Po krátkom boji mi ho podal a ja som pokračovala vo svojom predstavení a natiahla som sa a postavila sa na špičky, takže moje päty teraz trčali rovno oproti Petrovi. Nech sa vynadíva, ale nie dlho. Ešte sme na dnes neskončili. Prešiel dopredu aby mi popodával fľaše, a ja som si zase vyložila labku na bar. Skončila som a chcela som zliezť z pultu, priskočil a podal mi ruku aby som sa mohla postaviť na stoličku. Ďalej ma nepustil a so slovami „počkajte Stanka, obujem vás“ sa zohol po moje korkáče, zodvihla som jednu nožičku a on mi ju s citom nasadil, postavila som sa obutou nohou na zem a on mi nasadil druhú šľapku. „Ďakujem šéfe“ poďakovala som s úsmevom. Dali sme si pauzu. Peter urobil kávu a tak sme sedeli v kancelárii a popíjali kávu, rozhodujúc sa čo ďalej. Po jeho priznaní, že sklad neupratoval už rok, bolo rozhodnuté. Najprv dáme do kopy sklad a potom ešte šatňu – kanceláriu a máme padla. Bola jedna hodina poobede a už by som aj niečo zjedla. Ako sme tak sedeli, asi prišiel hlad aj naňho. Pozrel na mňa a opýtal som či som už veľmi hladná, odvetila som mu že v pohode vydržím, dám si ešte jednu kávu a pustíme sa do toho, nech to máme za sebou. Dobre, natešený súhlasil a rýchlo dodal, že ak mu dovolím rád by ma po robote pozval na neskorý obed. Súhlasila som a videla ako sa mu uľavilo. Potešilo ma to. Rozprávali sme sa asi dvadsať minút, za ten čas som vypila dve kávy. Zistila som, že máme podobné názory a máme radi rovnaké veci, čo bolo celkom fajn. Dobre sa s ním kecalo. Nie ako s mojimi rovesníkmi s pubertálnymi názormi. Pri debate som zistila, že som mu pridala štyri roky. Mal len tridsaťjeden. Päť rokov rozdiel, to ani vôbec nie je zlé. Vraví sa že muži dospievajú neskôr a podľa všetkého je to pravda. Je relatívne mladý s myslením zrelého muža. Páčil sa mi viac a viac.
Pobrali sme sa do skladu, tu som ešte nebola. Sklad bol skoro prázdny, miestnosť cca päť krát tri metre a popri stenách po dĺžke dva regály. Strop tu bol rovnako vysoký ako v kaviarni, nejaké štyri metre. Vrchné police boli síce prázdne, ale prach treba dať dole najprv z nich. Vravím „šéfe dajte rebrík nech vytriem tie vrchné police.“ Pozeral na mňa ako keby som mu práve oznámila že mám doma živú žirafu. „Rebrík teda nemám“ oznámil mi prekvapený. Pozrela som na police a veľmi by som to radšej neskúšala, vyzerali dosť subtílne. Toto je tvoja chvíľa dievča, povedala som si. „Tak takto to nepôjde, začali sme, tak to aj dokončíme !“ oznámila som mu pevne. Stál tam so sklopenými očami. „Šéfe, ja som v robote, vy ste nezabezpečil pracovné pomôcky a ja chcem robotu dokončiť! Tak čo teraz?“ pokračovala som rovnako pevne. „Šéfe, nezabezpečil ste rebrík, tak ma budete musieť zodvihnúť a niesť sám.“ Pokračovala som a čakala ako zareaguje. Teraz sa všetko rozhodne.
„Dobre“ odvetil a opýtal sa „Ako si to predstavujete Stanka?“ „Dáte mi rabaku a ja vám vyleziem na ramená a vy sa potom budete presúvať pozdĺž regálov a ja pozmetám a zotriem vrchné police.“ Čakala som. „To by šlo, dúfam že vás unesiem“ dodal. Už som vedela že je môj, pozrela som mu z blízka do očí a vravím „to chceš povedať že som nejaká tučná baba?“ Zaskočila som ho. Ani sa nepohol, stále mi hľadel do očí a potichu odvetil „to by som si nedovolil“. „Prosím?“ opýtala som sa hlasno, „to by som si nikdy nedovolil, slečna“ doplnil a zopakoval trochu hlasnejšie. „Ok, poďme nato“ povedala som mu a otočila ho chrbtom k regálu. „Ruky!“, zložil si ruky aby urobil stupačku pre moju nahú, už trošku lepkavú labku. Vyzula som si dreváku a vložila nohu do jeho teplých rúk. Som dosť vytrénovaná tak mi nerobilo nejaký problém sa vytiahnuť. A teraz si užiješ, pomyslela som si v duchu. Ešte nevie načo sa podujal. Stáť niekomu na ramenách je pohodička, ale držať niekoho na ramenách to už je iná káva. A pri tejto príležitosti aspoň uvidím ako vážne to myslí. Bolesť ktorú mu teraz budem úmyselne spôsobovať by určite vydržal tak jeden z desiatich, možno pätnástich chlapov. A že si dám záležať, na to zoberte jed. Osemnásť rokov trénujem ju-jitsu a presne viem čo treba urobiť aby to človeka bolelo. Možno si teraz vravíte že som beštia. Nie, nie som. Ale pri takej príležitosti človek zistí, ako vážne to ten druhý myslí. Ak ma chce, ozaj chce, tak to vydrží. Nevravím že to bude mať jednoduché, ale vydrží to. Ak nie, tak jeho odhodlanie získať si ma, nie je až také veľké. Položila som si na jeho rameno predkolenie voľnej nohy a pomaly ju začala zaťažovať. Tlak mojej píšťaly na jeho ramenné svaly a kosti sa začali prejavovať tým, že naklonil k nohe hlavu a napínajúc rameno sa trošku prehol do tej strany kde som si vyložila predkolenie. Pri tej bolesti si neuvedomil, že ešte stále ma nadľahčuje rukami za druhú nohu, ale hneď sa to dozvie. Odlepila som si labku z jeho rúk a pomalým, ladným pohybom som ju umiestnila na druhé rameno. Teraz som kľačala na jeho ramenách a moje lono v obopnutej elastickej sukni bolo nad jeho hlavou, trošku ma obmedzovala a tak som si ju vytiahla do pásu.
