu počkal, kým podlaha zaschne. Bol so sebou spokojný, vyčítal si akurát, že vtedy raz, a potom ešte znova si obzeral svoje špinavé chodidielka. Chlácholil sa tým, že Pánovi a Panej by povedal, že na chodidlá pozeral preventívne, aby špinu znova neroznášal.
Výčitky mu však začínala spôsobovať aj jeho precíznosť. Presnejšie jej nedostatok. Tam sa s vlhčenou utierkou nevrátil poza nábytok, hoci na tom mieste zametal. Tam zase vynechal nejaké špáry medzi dlaždicami. Ako tak pomaly končil, cítil, že jeho nedostatky sa kumulovali. Nevedel však, či by ich Pán a Pani dokázali zistiť. Trestu sa však obával. Rozdiel medzi tým, čo ako otrok prirodzene musel znášať a čo sa mu aj páčilo (nútená nahota a chôdza na boso, pitie z misky, používanie tureckého záchoda) a tým, čo je už navyše, a čo je trest (bičovanie, roztahovanie análu, zvazovanie, mučenie bradaviek) mu bol dostatočne vysvetlený.
Onedlho sa zo záhrady vrátili rozveseleni Pani a Pán. Zbežne skontrolovali úroveň vykonanej práce, otrok bol trocha v napätí, napokon sa však stalo niečo, s čím nepočítal.
Pán sa otroka spýtal, akú známku od 1 do 5, kde je 1 najlepšia a 5 najhoršia,by si za za zametanie a umývanie otrok sám udelil.
Vlastná úprimnosť otroka šokovala, keď takmer bez váhania svoje upratovanie ohodnotil známkou 4. Pána to veľmi neprekvapilo a otrokovi len povedal: Dobre, ide sa do mučiarne.
Mučiareň sa nachádzala v podzemí. Zrejme zostali len v nejakej predsieni. Pán prikázal otrokovi, aby si ľahol chrbtom na lavicu, zápästia a členky mu spútal. Pani sa len prizerala. Otrokovi sa celkom páčilo, že trest bude zrejme udeľovať Pán, len ešte nevedel aký.
- Ohodnotil si sa na 4, to teda znamená 40 rán bičom po chodidlách, či už zo spodu alebo spredu. 40 rán na každé chodidlo, podotýkam.
Otrok nevedel čo má očakávať, Pán ho nevyzval počítať, vedel akurát, že na konci by mal poďakovať.
Pán udieral veľmi rýchlo a bez prestávok, jednotlivé desiatky pekne pribúdali. Otroka prekvapilo príjemné teplo, ktoré sa z bičovaných chodidiel šírilo. Otrokovi napadlo, že by mohlo ísť o obľúbený a znesiteľný trest. Ponižujúce bolo možno to, že bol tak blízko Pánovi, oblečený len ako otrok. Pani a jej zvlnené vlasy sa mu páčili. Ale páčil sa mu aj pomerne mladistvý, chlapčenský výraz Pána. Nemohol v živote dopadnúť lepšie ako domáci otrok práve tohoto páru.
- V poriadku, povedal Pán. - Teraz sa postav, čo Pán povedal s patričným pobavením, vzhľadom na práve udelený trest, ktorým bolo bičovanie chodidiel, - a pôjde sa večeriať, dodal Pán. - Teda, ako kto, a ako čo, ešte spresnil.
Otrok šťastne vyklusal po schodoch z pivnice, nasledujúc Pána a Paniu.
Bolo však zvláštne, že medzi pomôckami úplne chýbala klasická vysoká metla a mop. K dispozícii bola len malá lopatka a malá metlička, vedľa aj vlhčené utierky.
Otrokovo submisivne srdiečko zaplesalo. Pán a Pani chcú, aby pozametal a vyumýval dlážku v celom dome, a nebol pri tom vzpriamený. Otrok ocenil výchovné metódy Pána a Panej a pustil sa do práce.
Akoby počul Paniu, akýsi vnútorný hlas mu hovoril, aby počas upratovania hlavne "dal vyniknúť svojej submisivite". Aby postupoval precízne, aby sa nerozptyľoval svojou nahotou a bosými chodidlami, ale aby sa skutočne sústredil na odvedenú prácu a výsledok.
Akoby počul pragmatickú Paniu, naozaj by od neho zrejme nevyžadovala, aby celý čas kľačal na kolenách a tak si ich zodral. Pragmatický hlas Panej mu vravel, aby teda pri zametaní najčastejšie kvočal, aby sa pohyboval kvočiac, takmer po špičkách a nedošľapoval na päty. Takto mohol byť pomerne pohyblivý a pritom pokorený.
