Posted 13.03.2022 by funnydoggy in Ostatné
Milé družky, milí druhovia, devočky i maľčikovia, dovoľte mi, rozpovedať vám nasledujúci príbeh, príbeh ktorého motívom bude náhoda, láska, šťastie i šlamastika. Jednoducho, veci všedné i nevšedné, obyčajné i neobyčajné, vtipné i dôvtipné.
Hrdinom môjho príbehu bude Martin. Švárny to junáčisko zo Slovenska. Povolaním ITčkár, ako mnoho iných švárnych junákov zo Slovenska. Archaicky by sme ho mohli nazvať starým mládencom, novodobo moderným singláčom po tridsiatke (vlastne, ku štyridsiatke). Posledné dva roky strávil v desivej izolácii. Ešte že prišla korona, aspoň v tej izolácii nebol sám. Predsa len bolo o niečo jednoduchšie pozerať sa cez okno do sveta s vedomím, že v tom človek nie je sám. Žeby kolektívna útrapa? Zodpovednosť? A tak sa po trpko sladkej životnej udalosti vydal na cestu. Svoju cestu. Cestu úniku, oddychu a očisty. Sadol na lietadlo a lockdown nelockdown, odletel do Ázie. To najväčšie štastie cestovateľov dnešnej doby je, že cesta, ktorá jezuitským misionárom v osemnástom storočí trvala pol druhého roka, sa dnes dá bez najmenších problémov zvládnúť za dvadsať štyri hodín. Úžasné. Pre ľudí aj pre vírusy. Maximálne zanedbateľná nevýhoda oproti cestovaniu v osemnástom storočí je povinnosť nechať si strkať špajlu do nosohltanu, pred, počas i po docestovaní do cudzej krajiny. Zabudnime však na tieto novodobé nepríjemnosti, v tropickej Ázii človek hneď príde na úplne iné myšlienky. Keďže nič neplánoval, náhoda ho neraz zaviedla sem i ta. Nálada nebola vždy najlepšia, predsa len, dlho nikde nebol a travellerom zrovna nie je. Melancholické chvíľky zaháňal písaním denníka, clivosť zasa písaním pohľadníc. Niekoľko dní strávil na severe, v malebnom mestečku Pai. Tam akoby prvý krát počas svojej cesty našiel vnútorný pokoj. Netrvalo to však dlho a ťahalo ho to k vode, na ostrov. Vybral sa teda naspäť do mesta Chiang Mai. Mal tam stráviť len jednu noc, no čo čert i náhoda nechceli, nakoniec to boli noci dve. Pozorní poslucháči si určite všimli, že to bolo výsledkom dôsledného neplánovania. Lietadlo proste letelo obdeň. Nevadí, povedal si Martin. Mesto už ako tak poznal, dva dni budú hračka. Tentokrát sa ubytoval v inom hoteli, ten apartmán, kde strávil prvé štyri noci, keď prechádzal cez toto mesto prvý krát, bol síce krásny, ale vonkoncom opustený a šialene tichý, a opustený... Preto si vybral na druhý krát hotel. Ako to už v dnešnej modernej dobe býva, používal Tinder. A nie jeden, dokonca dva. Prasáčisko jedno, áno, okrem normálneho profilu chodí po svete aj s tým nevanilkovým. A ako to už býva, vždy keď to človek najmenej čaká, usmialo sa na neho štastie. Na normálnom profile mu zasvietil match. Na druhom konci tajomná slečna z domácej krajiny. Isto viete, že v cudzine a obzvlášť v Thajsku, treba byť pri zoznamovaní sa veľmi opatrný. Znalci vedia a príbehy rozčulujúcich sa turistov, zúrivo pobehujúcich a kričiacich, veď ONA má penis, pozná hádam každý. Slovo dalo slovo a z Tindru sa presunuli na Whatsapp. Slečna tajomná sa odtajomnila a dokonca naznačila, že by sa rada oddala cudzincovi. Keďže už bolo veľmi neskoro, Martin správne usúdil, že by bolo zbytočné stretávať sa v túto nekresťanskú popolnočnú hodinu, nehovoriac o únave, a tak slečne navrhol, že na druhý deň sa môžu stretnúť. Zaľahol a spokojne zaspal.