......pokračovanie......
Delluxe.
Pobrali sme sa do skladu, tu som ešte nebola. Sklad bol skoro prázdny, miestnosť cca päť krát tri metre a popri stenách po dĺžke dva regály. Strop tu bol rovnako vysoký ako v kaviarni, nejaké štyri metre. Vrchné police boli síce prázdne, ale prach treba dať dole najprv z nich. Vravím „šéfe dajte rebrík nech vytriem tie vrchné police.“ Pozeral na mňa ako keby som mu práve oznámila že mám doma živú žirafu. „Rebrík teda nemám“ oznámil mi prekvapený. Pozrela som na police a veľmi by som to radšej neskúšala, vyzerali dosť subtílne. Toto je tvoja chvíľa dievča, povedala som si. „Tak takto to nepôjde, začali sme, tak to aj dokončíme !“ oznámila som mu pevne. Stál tam so sklopenými očami. „Šéfe, ja som v robote, vy ste nezabezpečil pracovné pomôcky a ja chcem robotu dokončiť! Tak čo teraz?“ pokračovala som rovnako pevne. „Šéfe, nezabezpečil ste rebrík, tak ma budete musieť zodvihnúť a niesť sám.“ Pokračovala som a čakala ako zareaguje. Teraz sa všetko rozhodne.
„Dobre“ odvetil a opýtal sa „Ako si to predstavujete Stanka?“ „Dáte mi rabaku a ja vám vyleziem na ramená a vy sa potom budete presúvať pozdĺž regálov a ja pozmetám a zotriem vrchné police.“ Čakala som. „To by šlo, dúfam že vás unesiem“ dodal. Už som vedela že je môj, pozrela som mu z blízka do očí a vravím „to chceš povedať že som nejaká tučná baba?“ Zaskočila som ho. Ani sa nepohol, stále mi hľadel do očí a potichu odvetil „to by som si nedovolil“. „Prosím?“ opýtala som sa hlasno, „to by som si nikdy nedovolil, slečna“ doplnil a zopakoval trochu hlasnejšie. „Ok, poďme nato“ povedala som mu a otočila ho chrbtom k regálu. „Ruky!“, zložil si ruky aby urobil stupačku pre moju nahú, už trošku lepkavú labku. Vyzula som si dreváku a vložila nohu do jeho teplých rúk. Som dosť vytrénovaná tak mi nerobilo nejaký problém sa vytiahnuť. A teraz si užiješ, pomyslela som si v duchu. Ešte nevie načo sa podujal. Stáť niekomu na ramenách je pohodička, ale držať niekoho na ramenách to už je iná káva. A pri tejto príležitosti aspoň uvidím ako vážne to myslí. Bolesť ktorú mu teraz budem úmyselne spôsobovať by určite vydržal tak jeden z desiatich, možno pätnástich chlapov. A že si dám záležať, na to zoberte jed. Osemnásť rokov trénujem ju-jitsu a presne viem čo treba urobiť aby to človeka bolelo. Možno si teraz vravíte že som beštia. Nie, nie som. Ale pri takej príležitosti človek zistí, ako vážne to ten druhý myslí. Ak ma chce, ozaj chce, tak to vydrží. Nevravím že to bude mať jednoduché, ale vydrží to. Ak nie, tak jeho odhodlanie získať si ma, nie je až také veľké. Položila som si na jeho rameno predkolenie voľnej nohy a pomaly ju začala zaťažovať. Tlak mojej píšťaly na jeho ramenné svaly a kosti sa začali prejavovať tým, že naklonil k nohe hlavu a napínajúc rameno sa trošku prehol do tej strany kde som si vyložila predkolenie. Pri tej bolesti si neuvedomil, že ešte stále ma nadľahčuje rukami za druhú nohu, ale hneď sa to dozvie. Odlepila som si labku z jeho rúk a pomalým, ladným pohybom som ju umiestnila na druhé rameno. Teraz som kľačala na jeho ramenách a moje lono v obopnutej elastickej sukni bolo nad jeho hlavou, trošku ma obmedzovala a tak som si ju vytiahla do pásu.
......pokračovanie......
Delluxe.
