BDSM horor príbehy: Miriamina voľba (časť I.)

Nasťahovala som sa s Pavlom do staršieho rodinného domu, ďaleko za okraj Bratislavy. Malebná dedinka obklopená zalesnenými kopcami nám poskytovala pokoj, ktorý sme tak potrebovali. Odborníčka z poradne mi neustále prízvukovala, že chyba v našom vzťahu vyplýva aj z nášho hektického života. Nemali sme čas jeden na druhého, nemohli sme mať deti a často sme sa hádali. V celom tom kolobehu niet divu, že mi víno chutilo trochu viac ako obyčajne.
Od nového bývania som si mnohé sľubovala. Dom síce vyzeral veľmi zanedbane, ale s manželom sme sa dohodli, že ho spoločne prerobíme do moderného štýlu. Netuším komu patril a nevedela to ani realitná maklérka. Za takú ľudovú cenu aj s rozsiahlym pozemkom bolo pre mňa prekvapivé, že je už štvrtý rok neobývaný.

Hneď prvé ráno po otvorení mohutných vchodových dverí, sme začali vybaľovať škatule a strhávať z okien plachty. Slnečné svetlo prerazilo hlboko do útrob domu a ja som mala konečne možnosť preskúmať všetky detaily pôsobivej stavby. Veľmi mi vadil akýsi nemocničný zápach geriatrických pacientov zmiešaný s jódovými dezinfekčnými prostriedkami. Ako zdravotná sestrička na internom oddelení som na to mala veľmi citlivý nos. Rozprávala som Pavlovi ako to tu hneď celé musíme vymaľovať.
Pratali sme takmer celý deň. Všade samí prach a špina. Pri prehliadke domu som si ani neprezrela suterén. Keď sa nad tým teraz zamyslím, realiťáčka nás tam ani nezaviedla. Zvláštne je, že tá miestnosť nás vôbec nezaujímala a pritom sme obaja s Pavlom vtedy videli vstup do pivničného priestoru.

Chopila som sa kľučky od dverí, avšak boli zamknuté. Prišlo mi to podivné lebo pri kúpe sme žiadny kľúč navyše nedostali. Povedala som o tom Pavlovi a ten sa s tým samozrejme nemaznal. Miloval demolačné práce a obrovským gumovým kladivom tie dvere schuti roztrieskal. Rozlomil zámok. Potom sme skúšali zapnúť svetlo, ale elektrina bola zrejme niekde v obvode prerušená. Boli sme takí zvedaví, čo dole ešte nájdeme a tak sme si len zasvietili telefónmi a po vŕzgajúcich schodoch zostúpili nadol. Zistili sme, že suterén nebol vôbec vyprataný, čo nás veľmi naštvalo. Robota navyše so zbavovaním sa starých harabúrd. Ešteže väčšina z nich bola poukladaná v drevených bedniach. Pavol sa v nich začal okamžite prehrabávať.
Teplý letný deň na suterén nemal žiaden vplyv. Prišla mi tam neskutočná zima a navyše, dosť som sa bála tmy. Necítila som sa tam najlepšie a nechala som tam Pavla, nech si prehľadáva tie staré zaprášene škatule. Rozhodla som sa ísť nahor, aby som rozložila matrace na noc.
Páni, nemôžem tomu uveriť. Konečne sme sa po tých neproduktívnych rokoch dostali preč z toho hnusného sídliska. Kým som stihla rozložiť a ustlať, začula som manžela ako tam dole trieska a za krátko bol pri mne so smiechom:
„Drahá, neuveríš mi čo som objavil!“
Vypleštila som oči na podivný kostým, ktorý držal v rukách. V okamihu ako ho vystrel som zacítila vôňu lesklého koženého celotelového overalu.
„Ha ha! A to si ešte nevidela tie putá a biče. Tu museli bývať nejakí zvrátení úchylaci!“
Manžel sa bavil na svojom objave, ale ja som pocítila akýsi zvieravý pocit. Nevedela som identifikovať svoj stav. Aj som sa bála pri predstavách čo všetko sa odohrávalo v tomto dome, ale poznáte tu zvedavosť, ktorá vás neustále bodá, až kým nenájdete odpoveď. Manžel videl, že sa veľmi nebavím.