Na druhý deň ráno, vydal sa do svojej obľúbenej kaviarne na raňajky, neskôr sa túlal mestom. Obedňajšie slnko ho zaviedlo až do chrámu Wat Chedi Luang. To ti vám je obrovský chrámový komplex uprostred mesta, s majestátne sa týčiacim kamenným monumentom. Jednoducho, skvostné to miesto na oddych a písanie denníka. Martin tu veru nebol prvý krát. Takisto, dozaista nebol prvý človek, ktorý sa tu skrýval pred slnkom. Miesto ako stvorené na kreslenie, fotenie, pozorovanie mníchov a ich každodenných rituálov. A tak i on, oddychoval a pozoroval. Vedel že v jednom malom domčeku, kde žijú mnísi, žijú s mníchmi aj štyria psy. Pre poriadok, si ich teda vymenujme. Veľký vlčiak, mladý vlčiak, hnedý pes s výzorom ovečky a ešte jedno úplne malé šteňa. Toho dňa sa po vonku potulovala len ovečka. Martinovi to nedalo a pohladkal ju. Zvyšok psej svorky bolo počuť ako dobiedza za plotom v domčeku. Prešlo pár minút a mnísi svorku vypustili. Psy, sa ako besní rozbehli po chrámovom komplexe, štekali a značkovali kde len mohli. Martin ich s nadšením pozoroval. Zbožňuje tých štvornohých chlpáčov a vlastne, aj on sám je pes. Psy začali okolo neho besniť, zatiaľ čo on sedel na lavičke. Jeden z vlčiakov, ten menší, odhadom štvor/päť mesačné šteňa sa snažilo na neho vyskočiť. A tak sa postavil, aby toho malého drzáňa odohnal. Zatiaľ čo venoval pozornosť drzáňovi, veľký krívajúci vlčiak mu z lavičky ukoristil slnečné okuliare. Víťazoslávne sa s nimi pred Martinom promenádoval, až kým si neľahol pár metrov opodiaľ a nezačal ich s nadšením chrúmať. Občas príliš lipneme na hmotných veciach a veruže, tieto slnečné Polo brílky, kúpené bez mála pred desiatimi rokmi v Porte, boli jedna z Martinových srdcových záležitostí. Vydal sa teda do boja. Priblížil sa k vlčiakovi, najprv mu nohou pobehal trochu pred papuľou, potom sa odvážil zohnúť sa a preskúmať situáciu rukou. Zbojník naštastie nevrčal, ani sa nedal na hravý útek, iba usilovne chrúmal a nechcel pustiť. Martinovi nebolo veru všetko jedno, šprajcovať sa prstami v tej jeho uslintanej papuli a vystihnúť ten správny moment M, kedy vlčiak povolí. Naštastie, to netrvalo dlho a Martinovi sa víťazoslávne podarilo vytiahnuť tie jeho srdcové okuliare. Boli krásne oslintané a ešte krajšie doškrábané. Psisko jedno nešťastné, hromžil Martin. Nahnevaný bol statočne, ale ani tento hnev mu nezabránil v tom, aby na tých chlpáčov zanevrel. V podstate to dopadlo ešte ako tak dobre. S neodkusnutou rukou a pravdepodobne prišiel aj čas na nové brílky. Neradno totiž lipnúť na hmotných veciach neprimerane dlho.. A jedno tej svorke treba uznať. Zohratí boli dokonale. Martin už dávno zabudol, ako pred niekoľkými romi videl psov ňúrať v taškách na pláži a vyberať si to najlepšie, naopak zlodejské opice si však pamätá dokonale a vystríha sa pred nimi, kade chodí. Tieto psy ho však vskutku majstrovsky okabátili a prekvapili zároveň. Po incidente sa vrhli ešte aj na Nota Bene, ktoré s Martinom precestovalo celý svet, neboli teda moc vyberaví, v podstate brali všetko, co im prišlo do cesty. Psiská jedni nešťastné, zahromžil po druhý krát Martin a vybral sa kúpiť si nové okuliare. A tak nejak prešiel jeho dobrodružný deň v meste, v ktorom sa ani nemal zdržať. Ani sám netušil, že v ten osudový deň ho čaká ešte iné veľké dobrodružstvo.
