Večer bez vrcholu ....

Zhora sa ozýva ticho, čo by mohlo znamenať, že deti už spia. Kým sa im podarilo zaspať stihol som urobiť poriadok v obývačke. Odpratal som detské hračky aj zvyšky po jedlách a pití, čo si dali večer. Namiesto nich som umiestnil tri sviečky, ako som s úsmevom zistil v národných farbách, bielu, modrú a červenú. Z kuchyne som doniesol oriešky, ktoré má tak rada a chrumky. Potom som sa rýchlo osprchoval, takže som si mohol nahý sadnúť na zem do rohu rohovej sedačky.

Už som začul jej kroky. Klamal by som, keby som povedal, že to boli jemné kroky nežnej ženy. Nebola pierko, ale to mi vôbec nevadilo. Nebola ani baletka a vysoké podpätky nosila iba príležitostne. Asi preto, že neohýbala členok, dupala oveľa viac ako by človek predpokladal pri jej váhe. Fascinovalo ma ako dokáže tak dupať aj keď sa pokúša schádzať potichu, aby nezobudila už spiace deti. S napätím a očakávaním som sedel a čakal.

Vošla do miestnosti a prekvapene sa pozerala na intímnu atmosféru. „Fíha“, komentovala stručne a s úsmevom dodala „vidíš, že keď sa snažíš vieš byť aj romantický!“ Vnútorne nesúhlasím, pretože to nerobím z romantických chúťok, ale úplne iných príčin. Príde ku gauču, ľahne si a prikryje sa dekou. Spod deky vyčnievajú iba jej holé chodidlá, ktoré sú teraz asi 20 cm od moje hlavy. Chvíľu sa na ne s potešením pozerám, ale preruší ma príkaz: „podaj mi ovládač!“ Natiahnem sa za seba a podám jej ovládač od televízora. Pri podávaní sa natiahnem a keď odovzdám ovládač pri spätnom pohybe jej dám pusinku na spodok chodidla.

Posadím sa, ale dlho nevydržím! Opäť sa nahnem a dám pusinku na palec. Pokračujem na prstoch jednej nohy, ale po troch štyroch pusinkách cítim neistotu. Rýchlo prejdem na prsty druhej nohy. Stihnem dať iba dve pusinky a nohy sa odťahujú od mojej tváre. „Stačí!“ povie prísne, „nemusíš mi celý večer vylizovať nohy! Radšej mi dones niečo sladké, dnes nemám chuť na slané, dala by som si niečo sladké!“

Poslušne vstanem a odchádzam. Veselo za mnou hlesne „Ale pohni si, holá riť, som dnes dosť unavená, tak aby som nezaspala!“ Nie je ľahké splniť jej želanie, keď si praje niečo sladké. Nemáme doma veľa sladkého, lebo obaja máme problémy s váhou. Navyše kupujeme hlavne sladkosti, ktoré majú radi deti a okrem toho jej nálady ohľadom chutí sú dosť prelietavé. Napokon zvolím klasiku, ktorá takmer vždy poteší ovocné musli nasypané do malej mištičky.

Prichádzam do obývačky a podávam misku. „Ukáž...“ pozrie čo som priniesol, „nuž nie je to to, na čo som mala chuť, ale aj tak ďakujem.“ Položí si misku na stolík a pokračuje v zbesilom prepínaní kanálov. Sadám si na svoje miesto v roku sedačky. Keď si sadnem ozve sa: „ešte by som si dala niečo na pitie! Mohol by si mi, prosím Ťa, priniesť čistú bublinkovú vodu?“ Neviem či to robí naschvál alebo je to náhoda, ale takmer vždy si na takúto požiadavku spomenie až keď si sadnem.

Poslušne vstanem, lebo slovo prosím v jej podaní malo veľmi formálny charakter. Pri odchode sa ešte pýtam „Čistú alebo so sirupom?“, lebo viem, že táto požiadavka sa často mení. Podľa želania nalejem čistú vodu, aby som sa vo dverách dozvedel, že si to rozmyslela a chce so sirupom. Napijem sa a zarobím novú vodu. Keď sa vrátim ešte stále zbesilo prína, teda mení programy každý 10 sekúnd. Zjavne ju žiaden program nezaujal.

Sadám si nahý opäť k jej nohám, ale teraz sa trochu posuniem. Teraz mám jej nohy len pár centimetrov od svojej tváre. Nahnem sa trochu a podarí sa mi dotknúť sa jej chodidla. Som šťastný. Milujem sa dotýkať jej tela a nohy patria k mojim najmilším častiam.

