Tajomstvá lesa

Medzi miestnymi sa povrávalo, že si do tajomnej lesnej chaty vodí otrokov. Na prvý pohľad úplne obyčajná drevená chata uprostred lesa, počas dňa bezpečne uzamknutá a opustená a v noci meniaca sa na dom tých najperverznejších a najzvrhlejších vecí, aké si normálni ľudia ani len nedokážu predstaviť. Nikto nepozvaný by sa tam neodvážil priblížiť, no ak by sa niekto taký našiel, odstrašil by ho chlapský nárek, ktorý sa šíril celým lesom. Ten, ktorý by sa odvážil nahliadnuť cez okná dovnútra, naskytol by sa mu pohľad, na ktorý by tak skoro nezabudol. Ako práve teraz ...

Najprv švih biča, následne jeho dopad na otrokov vystrčený nahý zadok, potom tlmené kvílenie. Pár sekúnd ticho a zrazu sa ozvalo: „Devätnásť. Ďakujem, Madam Cortigiana.“

Nahé telo mladého chlapca prehnuté cez kozu, zápästia i členky starostlivo a pevno pripevnené o drevené nohy na koze a otrokov vystrčený pekne tvarovaný zadok. Dlhé červené pásy na zadku sa tiahli cez obe polky a zasahovali časť chrbta. Otrokove ústa vypĺňa kus sieťoviny, pravdepodobne nohavičky nasiaknuté chuťou jeho Madam. Najviac však púta pozornosť iniciátorka tohto predstavenia. Vo vysokých čižmách, legínach a korzete sedí na drevenej debničke rozkročená. Na legínach má otvor a spod látky sa leskne jej nemravná piča, vlhká a roztúžená. V ruke silno zviera dlhý čierny bič, ktorého strapce sa pomalým pohybom kĺžu po chrbte mladého otroka. Vznešená bohyňa sexu, prsnatá tyranka, Madam Cortigiana.

„Tak čo, otrok. Budeš už lízať poriadne?!“ – prihovorí sa mu Madam prísne, plesne otroka bičom po zadku, vyberie mu nohavičky z úst a odhodí ich do kúta. Medzi prsty chytí otrokovu bradu, pritiahne ju prudko k sebe a olizne mu pery. Potom pustí jeho bradu zo zovretia a nepatrne odvráti hlavu otroka od seba.

„Áno, Madam.“ – oznamuje jej otrok potichu a zbesilo pohne hlavou na znak súhlasu.

„Snáď som Ťa niečo pýtala, otrok. Nebolo Ti rozumieť!“ – a na slovo otrok dala väčší dôraz. Následne nato opäť švihla bičom svojho otroka po zadku a na tvár mu nasadila kožený náhubok s dildom.

O dvadsať minút neskôr už bola Madam spokojná. Na zemi pod Madam bola mláka zo štiav, ktoré vystrekli z jej nemravnej piče. Madam pohladila otroka po líci, odopla mu náhubok a zadívala sa na neho nezvyčajným pohľadom, čo bolo atypické pre vzťah dominy a otroka, ale v okamihoch, keď bola Madam uspokojená robila divné veci a dokázala byť aj nežná.


Neznámy odvážlivec sa za oknom drevenej chaty díval na toto predstavenie s nemým úžasom. Rozovretou dlaňou si trel látku nohavíc na rozkroku a hryzol si do pery, aby utlmil svoje začínajúce stony. Erekciu mal neprehliadnuteľnú a každým pohybom jeho vták tvrdol. Vzrušoval ho pohľad na ženu, ktorá ovládala mladého muža, ktorý ju uspokojoval a ona si to slastne užívala, až pri tom tiekla i vášnivo vzdychala. Vtedy zatúžil po nej ešte viac. Z myšlienok ho vytrhol pohyb, tak sa skryl z dohľadu okna, aby si ho žena nevšimla.

