Došľaka, akurát teraz! Akurát teraz na seba musím vyliať plný pohár sirupu. Fuj, som celá lepkavá, ešte že iba od pása dole. Lakovaná sukňa sa umyje ľahko, aj čižmy. Ale pančušky potrebujú oprať a ja zasa potrebujem sprchu. Súrne.
„Čo princezná, tuším sa ti darí,“ ozval sa pobaveným tónom spoza mňa.
„Hmm, vtipálek, čo keby si radšej pomohol dáme v núdzi?“
„Mám to z teba všetko zlízať?“
„Sprcha mi úplne postačí,“ usmiala som sa naňho, zatiaľ čo sirup stekal po nohách. Prstom som si prešla po nohe a olizla sirup.
„Ty už nemáš izbu?“
„Dobre sa poobzeraj a hľadaj babu, s ktorou som tu... Výborne, teraz sa poobzeraj znova a hľadaj svojho spolubývajúceho... Aaaaa trikrát hádaj, prečo nejdem do našej izby...“
„Tak poď lízatko, hlavne sa o mňa takto neopieraj.“
Konečne sa mi nič nelepilo. Trvalo mi dosť dlho, kým som sa osprchovala a poumývala veci, oprala pančušky, navliekla sa späť do korzetu a vlhkej sukne. S topánkami v ruke som vyšla do izby. Sedel mi chrbtom na pohovke a pozeral televízor.
„Nemáš niečo na pitie? Budem potrebovať ešte desať minút, než si budem môcť obuť čižmy.“
„Poď si sadnúť a vyber si.“
Prechádzala som okolo pohovky a zbadala malý konferenčný stolík. Na ňom laná, putá, bičíky, vibrátor a pár ďalších vecí, ktoré zanikali v kope. Vedľa fľaša s kofolou, víno a niečo tvrdé.
„Impozantné,“ vzala som si kofolu a usadila sa vedľa neho.
„Vyber si, čo len chceš.“
„Môžem to potom použiť, ako chcem?“
„Môžeš to potom použiť, ako chcem ja. Mimochodom, ani nepoďakuješ?“
„Idem cikať, tak potom.“
Bol celkom dobrý, stoicky pokojný, akoby stále na niečo čakal. Odo mňa by sa nedočkal, chcela som sa len obuť a zasa dole. Prišla som sa naozaj iba umyť. Vyšla som z kúpeľne a on stál pri dverách.
„Počúvam.“
Vymýšľala som nejaké komplikované poďakovanie, ale načo. V jednoduchosti je krása. Prišla som tesne k nemu, postavila sa na špičky, aby som dočiahla. Chytila som ho pomaly za krk, aby som nestratila rovnováhu a potíšku mu zašepkala do ucha:
„Ďakujem.“
Hneď som sa pustila, otočila a išla sa obuť. Ale on mal trošku iný plán večera. Ako som bola chrbtom, chytil ma, pritlačil o stenu, rukou mi spojil lakte, za vlasy vyvrátil hlavu a zašepkal do ucha on mne:
„Nie je za čo.“
Aj by som to pokladala za vybavené, keby ma pustil a nezačal mi niečo pripínať na ruky. Kožené putá? A karabínka? Keď odchádzal do obývačky, hneď som sa otočila a oprela o stenu chrbtom.
„Tie čižmy mi ale budeš musieť obuť sám,“ tvárila som sa aj ja pokojne, aj keď mi hlavou bežalo snáď tisíc myšlienok. Za chrbtom som už pracovala na odopnutí pút. Medzitým sa vrátil s topánkami v jednej ruke a s nejakými vecami v druhej. Tie položil na skrinku vedľa mňa. Nechal si v rukách iba obojok, ktorý sa mi snažil pripnúť. Veľmi sa mu to nedarilo, pretože som sa uhýbala. Keď sa mi nakláňal cez plece, schovávala som už uvoľnené ruky a zakusla sa mu poriadne do krku. Šikovný, že to nakoniec aj tak zvládol. Za očko obojka ma skúsil vytiahnuť na špičky. Vzdorovala som, kým sa dalo. S rukami za chrbtom je to ťažké...