Prišiel večer a dohodol sa s tou devou z predchádzajúceho dňa, že sa teda stretnú. Bolo to mierne chaotické dohadovanie sa, deva práve večerala a Martinovi už v bruchu vyhrával orchester, vybral sa teda aj on na večeru a deve napísal, nech sa k nemu pripojí aspoň na drink. Ako tak kráčal cestou neznámou do známej reštaurácie, zazrel úplne iný restaurant a na poslednú chvíľu zmenil plán, čo ešte na môj veru prispelo ku komplikovanosti celej situácie. Ospravedlnil sa deve za statky zmätky, sadol si a objednal si večeru. Netrvalo dlho a cudzinka sa k nemu pripojila. Atmosféra miesta dokonale prispievala k rozhovoru. Už keď prichádzal do reštaurácie, tak sa začalo stmievať a kým prišla večera a slečna, mesto sa celé zahalilo do tmy. Majestátna hotelová budova s reštauráciou na prízemí, zariadená v čínskom štýle, stoly situované takmer priamo na ulici dotvárali tú správnu atmosféru. Cudzinka vedela veľmi dobre po anglicky a aj keď jej občas Martin nerozumel dokonale, či už kvôli hluku ulice alebo jej prízvuku, konverzácia to bola vskutku príjemná, až priateľská. Martin pochválil jej znalosť cudzej reči, ona na oplátku Martinove schopnosti jesť s paličkami. On dojedol, ona dopila a vybrali sa na prechádzku. Park, kam ju chcel zobrať, bol už zavretý. Večer sa už tak nejak schyľoval k záveru a tak sa ponúkol, že slečnu aspoň odprevadí k jej hotelu. Netrvalo dlho a ocitli sa pred hotelom, v ktorom bola nezmáma ubytovaná. Trojposchodový hotel bol podľa jej slov plne obsadený, avšak po obsluhujúcom personále ani slychu ani chýru. Pozvala ho dovnútra, na recepciu. Cez mohutné drevené dvere, vošiel teda za ňou a sadli si v lobby. Nepobudli veru dlho na sedačke a slečna sa sama zodvihla a pozvala ho hore k sebe do izby. Mládenec pri tomto kroku takmer stratil mobil na sedačke. Vybrali sa teda po schodoch na tretie poschodie, slečna odomkla a otvorila dvojkrídlové dvere na izbe, vstúpila dnu a on ju nasledoval. Ukázala mu izbu, posadili sa na balkóne, pripravila mu čaj. Mládenec vedel, že z tohto už veru neujde, na druhej strane, nikam utekať ani nechcel. Napätie sa stupňovalo. Nikto neurobil prvý krok. Dopili čaj a presunuli sa dovnútra. Slečna si sadla na dlhú obývačkovú komodu, mládenec si sadol na stoličku mierne popod ňu. Konverzovalo sa a konverzovalo, až to zrazu Martin už nevydržal. Vedel, že ten krok musí urobiť on a že toto je tá chvíľa. Slečna niečo rozprávala, on ju počul ale nevnímal. Zvuky ostali tlmené, vstal zo stoličky, sklonil sa k jej perám a dal jej pusu. Áno, bez consentu. Radikálne feministky teraz otvárajú ústa dokorán a kričia ČOŽE! Bez súhlasu? Odporné to mužské šovinistické stvorenie, ako sa opovážil?! Dámy, prepáčte, ale oni naozaj nemali čas ísť k notárovi a písomne si udeliť vzájomné súhlasy na všetky tie pudové úkony, ktoré mohli a nemuseli nasledovať. Pobozkal ju teda, mierne ju zaskočil, ale netrvalo dlho a už sa vzájomne vášnivo bozkávali. Postavila sa, zavrela balkónové dvere, zatiahla závesy, och aká to škoda, pomyslel si Martin. Znovu sa začali bozkávať. Tentokrát postojačky. Po chvíľke prestali. Došlo na kontrolnú otázku, či je všetko OK. Slečna povedala, že sa cíti zvláštne. Martin jej odpovedal, že on sa síce zvláštne necíti, ale že takéto veci bežne nerobieva a že keď sa ona necíti správne, tak by mali prestať. Neprestali. Bozky, dotyky, sama si vyzliekla tričko a ostala pred ním stáť v podprsenke. Martin sa nikde neponáhľal. Vyzliekla mu tričko a sama si dala dole svoje rifle. Takto oblečení/neoblečení vrhli sa do postele. Slečna bola očividne nervóznejšia ako Martin. Stlmila svetlo. Sedeli oproti sebe na posteli, hladkali sa, bozkavali sa. Martin jej rukami prechádzal po stehnách, takmer pri každom dotyku slastne odpovedala, pohybmi. Jazyk o jazyk, podprsenka dole, krásne guľaté pevné prsníky von. Hral sa jej s nimi, to ako reagovala na každý dotyk rukou alebo jazykom ho fascinovalo. Sama si stiahla nohavičky. Spýtal sa jej, či sa niekam ponáhľa. Odpovedala, že je strašne nadržaná. Martin to rukou preveril. Tiekla neskutočne. Naozaj