Posted 6.01.2019 by ZvrhlaNevinnost in BDSM
Tina bola jednou z tých typických žien, ktoré svoje večery chtiac nechtiac trávili v práci za monitorom. Nebolo to tým, že by nemala spoločenský život, práve naopak, v kolektíve bola populárna, mala zopár naozaj vzácnych dlhodobých priateliek, ktorým by mohla o tretej ráno zavolať a vedela, že by v prípade potreby prišli kamkoľvek.
Jej workoholizmus však pramenil z inej jej povahovej črty. Tina bola ten lojálny typ, ktorý pokiaľ si niekoho stanovil za autoritu bola schopná obetovať svoj čas a energiu len preto aby dosiahla spokojnosť nadriadeného. Znova, nebola slaboduchá žienka, ktorá skočí ako niekto rozkáže, bola inteligentná a poznala svoju hodnotu, proste len z nejakého dôvodu bola pre ňu autorita niečím čo vnímala veľmi intenzívne. Spôsobovalo jej nesmierne potešenie pokiaľ s ňou bol jej nadriadený spokojný a znášala veľmi ťažko pokiaľ ho sklamala.
Tieto svoje pocity však nikdy nepovažovala za sexuálne. Koniec koncov nikdy nemala nadriadeného, ktorý by ju priťahoval, a nakoľko sa aj dostatočne poznala bola za to do istej miery vďačná.
Tento večer teda plynul obdobne všetkým ostatným až na to, že nakoľko stále čakala na podklady partnerov projektu (nehľadiac na to ako blízko už bol deadline) a bez nich sa veľmi nevedela pohnúť rozhodla sa po dopísaní posledného follow-upu zapísať si do notesu poznámku aby im pondelok opäť zavolala a pomaly sa zberala na odchod.
Zdvihla telefón a naťukala doň správu pre kamošky či neskočia na pohár vína. Kým vyrážala z officu boli už dohodnuté na malej vinárničke v meste. Tina nebola veľmi na alkohol ale po tomto náročnom týždni mala chuť na pohár vína.
Niečo po polnoci sa rozlúčili a Tina vo veselej nálade po 2 pohároch vína s plným bruchom nakladaných syrov a hrozna pozrela na mobil. Prišiel jej mail od jedného z partnerov so všetkými podkladmi. Niekto predsalen berie deadline "do piatku" natoľko hranične... pousmiala sa pre seba
Chvíľu naň pozerala a uvažovala či sa vráti do officu alebo to pôjde spraviť v sobotu.. Úprimne vedela, že pokiaľ tam pôjde v sobotu nezostane tam iba hodinku, navyše by si radšej spravila záživnejší program. Zamierila teda smerom k firme.
Vrátnik spal na stoličke v polohe, ktorú by ona určite nepovažovala za pohodlnú a nepriala mu to zobudenie sa do nej. Vzala si pero zo stojana a zapísala svoj príchod do večernej a víkendovej evidencie. Nikdy nechápala načo je to dobré keď aj tak musí použiť turniket.. zamierila k výťahom.
Alarm bol vypnutý, čo ju prekvapilo nakoľko hoci je bežné, že niektorí tam bývali dlhšie, málokedy ak vôbec sa stalo, že by tam niekto ostal po desiatej večer.
Vošla teda dnu. Všade bolo zhasnuté kam dovidela. Tipla si teda, že dotyčný bude zrejme z oddelenia na druhej strane poschodia.
Kráčala potichu k svojmu stolu, nevedela prečo ale možno to bolo tou tmou. Nad stolom si zasvieti.
Zrazu zamrzla v pohybe. Pred sebou uvidela kľačiacu postavu tvárou sklonenou k zemi a rukami zviazanými za nahým chrbtom. Čierne vlasy v cope jej dopadali na chrbát a končili na čiernom podväzkovom páse, o ktorý boli pripevnené pančušky. Ako obarená s otvorenými ústami sledovala postavu oblečenú iba v tých pančuškách a čiernych lodičkách s vysokým opätkom. Dotyčná jej bola chrbtom a osvetlená bola z boku stolnou lampou neďaleko od nej. Trochu sa naklonila v snahe ju spoznať ale na tvári mala čiernu látkovú šatku cez oči a v ústach nejaký guľatý predmet, koženým remeňom pripevnený okolo jej hlavy.
Slečna trochu pootočila hlavou jej smerom. Tina dúfala, že neurobila dostatočný zvuk na to aby ju tam našli.