Vzal do ruky krátky kožený bič a vložil mi ho do úst:
„Toto mi podrž.“
Zatiaľ sa sklonil a išiel mi pomôcť s obúvaním. Aký musel byť prekvapený, keď som ho tým bičom plesla z plnej sily po zadku. Vyskočil ako na pružinke. A ja som letela do obývačky za gauč. Chvíľu sme sa naháňali okolo, potom som mu nechcela dať ten bičík, tak sme sa trochu bili. Problém je, že keď ho dostal, nebola som o nič bližšie k dverám. A síce som sa smiala, no už to začínalo byť nebezpečné. Hlavne pre mňa, aj keď on už mal tri modriny od mojich zubov a určite jeden pás od biča. A ja zatiaľ takmer nedotknutá. Ležala som pod ním a tak som sa len usmiala:
„Už ho chceš naspäť?“
Asi by sa to vyvíjalo úplne inak, keby som nezacítila ten chtíč, ktorý ním vtedy prešiel. Keby som možno v tej jednej sekunde nevidela, že to s ním robí presne to, čo so mnou. Preto som sa takmer nebránila, keď ma prevrátil na brucho a sadol si na mňa. Ruky mi spojil tak, že lakeť jednej priložil k zápästiu druhej a naopak. Omotal to niekoľkokrát lepiacou páskou, takže z toho by som sa ťažko sama vyslobodila. Rozšnuroval mi korzet a keď ma zdvihol, aby som kľačala, len ho odhodil nabok. On kľačal za mnou, opierala som sa oňho chrbtom. A prstami mi pevne stláčal bradavky. Bolelo to, áno, ale nebolo to vôbec hrozné. Vzdychala som, vrtela sa, ale neuhla ani o kúsok. Vyhrnul mi sukňu a oprel ma o operadlo gauča. Keď si začal rozopínať opasok, myslela som si, dúfala som, že ma tam rovno pretiahne. Akurát som nerátala, že ma pretiahne tým opaskom.
„Dvadsať, budeš si počítať.“
„Nie, neblbni, ja sa nenechám, áu... Počkaj, prestaň, na tomto sme, áu, dosť...“
Vždy mi nechal chvíľu na vydýchanie a pokračoval ďalšou. Až kým som neprestala protestovať.
„Koľko ich máš?“
„Sedemnásť.“
„Nie, ja som nepočul žiadne počítanie. Jedna.“
„Nie, bolo ich sedemnásť, áu, osemnásť.“
„Jedna.“
„Sakra, devätnásť.“
„Jedna,“ už zvýšil hlas.
„Juuuuj, dobre, chápem, tak dva.“
„Jedna!“
„Dobre jedna.“
„Tak je dobrá.“
„Toto ti vrátim, dve.“
„Nevrátiš.“
„Tri. Veď počkaj, keď budem, ssssssssssss, štyri...“
Naozaj sme pokračovali až do dvadsať. Síce sa párkrát rozhodol, že sa niektorá neráta, lebo bola pod zlým uhlom, prislabá atď. A ja som protestovala. A on pokračoval, až kým som neuznala, že má pravdu. Je celkom presvedčivý...
Keď skončil, povedal mi, že zozadu to vyzerá dosť dobre (a mal pravdu), ale spredu by to chcelo ešte trochu upraviť. No fakt som sa zľakla, ale „našťastie“ mu stačilo iba podviazať prsia. Musela som súhlasiť, že to je pekné, lebo fakt bolo.
Ale potom sa rozhodol, že sa mu pre zmenu nepáči miesto. Za bradavky si ma viedol do spálne a uložil ma na chrbát na posteľ. Kľakol si mi za hlavu, niečo tam chvíľu robil (ja som sa robila, že som zaspala...). A zrazu som nestihla ani zaprotestovať a mala som kokot až v krku. Niečo mi priložil na klitoris a spustil vibrácie. To bol orgazmus za orgazmom, šialená situácia. Šukal ma do krku, pritom to vibrovalo a ja som nevedela, či sa mám skôr dusiť alebo urobiť. Jemu nestačilo a nestačilo. Ako som ležala na chrbte a na svojich rukách, mala som úplne vypnuté podviazané prsia a on ma po nich občas prepleskol. Hlavne sa nepýtaj, koľko to trvalo...
Nerátal ale s dvoma vecami – prvou bol mokrý orgazmus, vďaka ktorému potom spal v mokrej posteli. Spravodlivosť existuje... Druhá vec prišla, až keď toho malého zmrdíka odložil a myslel si, že keď ma tam má tak rozrobenú a zviazanú, už sa nemusí báť. Chyba, lebo som sa triasla, ako to celé vo mne doznievalo, on po mne prechádzal rukou. Až prešiel k ústam, jedným prstom zašiel dnu a ja som mu ho lízala a sala. Lenže medzitým sa mi vyjasnila hlava, tak som si dobre hryzla. A keď sa na mňa akože škaredo pozrel, tak som ešte zosilnila. Až potom som ho pustila:
„Som ti povedala, že ti to vrátim.“
Vtedy ma prevrátil na brucho, jednou rukou ma chytil za ruky, druhou za vlasy, vytiahol ma do kľaku na kolenách a konečne naozaj poriadne vyjebal...