neskutočne. Povedala mu nech si vyzlečie rifle. Vstal, rozopol si ich a vyzliekol sa. Sledovala ho pri tom, žiadne spodné prádlo, hneď na ňu vyskočil jeho stoporený úd. Ľahol si naspäť na posteľ. Ona smerovala k jeho údu. Spýtala sa, či si ho môže vziať do úst bez ochrany. Privolil. Orálne ho uspokojovala. Nevedela sa ho nabažiť. Spýtala sa ho, či priniesol ochranu. Samozrejme, odvetil. Postavil sa a z ruksaku vytiahol importované kondómy zo Slovenska. Vrátil sa do postele. Ešte chvíľku sa dráždili. Nasadil si kondóm. Spýtal sa jej v akej pozícii chce začať. Odvetila, že to nechá na neho. Teda, že nech on rozhodne.. Nastavil ju teda na všetky štyri. Pristúpil k nej odzadu. Hladkal ju po zadku, po bokoch, po vnútornej strane stehien. Priložil svoj pyj k jej vlhkej pičke. Prešiel ním po nej. Pomaly ho začal do nej vsúvať. Počul len slastné vzdychy a hlasité stony. Nikam sa neponáhľal, tak to má totiž on rád. Zasunul ho až na doraz, slečna bola v extázi. Netrvalo to ani minútu, pár zásunov a urobila sa. Silný orgazmus sa rozlial po miestnosti a na jeho vtákovi. Nechápal. Tak rýchlo? Pýtal sa jej. Bol z toho unesený. Pokračoval však v prirážaní. Slečna ho znamenite odmeňovala vokálne aj verbálne. Nie raz mu pochválila jeho mužnosť. Nevedela sa dokričať. Znovu sa urobila. Znova?! Návštevníci hotela museli mať radosť. Radosť mal aj Martin. Za nie veľa úsilia, cítíl sa nadpozemsky. Ďalší orgazmus, prsty zaryté vo vankúši. Výmena polohy, Martin leží, slečna na ňom jazdí. Ďalší orgazmus. Slečna zanedbaná, neskúsená, nechápe v akých orgiách sa to zrazu ocitla. Nechápavo hľadí na Martina a pýta sa, ako je to možné, že sa ešte neurobil. On jej len odvecuje, že ešte sme neskončili.. a znovu priráža. Ukazuje mu, že ho cíti až v bruchu a že je to pre ňu nenormálny pocit. Martin stratil prehľad, koľkokrát sa už urobila. Slečna sa tak rozohnila, že musela vypeckovať klímu na plné obrátky. A v takejto vášni, ocitli sa dvaja úplne cudzí ľudia. Pri poslednom kole to už nevydržal aj Martin, nejak sa mu nešťastne vyšmykol úd z pičky a nakoniec sa vystriekal do kondómu mimo slečny, s hlavou medzi jej prsníkmi dosiahol svoj vrchol, svojím spôsobom taký menší zruinovaný orgazmus. Bolo mu to však šumafuk. On ten vrchol nepotreboval.. Slečna od vyčerpania odpadla do Martinovho objatia. Obaja slastne vydychovali. Rozprávali sa o všetkom možnom i nemožnom. O ľudoch, o vzťahoch, o sexe. O kultúrnych rozdieloch. O proporcionálnych rozdieloch. Slečna si nevedela vynachváliť, koľko rozkoše sa jej dostalo. Že teraz môže zasa niekoľko mesiacov, priam až rokov abstinovať. Bol to veru krásny okamih pre oboch. Zážitok, po ktorom mnohí túžia, nie každému je však dožičené. Martin sa postavil, osprchoval a pripravil na odchod. Slečna ho odprevadila z izby až k vchodovým dverám hotela. Nechcela ho moc nechať odísť. Posledné pusy a Martin sa už poberal po vyľudnenom meste do svojho hotela. Bolo niečo po jedenástej večer a on sa v tomto meste duchov prvý krát cítil úžasne. Pri každej rozpomienke na to, ako neskutočne si to neznáma slečna užívala bol rád, že práve on mohol byť súčasťou tohto predstavenia. Vlastne, v jej očiach, bol on hlavným predstaviteľom. Prosto, usmieval sa, kade chodil. Na druhý deň sadol do lietadla a odletel smer ostrov. Už v letiskovej hale si všimol blondínku, ktorú posledné dva týždne stretával v každom meste, kde pobýval. Čo myslíte, kto si sadol v lietadle na jedno z posledných, voľných miest, hneď vedľa neho? Áno, presne tá bohyňa. Rehotal sa vnútorne, môže mať niekto tak neskutočne veľa štastia behom tak krátkej doby? Môže. Och, skoro som zabudol. Pri pillow talku, teda, vankúšovom pomultiorgazmovom rozhovore, sa tajomná slečna odtajnila. Volala sa Jay Jay. Keďže každý príbeh by sa mal skončiť nejakým pekným poučením, tu ho máte. Martin pred niekoľkými mesiacmi, zazrel niekde na Tindri skratku YOLO. Netušil, čo to znamená. Až neskôr sa mu tá skratka vyjasnila. Bolo to ešte pred tým, než spoznal Jay Jay. Viete čo mala vytetované pod pravým prsníkom? Žiješ len raz.