„Neboj sa, idem to tam vypratať a všetko vyhodím do kontajnera. Začnem týmto divným oblekom. Nechápem ako to môže niekto na seba natiahnuť.“
Trochu sa mi uľavilo keď som vedela, že sa Pavol zbaví ešte zvyšných starých vecí po niekom neznámom. Potrebovala som upratať provizórnu spálňu a kým sa Pavol vrátil ku mne, zapálila som sviečky, aby sme mali krajšiu atmosféru na noc. Celkom som mala na neho chuť po dlhšej dobe a tešila som sa ako sa k nemu pritúlim. Objednali sme si jedlo z donášky. Potešilo ma, že rozvoz za príplatok robili aj do ďalekých stratených končín. Nikdy som veľmi nebola na varenie a preferovala som taký ten americký model stravovania. Pri mojich šichtách sa ani inak nedalo a predstava, že strácam čas pri umývaní riadu mi prišla neprijateľná.

Mám šikovného muža. Aj keď pracuje ako právnik, jeho ruky sa roboty neboja. Za dve hodiny stihol zlikvidovať všetok ten bodrel zo suterénu. Prisadol si ku mne a v mojich očiach zbadal túžbu.
Začali sme sa milovať. Priamo na tých zaprášených matracoch, celý od špiny pri sviečkach a obaloch so zvyškami jedla. Znie to síce romanticky, ale v realite ostávam neuspokojená.
Už dlho. Môj milostný život je plný očakávania a sklamania zároveň. Hanbím sa vlastne za to, že som sa ešte nikdy so svojim mužom neurobila. Zo začiatku mi to neprekážalo, ale tá frustrácia pohltí celé vaše telo aj myseľ. Zatiaľ čo sa on ukojený s prázdnymi guľami vyvalí na bok, mňa chytá nevraživosť voči jeho spokojnému ksichtu. Naparená si povzdychnem, aby som dala jasne najavo, čo si o tom myslím. Jeho to však vyprovokuje.
„Čo tu stukáš, ja za to nemôžem, že sa nevieš uvoľniť a nestihneš sa urobiť!“
„To myslíš vážne?! Keby si to viac vedel precítiť a nebol taký chladný a nudný, aj by som si to s tebou užila.“
Vyhŕkla som na neho. Obyčajne som veľmi pokorná a utiahnutá, ale ak dôjde k slepote voči vlastnej osobe, zmením sa na temperamentnú ženu. Veď z jednej štvrtiny mám dokonca talianské korene, takže niet divu, že dokážem vybuchnúť od hnevu ako sopka a povedať krutú pravdu do očí.
„Keď som taký o ničom, tak si šukaj s druhými a mne daj pokoj. Aj tak som na teba nemal chuť. To ty si na mňa vypúlila tie chtivé oči!“
„A vieš ty čo, asi aj začnem. Určite sa nájdu zástupy mužov, ktorí ma uspokoja a budú túžiť po mojom tele!“
V hádke sme pokračovali ďalej zhadzovaním špiny jeden na druhého. Až nakoniec nedokázal zniesť útoky na svoju mužnosť. Ako obyčajne pod tlakom mojich slov utiekol z konfrontácie. Vzal si matrac a teatrálne odkráčal spať do obývačky. Nechal ma tam samú, čo mi v tej chvíli vôbec nevadilo. Našťastie som mala medzi osobnými vecami záchrancu v podobe Chardonay, prekvapivo dobre vychladené. Samozrejme že do pár minút padla celá fľaša. Na ženu mám pekelnú výdrž a určite aj v sexe, keby trval dlhšie.
Musela som si uľaviť kydaním hnoja na vlastného muža. Bola som taká naštvaná, že mi napadla posledná dorážka na jeho neschopnosť v posteli. Vyzliekla som sa donaha, roztiahla si stehná od seba a dostala som takú obrovskú chuť na poriadny vrchol ako ešte nikdy.
Agresívne som sa začala ukájať: Bruškami prstov som si najprv jemne a potom silnejšie rozprúdila klitoris.
Tam kde sa má!
Strkala si prsty hlboko dovnútra kundy.
Hlbšie ako dosiahne jeho vták!
