Posted 21.12.2009 by gabriela
Ešte posledný pohľad do zrkadla. Bola so sebou spokojná. Jemný úsmev jej zvlnil pery. V tej istej chvíli si uvedomila, že svojho Pána neobmäkčí, aj keď po tom v kútiku duše túžila.
Tak veľmi sa vždy snažila, aby bol spokojný a aj napriek tomu si jej Pán vždy našiel dôvod strestať ju. Boli chvíle keď už bola z toho všetkého unavená a smutná, ale vtedy si spomenula na svoj cieľ – úsmev na Pánovej tvári, ktorý by vyvážil celé jej snaženie. Takmer stále mal prísny pohľad a napätý výraz. Opäť sa usmiala, obula si lodičky, ktoré sa mu tak veľmi páčili a s novou nádejou vykročila von.
Vedela, že bude opäť potrestaná, len ju trocha miatlo, že nemá svojho Pána čakať na obvyklom mieste. Nevedela si zosúladiť myšlienky. Znova sa dostavila tá nádherne vzrušujúca zmes pocitov – napätie, strach túžba, neistota – zaliala ju horúčava po celom tele.
Vystúpila z trolejbusu a pomaly kráčala do obchodu s potrebami pre zvieratká. Obzrela sa, jej Pán tu ešte nebol. Ostala napäto stáť pri vchode, okolo nej prechádzali rodinky s deťmi a paničky so svojimi štvornohými miláčikmi. Cítila dosť trápne. V tom jej blyslo hlavou...pred časom vravela Pánovi o nádhernom obojku, ktorý by tak veľmi rada nosila...možno trest nebude. Opäť sa usmiala. V tom začula tesne pri sebe Pánov hlas „Suka ber košík, ideme na nákup“ . Potešená kráčala vedľa svojho Pána. Tak predsa len bude mať vysnívaný obojok. V tom ho zbadala – čierny, vykladaný lesklými kamienkami. Ukázala ho Pánovi a dívala sa mu prosebne do očí. Na verejnosti sa k sebe chovali ako známi, uvoľnene sa zhovárali... mala tieto chvíle rada. Preto ani teraz nepoužila zaužívaný spôsob komunikácie, ktorý musela dodržiavať v súkromí. „Suka a ty nevieš ako máš svojho Pána poprosiť?!!!!!!!“ Vydesene sa pozerala na neho. Nie, toto predsa nemôže myslieť vážne! „No tak dokedy mám čakať?!!!! Alebo ten obojok nechceš?!!!!!!!“ Potichu zo seba dostala prosbu a dúfala, že nikto nepočul ich rozhovor. A to ešte vôbec netušila, že ani zďaleka neskončil. Vzal obojok a dal jej ho na krk. „Musím predsa zistiť, či ti sadne!“. To už od zahanbenia ani poriadne nevnímala okolie. Jej ďalším pocitom bolo napriek všetkému tomu pokoreniu nesmierne vzrušenie.
Kráčali k pokladni, celý čas sa dívala do zeme, nechcela vidieť pohľady ľudí. Zaplatili. „Nie ten obojok nedávajte do žiadnej tašky.“ Znova zdesenie v jej očiach. „Ty nevieš ako sa máš poďakovať?!!!!!!“ Ešte v obchode pobozkala Pánovi ruku. „Veľmi pekne ďakujem Pane“. Horúčava jej zaliala tvár. Videla ako odtrháva z obojka všetky tie nepotrebné papieriky. Na parkovisku jej dal obojok na krk a zapol ho. „Máš vkus fenka, pristane ti“. Už jej bolo jedno, kto ide okolo. Už sa oddávala iba svojim pocitom. Obdivovala svojho Pána, bola mu vďačná. Bola prekvapená zo svojho stupňujúceho sa vzrušenia, ktoré narastalo úmerne s jej zahanbením. Zistil to aj jej Pán. Rozhodol sa, že ju poteší opäť. „Vystúp a choď mi kúpiť minerálku! A ten šál nechaj pekne v aute! Nech všetci vidia aká si suka!“ Vystúpila z auta a pomaly kráčala, tak aby si vychutnal pohľad na jej štíhle nohy . Vošla do obchodu a hrdo zdvihla hlavu. Tak nech to teda všetci vidia! Vybrala z chladničky minerálku a išla zaplatiť. Mladík za pultom stál ako socha, pokladníčka sa tvárila akoby takú suku už tisíckrát videla. Pomaly si to začínala vychutnávať...