Hrdinom môjho príbehu bude Martin. Švárny to junáčisko zo Slovenska. Povolaním ITčkár, ako mnoho iných švárnych junákov zo Slovenska. Archaicky by sme ho mohli nazvať starým mládencom, novodobo moderným singláčom po tridsiatke (vlastne, ku štyridsiatke). Posledné dva roky strávil v desivej izolácii. Ešte že prišla korona, aspoň v tej izolácii nebol sám. Predsa len bolo o niečo jednoduchšie pozerať sa cez okno do sveta s vedomím, že v tom človek nie je sám. Žeby kolektívna útrapa? Zodpovednosť? A tak sa po trpko sladkej životnej udalosti vydal na cestu. Svoju cestu. Cestu úniku, oddychu a očisty. Sadol na lietadlo a lockdown nelockdown, odletel do Ázie. To najväčšie štastie cestovateľov dnešnej doby je, že cesta, ktorá jezuitským misionárom v osemnástom storočí trvala pol druhého roka, sa dnes dá bez najmenších problémov zvládnúť za dvadsať štyri hodín. Úžasné. Pre ľudí aj pre vírusy. Maximálne zanedbateľná nevýhoda oproti cestovaniu v osemnástom storočí je povinnosť nechať si strkať špajlu do nosohltanu, pred, počas i po docestovaní do cudzej krajiny. Zabudnime však na tieto novodobé nepríjemnosti, v tropickej Ázii človek hneď príde na úplne iné myšlienky. Keďže nič neplánoval, náhoda ho neraz zaviedla sem i ta. Nálada nebola vždy najlepšia, predsa len, dlho nikde nebol a travellerom zrovna nie je. Melancholické chvíľky zaháňal písaním denníka, clivosť zasa písaním pohľadníc. Niekoľko dní strávil na severe, v malebnom mestečku Pai. Tam akoby prvý krát počas svojej cesty našiel vnútorný pokoj. Netrvalo to však dlho a ťahalo ho to k vode, na ostrov. Vybral sa teda naspäť do mesta Chiang Mai. Mal tam stráviť len jednu noc, no čo čert i náhoda nechceli, nakoniec to boli noci dve. Pozorní poslucháči si určite všimli, že to bolo výsledkom dôsledného neplánovania. Lietadlo proste letelo obdeň. Nevadí, povedal si Martin. Mesto už ako tak poznal, dva dni budú hračka. Tentokrát sa ubytoval v inom hoteli, ten apartmán, kde strávil prvé štyri noci, keď prechádzal cez toto mesto prvý krát, bol síce krásny, ale vonkoncom opustený a šialene tichý, a opustený... Preto si vybral na druhý krát hotel. Ako to už v dnešnej modernej dobe býva, používal Tinder. A nie jeden, dokonca dva. Prasáčisko jedno, áno, okrem normálneho profilu chodí po svete aj s tým nevanilkovým. A ako to už býva, vždy keď to človek najmenej čaká, usmialo sa na neho štastie. Na normálnom profile mu zasvietil match. Na druhom konci tajomná slečna z domácej krajiny. Isto viete, že v cudzine a obzvlášť v Thajsku, treba byť pri zoznamovaní sa veľmi opatrný. Znalci vedia a príbehy rozčulujúcich sa turistov, zúrivo pobehujúcich a kričiacich, veď ONA má penis, pozná hádam každý. Slovo dalo slovo a z Tindru sa presunuli na Whatsapp. Slečna tajomná sa odtajomnila a dokonca naznačila, že by sa rada oddala cudzincovi. Keďže už bolo veľmi neskoro, Martin správne usúdil, že by bolo zbytočné stretávať sa v túto nekresťanskú popolnočnú hodinu, nehovoriac o únave, a tak slečne navrhol, že na druhý deň sa môžu stretnúť. Zaľahol a spokojne zaspal.