Od radosti nevydržím a trochu sa pohnem. Rýchlo mykne nohou a trochu nahnevane poviem: „Neštekli ma!“ Ale moja prítomnosť ju odpúta od televízora a nájde si niečo čo ju dokáže takmer vždy potešiť. „Pod sem, vytlačím ti!“

To je jej úchylka, miluje vytláčanie jebákov a čistenie kože. Na sebe mala iba obmedzený dosah, ale keď si našla mňa mohla sa vo svojej úchylke vyblázniť. Najprv mi to vadilo, lebo to občas dokázalo aj poriadne bolieť, ale postupne som sa naučil mať z toho potešenie. Aj preto sa rýchlo presúvam.

Sadá si za mňa a objíma ma svojimi stehnami. Milujem túto polohu a vychutnávam si dotyky jej pevný stehien. Niekde za nimi tuším milú a strašne chutnú buchtičku. Vystriem ruky a pritlačím ich k jej holým chodidlám. Povolí sed, takže sa mi podarí dostať celú ruchu pod jej nohu. Aj môj vták sa teší z tejto polohy a s radosťou sa nadvihne.

Vychutnávam si túto polohu, kým sa rozsvieti lampa a kým nájde prvý zdroj hnisu na mojom chrbte. Nasleduje štipnutie, proti ktorému je štipnutie včelou iba slabý odvar. Systematicky prechádza mojim chrbtom a niekedy očakávane a niekedy neočakávane nechtami štipne moju kožu. Keď potrebuje stisnúť silnejšie, oprie sa viac do nôh, takže cítim pevný tlak na svojich rukách.

Na chrbte to pôsobí pomerne príjemne, pod pazuchou a na bokoch je bolesť intenzívnejšie. Keď sa dotkne ramena viem, že mám vysunúť rulu spod nohy a zdvihnúť ruku hore. Snažím sa sústrediť a vychutnávať bolesť plnými dúškami. Keď myslím na potešenie bolesti dokážem sa nepohnúť ani pri tom najsilnejšom štípnutí. Celá procedúra trvá asi 10 -15 minút, ale je to jedna z najobľúbenejších častí nášho spolužitia.

Keď končí povie: „Dnes som veľmi unavená, idem si už ľahnúť!“ Opýtam sa, či mám ísť s ňou? „Nie je iba pol desiatej, ty by si ešte nezaspal a vyrušoval by si ma!“,dostanem odpoveď. Odchádza a pri odchode ešte zdvihne hračku, ktorú som prehliadol pri dverách. Pri zohnutí sa vyhrnie nočná košeľa a ja mám nádherný pohľad na dve polky jej zadočku aj kakaová jadro buchtičky. Radostne sa usmejem. Úsmev na tvári mám aj keď sa otočí mi dať dobrú noc. „Čo sa usmievaš?“ opýta sa. Pochválim výhľad, ktorý som mal pred chvíľou. Smutne a unavene sa usmeje a poviem „Dnes som unavená, možno zajtra nebudem... alebo sa nám podarí ráno skorej zobudiť.... tak dobrú nôcku!“

Odchádza hore schodmi so smútkom, Neviem, či chápe, že môj smútok je dvojnásobný. Rád by som vošiel do jej buchtičky, rád by som ju lízal, až kým sa nezačne metať v kŕčoch a trhať mi vlasy! Ešte radšej by som bol, keby mi dovolila lízať jej nohy, keby si sadla na moju tvár, keby som jej mohol kúpiť umelého vtáka, ktorým by ma preťahovala ona, keby mi vareškou vymaľovala zadok.

Zhora počujem ešte tiché dobrú noc, na ktoré odpoviem. Za pár minút je hore ticho a počujem iba tiché oddychovanie rodiny vo vysielačke na kontrolu detí. Vstanem a odchádzam do kuchyne. Otváram kôš na bielizeň. Takmer na vrchu nachádzam jej gaťky a podprsenku. Zatváram oči a takmer slávnostne prikladám k nosu jej oblečenie. Cítim pot spod jej pŕs, jemný mix vôňe moče a vzrušenia z ranného túlenia ako jaj jemnú pachuť vône kakaovej dierky. Dávam jej bielizeň do jednej ruky a druhou sa chytám môjho už postaveného údu. Dnes sú vône čerstvé a intenzívne a tak netrvá dlho a mohutne striekam do umývadla.

Zase jeden večer, kedy dosiahnuť vrchol neznamená byť na vrchole blaha!