Nechoď ešte

Už je neskoro, radšej už pôjdem. Pomyslel som si vo chvíli keď v izbe ostala s nami len hustá tma a všade obkolesujúce tmavé ticho. Zodvihol som sa z postele chystajúc si svoje veci na odchod...
Zrazu ma chytila za ruku a verne ju pobozkala. Presne tento pohľad som potreboval vidieť. To chcenie a jasne čitateľnú potrebu blízkosti.
Neprosíkala...
Len potichu zašeptala: „Nechoď ešte.‟ Pozrela sa tým typickým ženským pohľadom ktorý ma neprestajne láme zvnútra a obmäkčí natoľko žeby som snáď vyhovel každej potrebe. Usmial som sa na ňu a ako vo väčšine prípadoch, podľahol som jej šarmu. Páčil sa mi však jej prístup a pobozkanie ruky je pre mňa ako pozvánka na skvelú zábavu.
Ľahol som si opäť vedľa nej a na rozlúčku ju silno objal. Neviem to vysvetliť, ale odrazu sa mi vôbec nechcelo odísť aj keď by sa zo slušnosti už patrilo. V rodinnom dome má človek veľmi málo tak potrebného súkromia. Čas – túžby, čas – túžby neustále mi kumulovalo v hlave až do momentu kým som nezacítil jej tep na krku vo chvíli keď moja ruka hladila jej telo. Zovrel som ho pevnejšie a potom ešte pevnejšie aby som cítil ako mi jej krčné cievy vibrujú v zovretí. Nedusil som ju, mohla pohodlne dýchať ale zovretie bolo na toľko razantné, že sa mi v tej chvíli celá poddala. Vzrušilo ma to natoľko že takmer okamžite musela cítiť moju vypuklinu v rozkroku ktorou som bol na ňu pritlačený. Dlho som hľadel priamo do jej očí držiac ju pod krkom až kým vo mne úmerne nestúpla chtivosť do bodu, že som ju druhou rukou začal obchytkávať. Trhol som zipsom na mikine pod ktorou sa ukrývali jej chutné prsia. Skĺzol som hlavou dolu a musel ochutnať tak úžasne chutiace kopčeky. Zahryzol som silnejšie do oboch a lízol vztýčené vrcholčeky pýšiace sa vzrušením a okolitými zimomriavkami. Prsty pomaly sondovali pod tepláky a šikovne odhrnuli kúsok čipkovanej zábrany. Zavŕtali sa do hĺbky a s príchodom prvých vzdychoch upchal som jej ústa jazykom. Bozkal som ju a držal vo svojej pavúčej sieti. Už je len moja, ovládam ju, len ja jej môžem dať všetky pocity ktoré potrebuje. Dobre si to uvedomuje a ochotne bez protestov drží v mojej sieti. Vlastne si ho vychutnáva. Ale pre dnes sa to už skončí...
Schválne odchádzam aj keď by som mohol dokončiť začatú prácu. Vytiahol som zavŕtané prsty z útrob a uvoľnil jej krk. Ovoňal som jej vôňu, ktorú som mal vsiaknutú do pokožky prstov a pomaly sa zdvihol z postele. Povzdychol som si a predstavoval si čo všetko by sa mohlo diať nabudúce. Nabudúce, keď budeme mať maximálne súkromie, žiadne starosti a keď budeme skrytý len vo vlastnej utópií.
Kráčal som dolu schodmi a usmieval sa vo svojom vnútri zidealizovaného sveta. Pomaly som opúšťal jej dom a ona ma nasledovala najprv pomalými krokmi potom pridala... Znovu ma chytila za ruku. Tento krát mala výraz vďačnosti a na znak vďaky si čupla predo mňa a chytila sa mojich stehien. Vonku samá tma. Bolo vidieť až na ulicu, ale nikde ani živej duše. Lícom sa otierala o moje ešte stále vypuklé miesto. Nuž povolil som opasok a odopol gombík aby som sprístupnil cestu jej gestu vďaky. Bol som veľmi zvedavý. Starostlivo vybrala na kameň tvrdý nástroj a otvorila ústa. Žiadne dráždenie, rovno do hĺbky a poriadne. Kmitala celým telom v akýchsi rytmických tancoch a vlasy sa jej trepotali zo strany na stranu. Vedela presne čo robí resp. vedela presne ako to má robiť. Neostávalo mi už nič iné len ju schmatnúť za vlasy a užívať si jej pokornú vďaku. Takáto divoká fajka a v takom vzrušení sa nedala jednoducho dlho vydržať. Za krátko som vedel že už sa dostávame k skutočnému záveru. Zastavil som oboma rukami jej prirážajúcu hlavu a ošukal jej pusu, až kým som sa nepriblížil na doraz. Musela cítiť že to vo mne vrie ako v žeravej sopke pred výbuchom. Vytiahol som ho z vlhkej a oslintanej pusy a nechal ju dívať sa ako fungovalo jej gesto vďaky. Opaleskujúce výstreky sa odrážali vo svetle verejnej lampy z pred jej domu a dopadali na zem v hustých zhlukoch.
Ak nabudúce prídeš ku mne so svojou typickou submisivitou, možno si spomeniem na tento zážitok a rákoska bude odložená niekde v šuplíku.