Keď spolu večerali, tak jej už nevadili ani začudované pohľady hostí a čašníkov. Vnímala len svojho Pána. Rozprávali sa o bežných veciach. Veľa sa usmievala a pozorne si všímala Pánovu tvár. Všetko napätie z nej opadlo...
Boli len kúsok od auta, keď ju Pán chytil za obojok a drsne pritiahol k sebe. Mala čo robiť, aby vo vysokých podpätkoch nezakopla a nespadla na drobné kamienky. Otvoril kufor auta. „Predkloň sa suka a vyhrň si sukňu!!!!“ Nie, nie, to nemyslí vážne!!!!!! Aj keď bola tma a boli na parkovisku sami, mohol hocikedy niekto ísť okolo. Nie, nie, nie!!!!...
Poslúchla. Pokorne si odrátala všetkých 25 úderov. Znova strach, obrovská hanba, nesmierne pokorenie a vzrušenie, ktoré už cítila na svojich stehnách a rukách, ktorými si občas zakryla zadoček, aby zmiernila úder. Bola tak horúca vo svojom vnútri. Telom jej prebehla triaška, keď pocítila v sebe Pánov penis. Bolo jej jedno, na akom mieste sa všetko odohráva. Opäť cítila tú nádhernú harmóniu dvoch tiel. Oddávala sa Pánovým pohybom, bola čoraz horúcejšia. Prehla sa ešte hlbšie, pocítila silné stisnutie na bradavkách. Šialený tlkot srdca cítila v celom tele. Dych sa jej zrýchlil. Jej Pán pocítil, ako sa odrazu vo svojom najhlbšom vnútri stiahla. Nechal ju vychutnať si ten pocit. Otočil ju k sebe a stiahol na kolená. S chuťou ho prijala do svojich úst. Až do poslednej kvapky. Postavila sa a oprela o svojho Pána. „Tak fenka a môžeme ísť“ Usmieval sa...
Tak veľmi sa vždy snažila, aby bol spokojný a aj napriek tomu si jej Pán vždy našiel dôvod strestať ju. Boli chvíle keď už bola z toho všetkého unavená a smutná, ale vtedy si spomenula na svoj cieľ – úsmev na Pánovej tvári, ktorý by vyvážil celé jej snaženie. Takmer stále mal prísny pohľad a napätý výraz. Opäť sa usmiala, obula si lodičky, ktoré sa mu tak veľmi páčili a s novou nádejou vykročila von.
Vedela, že bude opäť potrestaná, len ju trocha miatlo, že nemá svojho Pána čakať na obvyklom mieste. Nevedela si zosúladiť myšlienky. Znova sa dostavila tá nádherne vzrušujúca zmes pocitov – napätie, strach túžba, neistota – zaliala ju horúčava po celom tele.
Vystúpila z trolejbusu a pomaly kráčala do obchodu s potrebami pre zvieratká. Obzrela sa, jej Pán tu ešte nebol. Ostala napäto stáť pri vchode, okolo nej prechádzali rodinky s deťmi a paničky so svojimi štvornohými miláčikmi. Cítila dosť trápne. V tom jej blyslo hlavou...pred časom vravela Pánovi o nádhernom obojku, ktorý by tak veľmi rada nosila...možno trest nebude. Opäť sa usmiala. V tom začula tesne pri sebe Pánov hlas „Suka ber košík, ideme na nákup“ . Potešená kráčala vedľa svojho Pána. Tak predsa len bude mať vysnívaný obojok. V tom ho zbadala – čierny, vykladaný lesklými kamienkami. Ukázala ho Pánovi a dívala sa mu prosebne do očí. Na verejnosti sa k sebe chovali ako známi, uvoľnene sa zhovárali... mala tieto chvíle rada. Preto ani teraz nepoužila zaužívaný spôsob komunikácie, ktorý musela dodržiavať v súkromí. „Suka a ty nevieš ako máš svojho Pána poprosiť?!!!!!!!“ Vydesene sa pozerala na neho. Nie, toto predsa nemôže myslieť vážne! „No tak dokedy mám čakať?!!!! Alebo ten obojok nechceš?!!!!!!!“ Potichu zo seba dostala prosbu a dúfala, že nikto nepočul ich rozhovor. A to ešte vôbec netušila, že ani zďaleka neskončil. Vzal obojok a dal jej ho na krk. „Musím predsa zistiť, či ti sadne!“. To už od zahanbenia ani poriadne nevnímala okolie. Jej ďalším pocitom bolo napriek všetkému tomu pokoreniu nesmierne vzrušenie.
