Posted 3.09.2020 by ZvrhlaNevinnost
“Tin, máš tu pár chýb. Pošlem ti to naspäť, prosím ťa sprav to do konca týždňa.”
Tina v rozčarovaní pozrela na priateľku nad sebou vytrhnuc sa zo zasnenia.
“Och, jasné Sofi, prepáč.” Odpovedala jej
“Tebe čo je poslednou dobou? Si nejaká nesústredená.. toto je už tretia vec, čo ti opravujem len tento týždeň.” Sofi na ňu pozerala s úsmevom
“Niekto ti nedáva spávať?” Vyzvedala s potmehúckym úsmevom
Tina sa na ňu široko usmiala “Do piatku to máš Sofi.”
“No snáď týpek stojí za to.” Povedala jej so žmurknutím a odišla
Tina sa mierne začervenala a otvorila si príslušný mail, cítila na sebe niečí pohľad a keď sa obzrela videla vzďaľujúci sa chrbát jedného manažéra, ktorému sa napoly túžila vyhýbať a napoly vytvárať nenápadné náhodné strenutia, kedy by zažiarila nejakým skvelým úspechom, pri ktorom by pohadzovala rukou ako to nič nie je a jej život je úplne pod kontrolou - teda presný opak toho ako sa cítila.
Za nič na svete by nebola ochotná priznať, že každý večer uplynulých týždňov svoj prehliadač plní otázkami o bdsm, sleduje porno, ktoré by ju pár týždňov dozadu skôr desilo ako vzrušovalo, teda aspoň by si to o sebe myslela, a už vôbec za žiadnych okolností by nepriznala, že zaspáva po šialenom orgazme z predstáv a spomienok na piatkové predstavenia.
Zapýrila sa ešte viac a snažila sa nemyslieť na to. Napila sa vody a otvorila súbor.
Jej oči pozerali do monitora ale v hlave jej skôr znel Sam Harris a jeho teória, že niečo ako slobodná vôľa neexistuje. Zamestnavala sa zbytočnými polemikami sama so sebou snažiac sa racionalizovať a zmieriť sa s tým čo už vedela.
Má zmysel vravieť si, že v piatok sem neprídem? Snažím sa len dať si nádej, že som silnejšia ako moja túžba?
Tina bola priveľmi úprimná sama k sebe aby vedela, že hoci to nikdy neprizná jemu, tak celý týždeň čaká len na to, čo sa bude diať piatok po pracovnej dobe.
Piatok stála pred zrkadlom s vyhádzanou skriňou a absolútne netušila čo si oblečie.
Pochybovala, že keď si dá čierne čipkované minišaty tak bude mať šancu mu vykladať, že sa tak vôbec neobliekla pre neho ale bola na party neďaleko, z ktorej odišla.. ale pracovné oblečenie jej zase prišlo príliš oničom a džíny s tričkom už vôbec neprichádzalo v úvahu..
Rozhodla sa teda začať odspodu, čierne lodičky, samodržiace pančuchy s peknou čipkou na stehnách, čierne či pleťové?
Pleťové. Za to ale bez nohavičiek. Nech je kreatívny keď príde na cenu predstavenia. Navyše chcela vidieť jeho výraz keď mu povie, že žiadne nemá.
Podprsenka bola istá, túto si túžila mať príležitosť obliecť už dlho, čierna čipkovaná s dlhým lemom, ktorá jej krásne zvýrazňovala dekolt a bruško.
Keď si to však obliekla spolu, pleťové pančuchy dosť svietili medzi čiernym vrchom a lodičkami, dala si teda pleťové s úzkou čiernou čiarkou v zadu na nohách a čiernym čipkovaným pásom.
Áno s tým bola viac ako spokojná.
Neplánovala s ním spať, napriek tomu cítila veľkú potrebu dať si záležať aby keby sa rozhodla poslúchnuť jeho “Vyzlečte sa” cítila sa dostatočne komfortná.
Dobre teda a čo teraz?
Zúfalo opäť brázdila šatník.
Nakoniec sa rozhodla pre bledozelenú blúzku s gombíkmi a čiernu elegantnú sukňu nad kolená.
V zrkadle si vyskúšala asi 5 účesov kým to nevzdala a nenechala si vlasy voľne padať na plecia.
Bolo krátko po pol dvanástej keď za sebou zamkla dvere a vyrazila do noci trasúc sa po celom tele.
Do firmy opäť zamierila cez výťah z garáží, z hlboka dýchala keď sa otvorili dvere a vykročila k vstupným dverám.
Vo firme vládla tma a absolútne ticho. Kráčala ďalej smerom k Dominikovej kancelárii ale čoskoro si všimla, že pred ňou nie je nikto.
Žmúrila v tme keď sa dvere jeho kancelárie otvorili a v nich stál on s rukami vo vreckách nohavíc. Svetlo dopadajúce zpoza neho stačilo iba na osvetlenie jeho obrysu.
“Dnešné predstavenie sa nekoná, nedostala ste memo?”
“Ou, aké milé od vás, že ste ma teda počkal aby ste mi to oznámil.” Povedala sladko
Nevidela jeho úsmev iba ako sa postavil bližšie k dverám aby vytvoril priestor na prechod a ukázal rukou dnu.
“Mohli by sme sa porozprávať?”
Tina naň chvíľu pozerala a potom pomaly vykročila k nemu.
Prekĺzla popri ňom do tlmene osvetlenej miestnosti. Nespravila ani pár krokov keď jej pohľad padol na jeho stôl, zastala a bez slova hľadela na dve veci na ňom.
Jej lodičky, ktoré mala na sebe v tú noc keď prvýkrát sledovala Dominika s jeho subinkou a vedľa úhľadne pripravené čierne laná, ktorými bola tá žena vtedy zviazaná.