Na druhý deň ráno, vydal sa do svojej obľúbenej kaviarne na raňajky, neskôr sa túlal mestom. Obedňajšie slnko ho zaviedlo až do chrámu Wat Chedi Luang. To ti vám je obrovský chrámový komplex uprostred mesta, s majestátne sa týčiacim kamenným monumentom. Jednoducho, skvostné to miesto na oddych a písanie denníka. Martin tu veru nebol prvý krát. Takisto, dozaista nebol prvý človek, ktorý sa tu skrýval pred slnkom. Miesto ako stvorené na kreslenie, fotenie, pozorovanie mníchov a ich každodenných rituálov. A tak i on, oddychoval a pozoroval. Vedel že v jednom malom domčeku, kde žijú mnísi, žijú s mníchmi aj štyria psy. Pre poriadok, si ich teda vymenujme. Veľký vlčiak, mladý vlčiak, hnedý pes s výzorom ovečky a ešte jedno úplne malé šteňa. Toho dňa sa po vonku potulovala len ovečka. Martinovi to nedalo a pohladkal ju. Zvyšok psej svorky bolo počuť ako dobiedza za plotom v domčeku. Prešlo pár minút a mnísi svorku vypustili. Psy, sa ako besní rozbehli po chrámovom komplexe, štekali a značkovali kde len mohli. Martin ich s nadšením pozoroval. Zbožňuje tých štvornohých chlpáčov a vlastne, aj on sám je pes. Psy začali okolo neho besniť, zatiaľ čo on sedel na lavičke. Jeden z vlčiakov, ten menší, odhadom štvor/päť mesačné šteňa sa snažilo na neho vyskočiť. A tak sa postavil, aby toho malého drzáňa odohnal. Zatiaľ čo venoval pozornosť drzáňovi, veľký krívajúci vlčiak mu z lavičky ukoristil slnečné okuliare. Víťazoslávne sa s nimi pred Martinom promenádoval, až kým si neľahol pár metrov opodiaľ a nezačal ich s nadšením chrúmať. Občas príliš lipneme na hmotných veciach a veruže, tieto slnečné Polo brílky, kúpené bez mála pred desiatimi rokmi v Porte, boli jedna z Martinových srdcových záležitostí. Vydal sa teda do boja. Priblížil sa k vlčiakovi, najprv mu nohou pobehal trochu pred papuľou, potom sa odvážil zohnúť sa a preskúmať situáciu rukou. Zbojník naštastie nevrčal, ani sa nedal na hravý útek, iba usilovne chrúmal a nechcel pustiť. Martinovi nebolo veru všetko jedno, šprajcovať sa prstami v tej jeho uslintanej papuli a vystihnúť ten správny moment M, kedy vlčiak povolí. Naštastie, to netrvalo dlho a Martinovi sa víťazoslávne podarilo vytiahnuť tie jeho srdcové okuliare. Boli krásne oslintané a ešte krajšie doškrábané. Psisko jedno nešťastné, hromžil Martin. Nahnevaný bol statočne, ale ani tento hnev mu nezabránil v tom, aby na tých chlpáčov zanevrel. V podstate to dopadlo ešte ako tak dobre. S neodkusnutou rukou a pravdepodobne prišiel aj čas na nové brílky. Neradno totiž lipnúť na hmotných veciach neprimerane dlho.. A jedno tej svorke treba uznať. Zohratí boli dokonale. Martin už dávno zabudol, ako pred niekoľkými romi videl psov ňúrať v taškách na pláži a vyberať si to najlepšie, naopak zlodejské opice si však pamätá dokonale a vystríha sa pred nimi, kade chodí. Tieto psy ho však vskutku majstrovsky okabátili a prekvapili zároveň. Po incidente sa vrhli ešte aj na Nota Bene, ktoré s Martinom precestovalo celý svet, neboli teda moc vyberaví, v podstate brali všetko, co im prišlo do cesty. Psiská jedni nešťastné, zahromžil po druhý krát Martin a vybral sa kúpiť si nové okuliare. A tak nejak prešiel jeho dobrodružný deň v meste, v ktorom sa ani nemal zdržať. Ani sám netušil, že v ten osudový deň ho čaká ešte iné veľké dobrodružstvo.