Madam netušiac o neželanom svedkovi za oknom sa dvihla z drevenej debny a nasmerovala si to do vedľajšej útulnej červenej miestnosti s krbom, hebkým kobercom a posteľou s baldachýnom odetej do červenej farby. Potiahla reťazou a otrok ju na štyroch nasledoval ako pes. „Mala by som Ti kúpiť psiu masku.“ – zasmiala sa Madam, keď sa dívala vedľa seba ako otrok pri jej nohách kráča spolu s ňou. „Pozri sa na mňa, otrok.“ – vyzvala ho Madam a zastala. Otrok zastal spolu s ňou, otočil hlavou a zadíval sa uprene na ňu. „Keby si žena, volala by som Ťa otrocká fena, ale ženy ma nepriťahujú. Našťastie.“ – vyslovila Madam nahlas svoje myšlienky. Zastavili pred ťažkými dverami z masívneho tmavého dreva. „Zabudla som kľúče na stole, otrok. Prines mi ich.“ – otrok sa pohotovo otočil v tom malom priestore na chodbe a po štyroch sa vybral pre kľúče. Po chvíli bol späť a v ústach držal zväzok kľúčov. Obtrel sa hlavou o nohu Madam, aby si ho všimla. Madam vystrela ruku a otrok jej kľúče nasmeroval k dlani. Madam ich uchopila medzi prsty, otrok hlavu odtiahol, sklopil zrak a čakal, kým sa dvere otvoria.

Madam ukázala prstom na tmavý kút pri priestrannej posteli, ktorej rám bol zdobený rôznymi ornamentmi vytesanými do tmavého dreva. Posteľ dýchala stredovekom a dodávala červenej miestnosti zvláštne čaro. Otrok sa po štyroch presunul do kúta a stočil sa do klbka. Madam sa sklonila nad ním a odopla mu obojok, potom si vyzula vysoké čižmy, stiahla legíny, nohy navliekla do čiernych samodržiacich siloniek s hrubším čipkovaným pásom a chodidlá vsunula do lodičiek. „Pozri sa, otrok! Páčia sa Ti moje nohy?“ – vyzvala ho Madam k odpovedi a upravila si prsia v korzete stlačím dlaní.

Madam už sedela v kresle, mierne na boku, opierala sa lakťom o operadlo, nohy držala pri sebe ako dáma a v ruke mala poskladaný čierny remeň s ostňami. „Áno, Madam. Tie samodržky a lodičky Vám robia krásne nohy.“ – pochválil ju otrok a zadíval sa s hrôzou na remeň v rukách Madam. Madam si to všimla a oči jej zaiskrili. Vedela, čo na jej otroka platí a mala ho vo svojej moci. Páčilo sa jej, ako bez slova plní všetko, čo si zaumieni a neodporuje, hoci, kým sa naučil neodporovať, trvalo to. No dobrá výchova a časté výprasky dokážu zázraky. Otrok, prines si veci z police a vieš, kde máš do desiatich sekúnd byť. Beží Ti čas, otrok. „Jedna, dva, ...“ – oznámila mu Madam ráznym hlasom, kým klepala prstami o operadlo kresla a sledovala otroka ako sa dvíha z kúta.

Hlas ženy znel neznámemu mužovi vzdialene, tak sa pomaly vrátil k oknu a všimol si, ako sa presúvajú s otrokom inam. Pomaly obchádzal chatku, aby sa dostal čo najbližšie k nim a znova mohol byť svedkom jej rozkoše. Kráčal opatrne, aby nenarazil na suché konáre, lebo zvuk ich praskania by ju mohol rozrušiť. Celý čas počul všetko, čo sa tam hovorilo, ale nič nevidel. Zastal pri okne. Všimol si menšie plamene žiariace zo svietnikov umiestnených na stenách, ktoré osvetľovali ponuré miesto chodby a medzi nimi v otvorených dverách zahliadol ženu sediacu v čalúnenom kresle z masívneho dreva. Všimol si, že sa prezliekla i prezula a jej silné nohy v tomto pôsobili nesmierne eroticky. Povzdychol si a opäť si siahol dlaňou na rozkrok. Žena rozkročila nohy, vyložila ich na operadlá kresla a znova držala v rukách vodítko od obojku, ktorý mal mladík pripevnený na krku a remeň položila vedľa seba na stolík. Mladík kľačal mierne z profilu, s rukami spútanými za chrbtom a aj na členkoch mal povraz. Jeho penis stál tvrdý a pripravený. Muž za oknom si hryzol do pery. Predstavil si mladíkov úd vnárajúci sa do kundy onej ženy, ktorá ho ovládala. Vzrušovalo ho, ako ju mladík umelým vtákom pichal a tajne dúfal, že žena teraz okúsi živý nástroj a on bude toho svedkom. Chcel vidieť jej túžbu i počuť jej vzdychy.

