Kľúčový pre potenciálnu službu ako domáceho otroka pre dominantný pár bol podľa neho celkový vzťah k orgazmom.
Mal ich rád, aj ich nemal rád. Mal rád tú nadržanosť, počas ktorej bol schopný najrôznejších, aj najnechutnejších predstáv. Nemal však rád chvíle tesne po orgazme, keď sa mu jeho predstavy na moment odcudzili. Tak nejako asi vyzerá očistec.
Zamilovanosť do Panej by možno mohla tento nepríjemný pocit po orgazme eliminovať. Ak by bol zaľúbený a spravil by sa, možno by zažíval to, čo po orgazme ľudia bežne zažívajú ako v celku príjemný pocit. Aj zlízať svoj ejakulát zo zeme na príkaz Panej by bolo súčasťou orgazmu ako rituálu v rámci zaľúbenosti
Ako by sa však cítil po orgazme, ak by tam bol prítomný aj Pán? Nebolo by to celé ešte nepríjemnejšie, jemu aj Pánovi? Nevypestoval by takto v sebe bisexuálne, prípadne aj úplne homosexuálne sklony? A bolo by zlé, ak by ich v sebe vypestoval? A spájali by sa tieto sklony aj s nejakým citom k Pánovi? Alebo by šlo o homosexuálnu náklonnosť, bez citu?
Prirodzene, ponúkala sa možnosť, že by mal orgazmus úplne zakázaný. Ale to je nerealistické. Isteže, existujú klietky na mužské penisy, z vlastnej skúsenosti však vedel že orgazmus môže pri určitých pohyboch dosiahnuť aj tak (poloha tzv. lotosového kvetu s vytočenými chodidlami položenými na stehnách bola vždy zárukou orgazmu).
V ideálnom svete si predstavoval, že by orgazmus zažíval povedzme aj niekoľkokrát denne, a pocit odcudzenia a hanby za svoje predstavy by sa vôbec nedostavil. Ako niečo také však dosiahnuť? A ako do toho celého zahrnúť nielen prítomnosť Panej, ale aj Pána? To bola otázka, na ktorú by rád našiel odpoveď.
Trocha sa obával tiež toho, či by sa jeho osobnosť veľmi zmenila, ak by dokázal mať takéto nehanebné orgazmy v prítomnosti Panej a Pána. Bol by vôbec ešte ľudskou bytosťou? A ak nie, čím by bol? A bolo by zlé, ak by bol tým, čím by bol? Netransformoval by svoju dušu na nejaký nástroj pekla, ktorý ani nepatrí do tohto sveta? Nie je hanba spojená s orgazmom nad nechutnými predstavami známkou toho, že je ešte stále človekom?
A napokon ešte je tu až banálne jednoduchá myšlienka, či by nemohol byť človekom bez týchto predstáv... Nebolo by to skutočným víťazstvom? Ale prečo by práve jeho život mal byť o boji s týmito predstavami a život niekoho iného nie?
Či bojuje takto každý? Rád by poznal odpoveď aspoň na niektoré z týchto otázok.
Mal ich rád, aj ich nemal rád. Mal rád tú nadržanosť, počas ktorej bol schopný najrôznejších, aj najnechutnejších predstáv. Nemal však rád chvíle tesne po orgazme, keď sa mu jeho predstavy na moment odcudzili. Tak nejako asi vyzerá očistec.
Zamilovanosť do Panej by možno mohla tento nepríjemný pocit po orgazme eliminovať. Ak by bol zaľúbený a spravil by sa, možno by zažíval to, čo po orgazme ľudia bežne zažívajú ako v celku príjemný pocit. Aj zlízať svoj ejakulát zo zeme na príkaz Panej by bolo súčasťou orgazmu ako rituálu v rámci zaľúbenosti
Ako by sa však cítil po orgazme, ak by tam bol prítomný aj Pán? Nebolo by to celé ešte nepríjemnejšie, jemu aj Pánovi? Nevypestoval by takto v sebe bisexuálne, prípadne aj úplne homosexuálne sklony? A bolo by zlé, ak by ich v sebe vypestoval? A spájali by sa tieto sklony aj s nejakým citom k Pánovi? Alebo by šlo o homosexuálnu náklonnosť, bez citu?
Prirodzene, ponúkala sa možnosť, že by mal orgazmus úplne zakázaný. Ale to je nerealistické. Isteže, existujú klietky na mužské penisy, z vlastnej skúsenosti však vedel že orgazmus môže pri určitých pohyboch dosiahnuť aj tak (poloha tzv. lotosového kvetu s vytočenými chodidlami položenými na stehnách bola vždy zárukou orgazmu).
V ideálnom svete si predstavoval, že by orgazmus zažíval povedzme aj niekoľkokrát denne, a pocit odcudzenia a hanby za svoje predstavy by sa vôbec nedostavil. Ako niečo také však dosiahnuť? A ako do toho celého zahrnúť nielen prítomnosť Panej, ale aj Pána? To bola otázka, na ktorú by rád našiel odpoveď.
Trocha sa obával tiež toho, či by sa jeho osobnosť veľmi zmenila, ak by dokázal mať takéto nehanebné orgazmy v prítomnosti Panej a Pána. Bol by vôbec ešte ľudskou bytosťou? A ak nie, čím by bol? A bolo by zlé, ak by bol tým, čím by bol? Netransformoval by svoju dušu na nejaký nástroj pekla, ktorý ani nepatrí do tohto sveta? Nie je hanba spojená s orgazmom nad nechutnými predstavami známkou toho, že je ešte stále človekom?
A napokon ešte je tu až banálne jednoduchá myšlienka, či by nemohol byť človekom bez týchto predstáv... Nebolo by to skutočným víťazstvom? Ale prečo by práve jeho život mal byť o boji s týmito predstavami a život niekoho iného nie?
Či bojuje takto každý? Rád by poznal odpoveď aspoň na niektoré z týchto otázok.