Nevedela prečo ale veľmi potichu sa prikrčila za stôl v čo najtmavšom kúte kancelárie a sledovala dievča, ktoré očividne čakalo pred niekoho dverami.
Tina uvažovala koho je to kancelária. Z pod dverí bolo vidno, že sa v nej svietilo.
Jej workoholizmus však pramenil z inej jej povahovej črty. Tina bola ten lojálny typ, ktorý pokiaľ si niekoho stanovil za autoritu bola schopná obetovať svoj čas a energiu len preto aby dosiahla spokojnosť nadriadeného. Znova, nebola slaboduchá žienka, ktorá skočí ako niekto rozkáže, bola inteligentná a poznala svoju hodnotu, proste len z nejakého dôvodu bola pre ňu autorita niečím čo vnímala veľmi intenzívne. Spôsobovalo jej nesmierne potešenie pokiaľ s ňou bol jej nadriadený spokojný a znášala veľmi ťažko pokiaľ ho sklamala.
Tieto svoje pocity však nikdy nepovažovala za sexuálne. Koniec koncov nikdy nemala nadriadeného, ktorý by ju priťahoval, a nakoľko sa aj dostatočne poznala bola za to do istej miery vďačná.
Tento večer teda plynul obdobne všetkým ostatným až na to, že nakoľko stále čakala na podklady partnerov projektu (nehľadiac na to ako blízko už bol deadline) a bez nich sa veľmi nevedela pohnúť rozhodla sa po dopísaní posledného follow-upu zapísať si do notesu poznámku aby im pondelok opäť zavolala a pomaly sa zberala na odchod.
Zdvihla telefón a naťukala doň správu pre kamošky či neskočia na pohár vína. Kým vyrážala z officu boli už dohodnuté na malej vinárničke v meste. Tina nebola veľmi na alkohol ale po tomto náročnom týždni mala chuť na pohár vína.
Niečo po polnoci sa rozlúčili a Tina vo veselej nálade po 2 pohároch vína s plným bruchom nakladaných syrov a hrozna pozrela na mobil. Prišiel jej mail od jedného z partnerov so všetkými podkladmi. Niekto predsalen berie deadline "do piatku" natoľko hranične... pousmiala sa pre seba
Chvíľu naň pozerala a uvažovala či sa vráti do officu alebo to pôjde spraviť v sobotu.. Úprimne vedela, že pokiaľ tam pôjde v sobotu nezostane tam iba hodinku, navyše by si radšej spravila záživnejší program. Zamierila teda smerom k firme.
Vrátnik spal na stoličke v polohe, ktorú by ona určite nepovažovala za pohodlnú a nepriala mu to zobudenie sa do nej. Vzala si pero zo stojana a zapísala svoj príchod do večernej a víkendovej evidencie. Nikdy nechápala načo je to dobré keď aj tak musí použiť turniket.. zamierila k výťahom.
Alarm bol vypnutý, čo ju prekvapilo nakoľko hoci je bežné, že niektorí tam bývali dlhšie, málokedy ak vôbec sa stalo, že by tam niekto ostal po desiatej večer.
Vošla teda dnu. Všade bolo zhasnuté kam dovidela. Tipla si teda, že dotyčný bude zrejme z oddelenia na druhej strane poschodia.
Kráčala potichu k svojmu stolu, nevedela prečo ale možno to bolo tou tmou. Nad stolom si zasvieti.
Zrazu zamrzla v pohybe. Pred sebou uvidela kľačiacu postavu tvárou sklonenou k zemi a rukami zviazanými za nahým chrbtom. Čierne vlasy v cope jej dopadali na chrbát a končili na čiernom podväzkovom páse, o ktorý boli pripevnené pančušky. Ako obarená s otvorenými ústami sledovala postavu oblečenú iba v tých pančuškách a čiernych lodičkách s vysokým opätkom. Dotyčná jej bola chrbtom a osvetlená bola z boku stolnou lampou neďaleko od nej. Trochu sa naklonila v snahe ju spoznať ale na tvári mala čiernu látkovú šatku cez oči a v ústach nejaký guľatý predmet, koženým remeňom pripevnený okolo jej hlavy.
Slečna trochu pootočila hlavou jej smerom. Tina dúfala, že neurobila dostatočný zvuk na to aby ju tam našli.
Nevedela prečo ale veľmi potichu sa prikrčila za stôl v čo najtmavšom kúte kancelárie a sledovala dievča, ktoré očividne čakalo pred niekoho dverami.
Tina uvažovala koho je to kancelária. Z pod dverí bolo vidno, že sa v nej svietilo.