Najprv dva, potom tri, nakoniec štyri. Chcela som si tam strčiť celú päsť. Hlasno kričať tak, aby ma Pavol počul. Chcela som striekať od orgazmov, ktoré by nasledovali jeden za druhým, až by som umrela na dehydratáciu. V tom záchvate som sa neskutočne dobre urobila a vykríkla na celý dom od toľkej rozkoše. Keď niečo chcem, musím si to urobiť sama. Do frasa!
Nakoniec som sa vydýchala. Celá spotená, parádne urobená a totálne opitá mi klesla hlava k matracu. Privrela som oči a než som stihla zaspať obliala ma zima. Koža sa mi naježila a cítila som ako ťažko sa mi dýcha. Zachvátili ma výčitky ako som sa zachovala. Zatiahla som si telo do klbka, aby som sa zahriala a prikryla dekou. Chcela som ešte ísť za Pavlom, ale zasa nebudem tá, ktorá po hádke vyvinie iniciatívu a ospravedlní sa za druhých. To teda nie!
Ako tak o všetkom uvažujem dívam sa na horiace sviečky. Je to zvláštne, lebo plamene začali tancovať zo strany na stranu. Pritom som bola v spálni sama. Okná sú zavreté a doteraz tu bolo bezvetrie bez prievanu. Zrazu sa cítim divne: Cítim sa stiesnene. Až paralyzovane. Ležím pod dekou a nemôžem sa ani hnúť. Nemôžem ani vstať aj keby som chcela. Nemôžem už ani kričať.
Čo ma ale desí najviac je to, že som stále neskutočne nadržaná a myslím na tú pivnicu tam dole. Za normálnych okolností, by som sa posrala od strachu. Hnev, chľast, neukojená vášeň, vina a neviem aká zmeska ďalších pocitov, ktoré mnou lomcovali ako prúd nabitej elektriny však robili svoje.

Tok mojich myšlienok a pocitov zrazu prerušili prudko otvorené dvere. Až tresli kľučkou do steny ako ich vyvalila tmavá postava chlapa. Nevidela som dobre, ale zľakla som sa. Ihneď sa mi podarilo dostať z paralýzy. Odkryla som deku a náhle sa vyzdvihla. Posadila som sa na matrac a zaostrila do tmy na lesknúcu postavu. Už podľa vône kože spoznávam vyhodený latexový overal. Cítim sa stále vydesene a zároveň pobavene, že môj nemotorný manžel odsudzujúci iný druh bežného sexu sa navliekol do niečoho, z čoho mám zmiešané pocity. Stále stál vo dverách a ani sa nepohol. Pripadal mi v tom latexe akýsi väčší a mohutnejší ako obvykle. Usmejem sa na neho a prizvem ho, aby prišiel ku mne nech sa ho môžem dotknúť. Stojí tam však ako prikovaný. Ani hláska nevydal. Začínam byť z neho nervózna a tak odhodím deku, aj keď mi je ešte väčšia zima ako pred tým. Túžim sa znovu pri ňom zohriať a musím uznať, že latexový kostým na mňa akosi podivne zvrátené pôsobí.
„Tak si ma vezmi! Som len tvoja...“
Vyslovím koketne, zakloním pomaly hlavu a roztiahnem od seba nohy. Cítim sa ako štetka, ale zjavne to zapôsobilo. Pevným krokom sa Pavol v koži vydal mojim smerom. Pred tým ako sa zvalil na mňa, rozopol si zips v rozkroku a vytiahol si postaveného vtáka. V tlmenom svetle sviečok som videla ako sa cez otvory kukly díva na mňa. Premeriava si ma akoby ma nikdy ešte nevidel nahú. Aj keď mu cez kožu nevidno ústa, cítim jeho ohromenie. Vdychujem vône prepotenej kože. Vonia úplne inak. A nakoniec sa jej dotýkam. Som ohromená ako obopína jeho telo. Pripadá mi ako z iného sveta. Ľahne si na mňa a keď ma chytá za ruky a silou mi ich napne nad hlavu, ostávam v úžase. Chlad sa vytráca a v mojom tele stúpa teplo. Som tak vzrušená, že cítim ako mi z útrob po stehne steká ťahajúca sa kvapka nadržanosti. Jednou rukou ma môj latexový manžel drží za ruky, druhou ma chytá pod krk a v tej istej chvíli ako naň zatlačí, vniká do mňa s toľkou razantnosťou. Škrtí ma a šuká zároveň.