Prišiel večer a dohodol sa s tou devou z predchádzajúceho dňa, že sa teda stretnú. Bolo to mierne chaotické dohadovanie sa, deva práve večerala a Martinovi už v bruchu vyhrával orchester, vybral sa teda aj on na večeru a deve napísal, nech sa k nemu pripojí aspoň na drink. Ako tak kráčal cestou neznámou do známej reštaurácie, zazrel úplne iný restaurant a na poslednú chvíľu zmenil plán, čo ešte na môj veru prispelo ku komplikovanosti celej situácie. Ospravedlnil sa deve za statky zmätky, sadol si a objednal si večeru. Netrvalo dlho a cudzinka sa k nemu pripojila. Atmosféra miesta dokonale prispievala k rozhovoru. Už keď prichádzal do reštaurácie, tak sa začalo stmievať a kým prišla večera a slečna, mesto sa celé zahalilo do tmy. Majestátna hotelová budova s reštauráciou na prízemí, zariadená v čínskom štýle, stoly situované takmer priamo na ulici dotvárali tú správnu atmosféru. Cudzinka vedela veľmi dobre po anglicky a aj keď jej občas Martin nerozumel dokonale, či už kvôli hluku ulice alebo jej prízvuku, konverzácia to bola vskutku príjemná, až priateľská. Martin pochválil jej znalosť cudzej reči, ona na oplátku Martinove schopnosti jesť s paličkami. On dojedol, ona dopila a vybrali sa na prechádzku. Park, kam ju chcel zobrať, bol už zavretý. Večer sa už tak nejak schyľoval k záveru a tak sa ponúkol, že slečnu aspoň odprevadí k jej hotelu. Netrvalo dlho a ocitli sa pred hotelom, v ktorom bola nezmáma ubytovaná. Trojposchodový hotel bol podľa jej slov plne obsadený, avšak po obsluhujúcom personále ani slychu ani chýru. Pozvala ho dovnútra, na recepciu. Cez mohutné drevené dvere, vošiel teda za ňou a sadli si v lobby. Nepobudli veru dlho na sedačke a slečna sa sama zodvihla a pozvala ho hore k sebe do izby. Mládenec pri tomto kroku takmer stratil mobil na sedačke. Vybrali sa teda po schodoch na tretie poschodie, slečna odomkla a otvorila dvojkrídlové dvere na izbe, vstúpila dnu a on ju nasledoval. Ukázala mu izbu, posadili sa na balkóne, pripravila mu čaj. Mládenec vedel, že z tohto už veru neujde, na druhej strane, nikam utekať ani nechcel. Napätie sa stupňovalo. Nikto neurobil prvý krok. Dopili čaj a presunuli sa dovnútra. Slečna si sadla na dlhú obývačkovú komodu, mládenec si sadol na stoličku mierne popod ňu. Konverzovalo sa a konverzovalo, až to zrazu Martin už nevydržal. Vedel, že ten krok musí urobiť on a že toto je tá chvíľa. Slečna niečo rozprávala, on ju počul ale nevnímal. Zvuky ostali tlmené, vstal zo stoličky, sklonil sa k jej perám a dal jej pusu. Áno, bez consentu. Radikálne feministky teraz otvárajú ústa dokorán a kričia ČOŽE! Bez súhlasu? Odporné to mužské šovinistické stvorenie, ako sa opovážil?! Dámy, prepáčte, ale oni naozaj nemali čas ísť k notárovi a písomne si udeliť vzájomné súhlasy na všetky tie pudové úkony, ktoré mohli a nemuseli nasledovať. Pobozkal ju teda, mierne ju zaskočil, ale netrvalo dlho a už sa vzájomne vášnivo bozkávali. Postavila sa, zavrela balkónové dvere, zatiahla závesy, och aká to škoda, pomyslel si Martin. Znovu sa začali bozkávať. Tentokrát postojačky. Po chvíľke prestali. Došlo na kontrolnú otázku, či je všetko OK. Slečna povedala, že sa cíti zvláštne. Martin jej odpovedal, že on sa síce zvláštne necíti, ale že takéto veci bežne nerobieva a že keď sa ona necíti správne, tak by mali prestať. Neprestali. Bozky, dotyky, sama si vyzliekla tričko a ostala pred ním stáť v podprsenke. Martin sa nikde neponáhľal. Vyzliekla mu tričko a sama si dala dole svoje rifle. Takto oblečení/neoblečení vrhli sa do postele. Slečna bola očividne nervóznejšia ako Martin. Stlmila svetlo. Sedeli oproti sebe na posteli, hladkali sa, bozkavali sa. Martin jej rukami prechádzal po stehnách, takmer pri každom dotyku slastne odpovedala, pohybmi. Jazyk o jazyk, podprsenka dole, krásne guľaté pevné prsníky von. Hral sa jej s nimi, to ako reagovala na každý dotyk rukou alebo jazykom ho fascinovalo. Sama si stiahla nohavičky. Spýtal sa jej, či sa niekam ponáhľa. Odpovedala, že je strašne nadržaná. Martin to rukou preveril. Tiekla neskutočne. Naozaj