Pre otroka bol čas bez pásu cudnosti a s postaveným vtákom jeden zo vzácnych okamihov. Dlhé obdobie sa v tejto nenápadnej lesnej chatke ozývalo len hlasné, niekedy i tlmené vzdychanie a mľaskanie kundy plnej štiav od Madam. Jej pravá ruka vždy držala reťaz obojka alebo bič. Ak otrokovi dávala rany, druhú ruku mala medzi nohami hladiac si klitoris i naťahujúc pysky. Občas strelila otrokovi facku, dala mu oliznúť prsty, ktorými sa dráždila alebo pritiahla jeho hlavu medzi svoje silné stehná a otrok už vedel, čo robiť. Občas vydávala rozkazy ako: „Spomaľ.“, či „Rýchlejšie.“, ale neočakávala od otrokove „Áno, Madam.“, no pri pohľade na jeho červené pásy na zadku bola Madam vždy spokojná.

„Stačí, otrok!!!“ – zvrieskla na otroka Madam po dlhej chvíli otrokovho lízania, potiahla ho silno za reťaz a odtiahla jeho hlavu od svojich stehien. Otrok okamžite zaujal vzpriamenú polohu, hlava do zeme, ale jeho penis sa stále dožadoval pozornosti. „Ďakujem, Madam.“ – vyslovil otrok práve vo chvíli, keď Madam dvihla ruku k stolíku, aby vzala remeň a plesla ním otrokovi pár rán po zadku. „Veď máš začo, otrok. Vidím, že sa Ti to páčilo.“ – povedala Madam a pustila remeň z ruky zadívajúc sa na jeho tvrdého vtáka, ktorý žaluďom smeroval k nej. Krásne prekrvený, žilnatý, mladý penis, ktorý sa mení na malého červa vplyvom pásu cudnosti a len prítomnosť Madam má moc dať ho do pozoru.

Madam nechcela, aby jej otrok súložil s inými štetkami. Preto potreboval pás cudnosti, od ktorého mala kľúče iba ona. Iba ona rozhodovala, kedy pás odopne, kedy mu dovolí striekať, kedy zasunúť. Kým patril jej, mohol vniknúť jeho žaluď len do jej lona. Nestávalo sa to často, ale občas mala Madam slabú chvíľu a dopriala mu rozkoš. Predsa len, nebola taká zlá, ako sa o nej v dedine hovorilo. Rada trestala, ale i odmeňovala. Práve teraz na jeho vtáka chuť nemala, hoc videla, že otrok by do jej piče rád vnikol a šukal ju, kým by mu neklesol, ale ona bola uspokojená, preto sa rozhodla, že aj jej živá sexuálna hračka si zaslúži chvíľu rozkoše a odomkla mu putá. Otrok však stále držal ruky za chrbtom a čakal, kým mu Madam nevydá príkaz: Začni ho honiť, otrok.“

Až vtedy, keď to Madam vyslovila, objal otrok svojou pravou rukou vtáka a začal sa dráždiť striedavo pomalšie a rýchlejšie. „Madam, prosím. Už budem striekať. Smiem?“ – spýtal sa jej otrok roztraseným vzrušeným hlasom a celý čas sa díval do zeme. Vedel, že predčasné striekanie je jeden z najväčších prehreškov voči Madam. Tá ho nechala ešte pár sekúnd, aby spravil zopár pohybov na vtákovi, potom nečakane vykríkla – „Stop!“ a dupla nohou tak, až sa otrok zatriasol, no okamžite prestal, dal ruky za chrbát a čakal.