„Čo princezná, tuším sa ti darí,“ ozval sa pobaveným tónom spoza mňa.
„Hmm, vtipálek, čo keby si radšej pomohol dáme v núdzi?“
„Mám to z teba všetko zlízať?“
„Sprcha mi úplne postačí,“ usmiala som sa naňho, zatiaľ čo sirup stekal po nohách. Prstom som si prešla po nohe a olizla sirup.
„Ty už nemáš izbu?“
„Dobre sa poobzeraj a hľadaj babu, s ktorou som tu... Výborne, teraz sa poobzeraj znova a hľadaj svojho spolubývajúceho... Aaaaa trikrát hádaj, prečo nejdem do našej izby...“
„Tak poď lízatko, hlavne sa o mňa takto neopieraj.“
Konečne sa mi nič nelepilo. Trvalo mi dosť dlho, kým som sa osprchovala a poumývala veci, oprala pančušky, navliekla sa späť do korzetu a vlhkej sukne. S topánkami v ruke som vyšla do izby. Sedel mi chrbtom na pohovke a pozeral televízor.
„Nemáš niečo na pitie? Budem potrebovať ešte desať minút, než si budem môcť obuť čižmy.“
„Poď si sadnúť a vyber si.“
Prechádzala som okolo pohovky a zbadala malý konferenčný stolík. Na ňom laná, putá, bičíky, vibrátor a pár ďalších vecí, ktoré zanikali v kope. Vedľa fľaša s kofolou, víno a niečo tvrdé.
„Impozantné,“ vzala som si kofolu a usadila sa vedľa neho.
„Vyber si, čo len chceš.“
„Môžem to potom použiť, ako chcem?“
„Môžeš to potom použiť, ako chcem ja. Mimochodom, ani nepoďakuješ?“
„Idem cikať, tak potom.“
Bol celkom dobrý, stoicky pokojný, akoby stále na niečo čakal. Odo mňa by sa nedočkal, chcela som sa len obuť a zasa dole. Prišla som sa naozaj iba umyť. Vyšla som z kúpeľne a on stál pri dverách.
„Počúvam.“
Vymýšľala som nejaké komplikované poďakovanie, ale načo. V jednoduchosti je krása. Prišla som tesne k nemu, postavila sa na špičky, aby som dočiahla. Chytila som ho pomaly za krk, aby som nestratila rovnováhu a potíšku mu zašepkala do ucha:
„Ďakujem.“
Hneď som sa pustila, otočila a išla sa obuť. Ale on mal trošku iný plán večera. Ako som bola chrbtom, chytil ma, pritlačil o stenu, rukou mi spojil lakte, za vlasy vyvrátil hlavu a zašepkal do ucha on mne:
„Nie je za čo.“
Aj by som to pokladala za vybavené, keby ma pustil a nezačal mi niečo pripínať na ruky. Kožené putá? A karabínka? Keď odchádzal do obývačky, hneď som sa otočila a oprela o stenu chrbtom.
„Tie čižmy mi ale budeš musieť obuť sám,“ tvárila som sa aj ja pokojne, aj keď mi hlavou bežalo snáď tisíc myšlienok. Za chrbtom som už pracovala na odopnutí pút. Medzitým sa vrátil s topánkami v jednej ruke a s nejakými vecami v druhej. Tie položil na skrinku vedľa mňa. Nechal si v rukách iba obojok, ktorý sa mi snažil pripnúť. Veľmi sa mu to nedarilo, pretože som sa uhýbala. Keď sa mi nakláňal cez plece, schovávala som už uvoľnené ruky a zakusla sa mu poriadne do krku. Šikovný, že to nakoniec aj tak zvládol. Za očko obojka ma skúsil vytiahnuť na špičky. Vzdorovala som, kým sa dalo. S rukami za chrbtom je to ťažké...