Taktiež mu ani nenapadlo, aby začal, ako sa vraví, nahonievať. Mal síce len zakázané masturbovať, ale od nahonievania je k masturbácii veľmi blízko, zvlášť počas takejto vzrušujúcej aktivity ako je zametanie dlážky s naschvál malou metličkou a lopatkou.
Cítil, že je vzrušený a nakoľko nemá predkožku, žaluď sa mu obtrel občas o pätu, ako tak kvočal na špičkách, no nenechal sa viac rozptyľovať a zametal. Iba raz ho zamrzelo, keď sa zadíval na svoje špinavé chodidlá. To si hneď povedal, že to by sa Panej, ktorá je inak veľmi zhovievavá, nepáčilo. Takáto strata času, takéto rozptýlenie, a práce ešte veľa. Toto zaváhanie si otrok veľmi vyčítal.
Zametal už asi dve hodiny, keď mohol konečne pristúpiť k utieraniu na vlhko. K dispozícii mal len vlhčené utierky, nie však mop, na ktorý by tieto utierky pripevnil, bolo teda jasné, že bude musieť postupovať opäť kvočiac, a teraz už aj viac kľačiac. A umývať vlastnými rukami.
Prekvapilo ho, ako sám systematicky umýval najvzdialenejšie miesta, tak, aby po nich nemusel v dohľadnej dobe prejsť. A kde to nebolo možné, tak profesionálne chvíľu počkal, kým podlaha zaschne. Bol so sebou spokojný, vyčítal si akurát, že vtedy raz, a potom ešte znova si obzeral svoje špinavé chodidielka. Chlácholil sa tým, že Pánovi a Panej by povedal, že na chodidlá pozeral preventívne, aby špinu znova neroznášal.
Výčitky mu však začínala spôsobovať aj jeho precíznosť. Presnejšie jej nedostatok. Tam sa s vlhčenou utierkou nevrátil poza nábytok, hoci na tom mieste zametal. Tam zase vynechal nejaké špáry medzi dlaždicami. Ako tak pomaly končil, cítil, že jeho nedostatky sa kumulovali. Nevedel však, či by ich Pán a Pani dokázali zistiť. Trestu sa však obával. Rozdiel medzi tým, čo ako otrok prirodzene musel znášať a čo sa mu aj páčilo (nútená nahota a chôdza na boso, pitie z misky, používanie tureckého záchoda) a tým, čo je už navyše, a čo je trest (bičovanie, roztahovanie análu, zvazovanie, mučenie bradaviek) mu bol dostatočne vysvetlený.
Onedlho sa zo záhrady vrátili rozveseleni Pani a Pán. Zbežne skontrolovali úroveň vykonanej práce, otrok bol trocha v napätí, napokon sa však stalo niečo, s čím nepočítal.
Pán sa otroka spýtal, akú známku od 1 do 5, kde je 1 najlepšia a 5 najhoršia,by si za za zametanie a umývanie otrok sám udelil.
Vlastná úprimnosť otroka šokovala, keď takmer bez váhania svoje upratovanie ohodnotil známkou 4. Pána to veľmi neprekvapilo a otrokovi len povedal: Dobre, ide sa do mučiarne.
Mučiareň sa nachádzala v podzemí. Zrejme zostali len v nejakej predsieni. Pán prikázal otrokovi, aby si ľahol chrbtom na lavicu, zápästia a členky mu spútal. Pani sa len prizerala. Otrokovi sa celkom páčilo, že trest bude zrejme udeľovať Pán, len ešte nevedel aký.
- Ohodnotil si sa na 4, to teda znamená 40 rán bičom po chodidlách, či už zo spodu alebo spredu. 40 rán na každé chodidlo, podotýkam.
Otrok nevedel čo má očakávať, Pán ho nevyzval počítať, vedel akurát, že na konci by mal poďakovať.
Pán udieral veľmi rýchlo a bez prestávok, jednotlivé desiatky pekne pribúdali. Otroka prekvapilo príjemné teplo, ktoré sa z bičovaných chodidiel šírilo. Otrokovi napadlo, že by mohlo ísť o obľúbený a znesiteľný trest. Ponižujúce bolo možno to, že bol tak blízko Pánovi, oblečený len ako otrok. Pani a jej zvlnené vlasy sa mu páčili. Ale páčil sa mu aj pomerne mladistvý, chlapčenský výraz Pána. Nemohol v živote dopadnúť lepšie ako domáci otrok práve tohoto páru.
- V poriadku, povedal Pán. - Teraz sa postav, čo Pán povedal s patričným pobavením, vzhľadom na práve udelený trest, ktorým bolo bičovanie chodidiel, - a pôjde sa večeriať, dodal Pán. - Teda, ako kto, a ako čo, ešte spresnil.
Otrok šťastne vyklusal po schodoch z pivnice, nasledujúc Pána a Paniu.