Kráčali k pokladni, celý čas sa dívala do zeme, nechcela vidieť pohľady ľudí. Zaplatili. „Nie ten obojok nedávajte do žiadnej tašky.“ Znova zdesenie v jej očiach. „Ty nevieš ako sa máš poďakovať?!!!!!!“ Ešte v obchode pobozkala Pánovi ruku. „Veľmi pekne ďakujem Pane“. Horúčava jej zaliala tvár. Videla ako odtrháva z obojka všetky tie nepotrebné papieriky. Na parkovisku jej dal obojok na krk a zapol ho. „Máš vkus fenka, pristane ti“. Už jej bolo jedno, kto ide okolo. Už sa oddávala iba svojim pocitom. Obdivovala svojho Pána, bola mu vďačná. Bola prekvapená zo svojho stupňujúceho sa vzrušenia, ktoré narastalo úmerne s jej zahanbením. Zistil to aj jej Pán. Rozhodol sa, že ju poteší opäť. „Vystúp a choď mi kúpiť minerálku! A ten šál nechaj pekne v aute! Nech všetci vidia aká si suka!“ Vystúpila z auta a pomaly kráčala, tak aby si vychutnal pohľad na jej štíhle nohy . Vošla do obchodu a hrdo zdvihla hlavu. Tak nech to teda všetci vidia! Vybrala z chladničky minerálku a išla zaplatiť. Mladík za pultom stál ako socha, pokladníčka sa tvárila akoby takú suku už tisíckrát videla. Pomaly si to začínala vychutnávať...
Keď spolu večerali, tak jej už nevadili ani začudované pohľady hostí a čašníkov. Vnímala len svojho Pána. Rozprávali sa o bežných veciach. Veľa sa usmievala a pozorne si všímala Pánovu tvár. Všetko napätie z nej opadlo...
Boli len kúsok od auta, keď ju Pán chytil za obojok a drsne pritiahol k sebe. Mala čo robiť, aby vo vysokých podpätkoch nezakopla a nespadla na drobné kamienky. Otvoril kufor auta. „Predkloň sa suka a vyhrň si sukňu!!!!“ Nie, nie, to nemyslí vážne!!!!!! Aj keď bola tma a boli na parkovisku sami, mohol hocikedy niekto ísť okolo. Nie, nie, nie!!!!...
Poslúchla. Pokorne si odrátala všetkých 25 úderov. Znova strach, obrovská hanba, nesmierne pokorenie a vzrušenie, ktoré už cítila na svojich stehnách a rukách, ktorými si občas zakryla zadoček, aby zmiernila úder. Bola tak horúca vo svojom vnútri. Telom jej prebehla triaška, keď pocítila v sebe Pánov penis. Bolo jej jedno, na akom mieste sa všetko odohráva. Opäť cítila tú nádhernú harmóniu dvoch tiel. Oddávala sa Pánovým pohybom, bola čoraz horúcejšia. Prehla sa ešte hlbšie, pocítila silné stisnutie na bradavkách. Šialený tlkot srdca cítila v celom tele. Dych sa jej zrýchlil. Jej Pán pocítil, ako sa odrazu vo svojom najhlbšom vnútri stiahla. Nechal ju vychutnať si ten pocit. Otočil ju k sebe a stiahol na kolená. S chuťou ho prijala do svojich úst. Až do poslednej kvapky. Postavila sa a oprela o svojho Pána. „Tak fenka a môžeme ísť“ Usmieval sa...