Muž za oknom sa nedokázal ovládať a strčil ruku do nohavíc, kde si pomaly obšťastňoval svojho vtáka. Celý čas myslel na to, prečo žena nedovolí, aby mladík strčil svoj penis do nej. Videl, ako veľmi po tom túži ale jej pýcha a zloba boli silnejšie, než jej túžba. Nepopieral, že ho vzrušovalo, čo videl, ale chcel viac. Chcel túto ženu inak. Nevedel, akým spôsobom to urobí, ale vedel, že čoskoro sa tejto ženy zmocní. Myslel si však, túžba po tejto mrche je len v dôsledku jeho erekcie, a keď sa vystrieka, prejde ho to. Začínal hlasite stonať, rýchlejšie pohybovať dlaňou na rozkroku, telo sa mu triaslo, druhou rukou stiahol látku nohavíc, aby uvoľnil žaluď. Pridržal sa dreveného rámu na okne a prúd semena vystrekol pomedzi konáre. Chvíľu v tejto polohe zotrval a zhlboka dýchal, no zrak zo ženy nespúšťal. Bol zvedavý, ako sa toto predstavenie skončí.

Madam sa dvihla z kresla, postavila sa tesne k otrokovi, nadvihla mu bradu, strelila mu facky na obe líca, ale také, že to nielenže videl, ale i počul aj muž za oknom. Potiahla mu hlavu k zemi a prikázala – „Pokračuj, otrok!“ Otrokovi však vták trocha klesol, ale to mu nevadilo a znova ho jeho pravá dlaň privádzala k životu. Takto ho Madam karhala ešte zopárkrát.

Prešlo tridsať minút? Hodina? Nikto nevie. Po útrapách prerušovaného honenia Madam konečne po posledných fackách zahlásila – „Priprav sa otrok a striekaj. Päť, štyri, tri, ...! Otrokove gule sa okamžite začali vyprázdňovať a žaluďom vychádzal gejzír semena. Mohutný výstrek spôsobil, že sa jeho telo začalo triasť, orgazmus mu prechádzal celým telom a otrok hlasito dýchal. „Ďakujem Vám, Madam. Ešte raz ponížene ďakujem.“ – zaliečal sa jej otrok a bol neskonale rád, že ho Madam po dlhej dobe uvoľnila. „Máš začo, otrok! Teraz to po sebe uprac. Ja zatiaľ idem po pás cudnosti.“ – zasyčala na neho Madam prísne. Otrok sa zadíval na spúšť, ktorú svojim semenom spôsobil, dvihol sa zo zeme, vzal potrebné náčinie, znova si kľakol a dal sa poslušne do upratovania.

Neznámy muž za oknom znova zatúžil po žene, ktorú sledoval. Fantázia mu bežala na plné obrátky. Videl síce, ako dovolila otrokovi spraviť sa, ale jeho si už nevšímal. Celý čas sa díval na ňu. Nedokázal čítať v jej mysli, ale videl jej oči i pohľad. Tie sa oklamať nedali. Sledoval každé jej gesto, čítal z jej pier, keď prehovorila a videl i to, ako si prstami prehodila pramene červených vlasov, ktoré jej padali do tváre. Postrehol, že mladík vystrekol, no v poslednej chvíli si uvedomil, že sa žena dáva do pohybu a snažil sa skryť z dohľadu. Mužovi sa zdalo, že ho na chvíľu zahliadla. Presunul sa smerom k miestu, kde ju sledoval na začiatku a dal sa na útek. Nesmela ho vidieť. Jeho čas ešte neprišiel. Kým utekal, v mysli sa mu rodil plán, ako sa zmocniť ženy, o ktorej celá dedina dňom i nocou rozpráva.

Madam sa otočila a zrak jej na okamih padol na okno. Na chvíľu jej telo stuhlo a spozornela. Všimla si ako sa za oknom mihol tieň. V očiach mala vyplašený výraz, telo sa jej začalo triasť a v žilách tuhla krv. Silno zaťala päste a nasmerovala si to chodbou k oknu. Prudko ho otvorila a pohľadom doľava i doprava sa uistila, že tam nikto nie je. Nahlas si vzdychla a napätie jej tela pominulo. Zatvorila okno a obzrela sa do červenej miestnosti. Jej mladý otrok kľačal na kolenách a poslušne handrou upratoval bordel, ktorý urobil. Madam sa uvoľnene usmiala, pobrala sa do priestrannej haly po pás cudnosti a potichu si šepkala sama pre seba – „Noc je ešte mladá, na hrudi si chovám zvráteného hada.“