neskutočne. Povedala mu nech si vyzlečie rifle. Vstal, rozopol si ich a vyzliekol sa. Sledovala ho pri tom, žiadne spodné prádlo, hneď na ňu vyskočil jeho stoporený úd. Ľahol si naspäť na posteľ. Ona smerovala k jeho údu. Spýtala sa, či si ho môže vziať do úst bez ochrany. Privolil. Orálne ho uspokojovala. Nevedela sa ho nabažiť. Spýtala sa ho, či priniesol ochranu. Samozrejme, odvetil. Postavil sa a z ruksaku vytiahol importované kondómy zo Slovenska. Vrátil sa do postele. Ešte chvíľku sa dráždili. Nasadil si kondóm. Spýtal sa jej v akej pozícii chce začať. Odvetila, že to nechá na neho. Teda, že nech on rozhodne.. Nastavil ju teda na všetky štyri. Pristúpil k nej odzadu. Hladkal ju po zadku, po bokoch, po vnútornej strane stehien. Priložil svoj pyj k jej vlhkej pičke. Prešiel ním po nej. Pomaly ho začal do nej vsúvať. Počul len slastné vzdychy a hlasité stony. Nikam sa neponáhľal, tak to má totiž on rád. Zasunul ho až na doraz, slečna bola v extázi. Netrvalo to ani minútu, pár zásunov a urobila sa. Silný orgazmus sa rozlial po miestnosti a na jeho vtákovi. Nechápal. Tak rýchlo? Pýtal sa jej. Bol z toho unesený. Pokračoval však v prirážaní. Slečna ho znamenite odmeňovala vokálne aj verbálne. Nie raz mu pochválila jeho mužnosť. Nevedela sa dokričať. Znovu sa urobila. Znova?! Návštevníci hotela museli mať radosť. Radosť mal aj Martin. Za nie veľa úsilia, cítíl sa nadpozemsky. Ďalší orgazmus, prsty zaryté vo vankúši. Výmena polohy, Martin leží, slečna na ňom jazdí. Ďalší orgazmus. Slečna zanedbaná, neskúsená, nechápe v akých orgiách sa to zrazu ocitla. Nechápavo hľadí na Martina a pýta sa, ako je to možné, že sa ešte neurobil. On jej len odvecuje, že ešte sme neskončili.. a znovu priráža. Ukazuje mu, že ho cíti až v bruchu a že je to pre ňu nenormálny pocit. Martin stratil prehľad, koľkokrát sa už urobila. Slečna sa tak rozohnila, že musela vypeckovať klímu na plné obrátky. A v takejto vášni, ocitli sa dvaja úplne cudzí ľudia. Pri poslednom kole to už nevydržal aj Martin, nejak sa mu nešťastne vyšmykol úd z pičky a nakoniec sa vystriekal do kondómu mimo slečny, s hlavou medzi jej prsníkmi dosiahol svoj vrchol, svojím spôsobom taký menší zruinovaný orgazmus. Bolo mu to však šumafuk. On ten vrchol nepotreboval.. Slečna od vyčerpania odpadla do Martinovho objatia. Obaja slastne vydychovali. Rozprávali sa o všetkom možnom i nemožnom. O ľudoch, o vzťahoch, o sexe. O kultúrnych rozdieloch. O proporcionálnych rozdieloch. Slečna si nevedela vynachváliť, koľko rozkoše sa jej dostalo. Že teraz môže zasa niekoľko mesiacov, priam až rokov abstinovať. Bol to veru krásny okamih pre oboch. Zážitok, po ktorom mnohí túžia, nie každému je však dožičené. Martin sa postavil, osprchoval a pripravil na odchod. Slečna ho odprevadila z izby až k vchodovým dverám hotela. Nechcela ho moc nechať odísť. Posledné pusy a Martin sa už poberal po vyľudnenom meste do svojho hotela. Bolo niečo po jedenástej večer a on sa v tomto meste duchov prvý krát cítil úžasne. Pri každej rozpomienke na to, ako neskutočne si to neznáma slečna užívala bol rád, že práve on mohol byť súčasťou tohto predstavenia. Vlastne, v jej očiach, bol on hlavným predstaviteľom. Prosto, usmieval sa, kade chodil. Na druhý deň sadol do lietadla a odletel smer ostrov. Už v letiskovej hale si všimol blondínku, ktorú posledné dva týždne stretával v každom meste, kde pobýval. Čo myslíte, kto si sadol v lietadle na jedno z posledných, voľných miest, hneď vedľa neho? Áno, presne tá bohyňa. Rehotal sa vnútorne, môže mať niekto tak neskutočne veľa štastia behom tak krátkej doby? Môže. Och, skoro som zabudol. Pri pillow talku, teda, vankúšovom pomultiorgazmovom rozhovore, sa tajomná slečna odtajnila. Volala sa Jay Jay. Keďže každý príbeh by sa mal skončiť nejakým pekným poučením, tu ho máte. Martin pred niekoľkými mesiacmi, zazrel niekde na Tindri skratku YOLO. Netušil, čo to znamená. Až neskôr sa mu tá skratka vyjasnila. Bolo to ešte pred tým, než spoznal Jay Jay. Viete čo mala vytetované pod pravým prsníkom? Žiješ len raz.