Vzal do ruky krátky kožený bič a vložil mi ho do úst:
„Toto mi podrž.“
Zatiaľ sa sklonil a išiel mi pomôcť s obúvaním. Aký musel byť prekvapený, keď som ho tým bičom plesla z plnej sily po zadku. Vyskočil ako na pružinke. A ja som letela do obývačky za gauč. Chvíľu sme sa naháňali okolo, potom som mu nechcela dať ten bičík, tak sme sa trochu bili. Problém je, že keď ho dostal, nebola som o nič bližšie k dverám. A síce som sa smiala, no už to začínalo byť nebezpečné. Hlavne pre mňa, aj keď on už mal tri modriny od mojich zubov a určite jeden pás od biča. A ja zatiaľ takmer nedotknutá. Ležala som pod ním a tak som sa len usmiala:
„Už ho chceš naspäť?“
Asi by sa to vyvíjalo úplne inak, keby som nezacítila ten chtíč, ktorý ním vtedy prešiel. Keby som možno v tej jednej sekunde nevidela, že to s ním robí presne to, čo so mnou. Preto som sa takmer nebránila, keď ma prevrátil na brucho a sadol si na mňa. Ruky mi spojil tak, že lakeť jednej priložil k zápästiu druhej a naopak. Omotal to niekoľkokrát lepiacou páskou, takže z toho by som sa ťažko sama vyslobodila. Rozšnuroval mi korzet a keď ma zdvihol, aby som kľačala, len ho odhodil nabok. On kľačal za mnou, opierala som sa oňho chrbtom. A prstami mi pevne stláčal bradavky. Bolelo to, áno, ale nebolo to vôbec hrozné. Vzdychala som, vrtela sa, ale neuhla ani o kúsok. Vyhrnul mi sukňu a oprel ma o operadlo gauča. Keď si začal rozopínať opasok, myslela som si, dúfala som, že ma tam rovno pretiahne. Akurát som nerátala, že ma pretiahne tým opaskom.
„Dvadsať, budeš si počítať.“
„Nie, neblbni, ja sa nenechám, áu... Počkaj, prestaň, na tomto sme, áu, dosť...“
Vždy mi nechal chvíľu na vydýchanie a pokračoval ďalšou. Až kým som neprestala protestovať.
„Koľko ich máš?“
„Sedemnásť.“
„Nie, ja som nepočul žiadne počítanie. Jedna.“
„Nie, bolo ich sedemnásť, áu, osemnásť.“
„Jedna.“
„Sakra, devätnásť.“
„Jedna,“ už zvýšil hlas.
„Juuuuj, dobre, chápem, tak dva.“
„Jedna!“
„Dobre jedna.“
„Tak je dobrá.“
„Toto ti vrátim, dve.“
„Nevrátiš.“
„Tri. Veď počkaj, keď budem, ssssssssssss, štyri...“
Naozaj sme pokračovali až do dvadsať. Síce sa párkrát rozhodol, že sa niektorá neráta, lebo bola pod zlým uhlom, prislabá atď. A ja som protestovala. A on pokračoval, až kým som neuznala, že má pravdu. Je celkom presvedčivý...
Keď skončil, povedal mi, že zozadu to vyzerá dosť dobre (a mal pravdu), ale spredu by to chcelo ešte trochu upraviť. No fakt som sa zľakla, ale „našťastie“ mu stačilo iba podviazať prsia. Musela som súhlasiť, že to je pekné, lebo fakt bolo.
Ale potom sa rozhodol, že sa mu pre zmenu nepáči miesto. Za bradavky si ma viedol do spálne a uložil ma na chrbát na posteľ. Kľakol si mi za hlavu, niečo tam chvíľu robil (ja som sa robila, že som zaspala...). A zrazu som nestihla ani zaprotestovať a mala som kokot až v krku. Niečo mi priložil na klitoris a spustil vibrácie. To bol orgazmus za orgazmom, šialená situácia. Šukal ma do krku, pritom to vibrovalo a ja som nevedela, či sa mám skôr dusiť alebo urobiť. Jemu nestačilo a nestačilo. Ako som ležala na chrbte a na svojich rukách, mala som úplne vypnuté podviazané prsia a on ma po nich občas prepleskol. Hlavne sa nepýtaj, koľko to trvalo...
Nerátal ale s dvoma vecami – prvou bol mokrý orgazmus, vďaka ktorému potom spal v mokrej posteli. Spravodlivosť existuje... Druhá vec prišla, až keď toho malého zmrdíka odložil a myslel si, že keď ma tam má tak rozrobenú a zviazanú, už sa nemusí báť. Chyba, lebo som sa triasla, ako to celé vo mne doznievalo, on po mne prechádzal rukou. Až prešiel k ústam, jedným prstom zašiel dnu a ja som mu ho lízala a sala. Lenže medzitým sa mi vyjasnila hlava, tak som si dobre hryzla. A keď sa na mňa akože škaredo pozrel, tak som ešte zosilnila. Až potom som ho pustila:
„Som ti povedala, že ti to vrátim.“
Vtedy ma prevrátil na brucho, jednou rukou ma chytil za ruky, druhou za vlasy, vytiahol ma do kľaku na kolenách a konečne naozaj poriadne vyjebal...