V ústach mala sucho keď na svojom krku cítila jeho prsty.
Tina v rozčarovaní pozrela na priateľku nad sebou vytrhnuc sa zo zasnenia.
“Och, jasné Sofi, prepáč.” Odpovedala jej
“Tebe čo je poslednou dobou? Si nejaká nesústredená.. toto je už tretia vec, čo ti opravujem len tento týždeň.” Sofi na ňu pozerala s úsmevom
“Niekto ti nedáva spávať?” Vyzvedala s potmehúckym úsmevom
Tina sa na ňu široko usmiala “Do piatku to máš Sofi.”
“No snáď týpek stojí za to.” Povedala jej so žmurknutím a odišla
Tina sa mierne začervenala a otvorila si príslušný mail, cítila na sebe niečí pohľad a keď sa obzrela videla vzďaľujúci sa chrbát jedného manažéra, ktorému sa napoly túžila vyhýbať a napoly vytvárať nenápadné náhodné strenutia, kedy by zažiarila nejakým skvelým úspechom, pri ktorom by pohadzovala rukou ako to nič nie je a jej život je úplne pod kontrolou - teda presný opak toho ako sa cítila.
Za nič na svete by nebola ochotná priznať, že každý večer uplynulých týždňov svoj prehliadač plní otázkami o bdsm, sleduje porno, ktoré by ju pár týždňov dozadu skôr desilo ako vzrušovalo, teda aspoň by si to o sebe myslela, a už vôbec za žiadnych okolností by nepriznala, že zaspáva po šialenom orgazme z predstáv a spomienok na piatkové predstavenia.
Zapýrila sa ešte viac a snažila sa nemyslieť na to. Napila sa vody a otvorila súbor.
Jej oči pozerali do monitora ale v hlave jej skôr znel Sam Harris a jeho teória, že niečo ako slobodná vôľa neexistuje. Zamestnavala sa zbytočnými polemikami sama so sebou snažiac sa racionalizovať a zmieriť sa s tým čo už vedela.
Má zmysel vravieť si, že v piatok sem neprídem? Snažím sa len dať si nádej, že som silnejšia ako moja túžba?
Tina bola priveľmi úprimná sama k sebe aby vedela, že hoci to nikdy neprizná jemu, tak celý týždeň čaká len na to, čo sa bude diať piatok po pracovnej dobe.
Piatok stála pred zrkadlom s vyhádzanou skriňou a absolútne netušila čo si oblečie.
Pochybovala, že keď si dá čierne čipkované minišaty tak bude mať šancu mu vykladať, že sa tak vôbec neobliekla pre neho ale bola na party neďaleko, z ktorej odišla.. ale pracovné oblečenie jej zase prišlo príliš oničom a džíny s tričkom už vôbec neprichádzalo v úvahu..
Rozhodla sa teda začať odspodu, čierne lodičky, samodržiace pančuchy s peknou čipkou na stehnách, čierne či pleťové?
Pleťové. Za to ale bez nohavičiek. Nech je kreatívny keď príde na cenu predstavenia. Navyše chcela vidieť jeho výraz keď mu povie, že žiadne nemá.
Podprsenka bola istá, túto si túžila mať príležitosť obliecť už dlho, čierna čipkovaná s dlhým lemom, ktorá jej krásne zvýrazňovala dekolt a bruško.
Keď si to však obliekla spolu, pleťové pančuchy dosť svietili medzi čiernym vrchom a lodičkami, dala si teda pleťové s úzkou čiernou čiarkou v zadu na nohách a čiernym čipkovaným pásom.
Áno s tým bola viac ako spokojná.
Neplánovala s ním spať, napriek tomu cítila veľkú potrebu dať si záležať aby keby sa rozhodla poslúchnuť jeho “Vyzlečte sa” cítila sa dostatočne komfortná.
Dobre teda a čo teraz?
Zúfalo opäť brázdila šatník.
Nakoniec sa rozhodla pre bledozelenú blúzku s gombíkmi a čiernu elegantnú sukňu nad kolená.
V zrkadle si vyskúšala asi 5 účesov kým to nevzdala a nenechala si vlasy voľne padať na plecia.
Bolo krátko po pol dvanástej keď za sebou zamkla dvere a vyrazila do noci trasúc sa po celom tele.
Do firmy opäť zamierila cez výťah z garáží, z hlboka dýchala keď sa otvorili dvere a vykročila k vstupným dverám.
Vo firme vládla tma a absolútne ticho. Kráčala ďalej smerom k Dominikovej kancelárii ale čoskoro si všimla, že pred ňou nie je nikto.
Žmúrila v tme keď sa dvere jeho kancelárie otvorili a v nich stál on s rukami vo vreckách nohavíc. Svetlo dopadajúce zpoza neho stačilo iba na osvetlenie jeho obrysu.
“Dnešné predstavenie sa nekoná, nedostala ste memo?”
“Ou, aké milé od vás, že ste ma teda počkal aby ste mi to oznámil.” Povedala sladko
Nevidela jeho úsmev iba ako sa postavil bližšie k dverám aby vytvoril priestor na prechod a ukázal rukou dnu.
“Mohli by sme sa porozprávať?”
Tina naň chvíľu pozerala a potom pomaly vykročila k nemu.
Prekĺzla popri ňom do tlmene osvetlenej miestnosti. Nespravila ani pár krokov keď jej pohľad padol na jeho stôl, zastala a bez slova hľadela na dve veci na ňom.
Jej lodičky, ktoré mala na sebe v tú noc keď prvýkrát sledovala Dominika s jeho subinkou a vedľa úhľadne pripravené čierne laná, ktorými bola tá žena vtedy zviazaná.
V ústach mala sucho keď na svojom krku cítila jeho prsty.