Kde sa v ňom berie toľkej živočíšnosti? Konečne sa cítim chcená, konečne sa cítim tak žiadaná.
„Áno, ber si ma. Ber si ma prosím!“ Kričím v sexuálnej agónii so zovretým hrdlom. Tlak mi stúpa do hlavy, až myslím že odpadnem. Ale je mi to jedno, aj keby ma teraz ušukal na smrť, bol by to najlepší sex v mojom živote. V tej koži je ako úplne iný človek. Akoby mu dávala nadpozemskú silu.
Ide mu to majstrovsky. Dráždi ma, zrýchľuje, spomaľuje. Pichá ma s takou presnosťou a ja vidím z celej tej tmavej postavy iba vykukajúce oči, ktoré si ma užívajú plnými dúškami.
Odrazu ma prevráti a donúti ma zatlačením na kríže vystrčiť zadok. Cítim sa ako nenásytná hárajúca fena. Jeho vták je celý mokrý a šmýka sa medzi vypuklými polkami môjho zadku. Hlasno zastonám, keď mi ho pomaly začal zatláčať do úzkeho ritného otvoru. Ešte nikdy som to nezažila a popravde, dosť sa mi to hnusilo. To čo som ale v tej chvíli pocítila bolo neopísateľné.
Preťahuje mi prdel a ja si to nesmierne užívam. Som vlhká ešte viac a mám pocit, že ma čoskoro urobí cez zadok. Zavaľuje ma horúčava. Prekrížil mi za chrbtom ruky a pevne ich držal. Cítim ako sa mu ešte viac vo mne navrel.
„Oh bože, ešte, ešte, to je úžasne. Pretiahni mi riť a celú ju vystriekaj!“
Nechápem, kde sa to vo mne berie. V živote som nič také z úst nevypustila, ale chcem to.
„Už to bude, už to bude... Áno. Áno. Aaaaaaaaaa!“
Zasahuje ma tak silný orgazmus a ja to cítim ako sa pod tlakom vyprázdňuje aj on do mňa. Pomaly ešte priráža až kým neprestane úplne. V momente ako ho vytiahol všetko mi zo zadku vytieklo von. Nerozumiem odkiaľ v sebe ešte berie takú dávku, keď nedávno vyvrcholil. Zvaľujem sa v eufórii na posteľ a rozdýchavam najväčšiu šialenosť v mojom živote, akú som kedy zažila. Než stihnem niečo povedať Pavol sa z izby doslova vyparil. Vlastne som si ani nevšimla kedy stihol odísť.
Keď som sa ustálila k normálu, čo trvalo hodnú chvíľu, chcela som ísť za Pavlom, aby som ho poriadne objala a pobozkala. Od svadby som sa asi prvý krát cítila tak naplnene. Všade v dome bola hustá tma a aby som nezakopla, radšej som zapálila svetlo. Pavol sa už z latexu stihol vyzliecť a našla som ho pochrapkávať na gauči. Vyzeral tak spokojne, že som ho radšej nechala spať a dala som mu ľahký bozk na čelo. Pobrala som sa späť do spálne, do ríše snov.
Ráno ma v rozbombardovanej kuchyni čakal Pavol s kávou na rozkladacom stole.
„Prepáč mi ten včerajšok. Začneme nový začiatok drahá. Čo povieš?“ Prihovoril sa mi vľúdnym a ľutujúcim hlasom. Pohladila som ho po tvári:
„Teším sa na nový začiatok v tomto dome. Určite nás čakajú nezabudnuteľné chvíle!“ Odchlipnem si z kávy a zvodne na neho žmurknem.
Mali sme v kuchyni už poriadnu dávku odpadu. Smrdelo to tam. Keď som dopila kávu, išla som do kontajnera vyhodiť smeti. Na vrchu kanvy zbadám vyhodený latexový overal. Nechápala som, prečo ho zasa vyhodil a vzala som ho dovnútra:
„Pavol? Prečo si zasa vyhodil ten oblek?“ Pýtam sa ho nechápavo.
„Ako zasa? Veď tam leží odkedy som vypratal pivnicu.“


Pokračovanie nabudúce...