Brigáda 4.

Chcela som vidieť ako mu tlak mojej nožičky v ústach vytláča oči. Bola som silno vzrušená a mala som čo robiť aby som to ukončila. Musela som si ho šetriť na budúce. Ešte si na ňom musím veľa vecí vyskúšať. "Obuj ma." zavelila som a on bez slova urobil čo som mu povedala.
Postavila som sa a on tiež. Začala som sa baliť a opýtala sa ho "šéfe, hodíte ma domov?" "Samozrejme Stanka" odvetil. Celú cestu sme boli ticho až pred domom keď som vystupovala prehovoril "Ďakujem Stanka, za všetko. Prajem Vám dobrú noc." "Rada som Vám pomohla šéfe, dovidenia zajtra, vlastne už dnes." usmiala som sa naňho a išla domov.
Doma som sa zvalila do kresla a rozmýšľala o tom čo sa stalo a čo ďalej. Čo ďalej ? Neviem. Myšlienky sa mi plietli jedna cez druhú. Páčilo sa mi ako sme sa obaja po tom čo sa udialo, celkom spontánne začali správať ako keby sa nič nestalo. Vyzerá to tak, že Peter nie je žiadny hlupák. Myslím, že si uvedomil, že tomu treba nechať voľný priebeh. Ale úplne voľný priebeh tomu nenechám. Trošičku mu pomôžem, zdá sa mi nesmelý a preto mu musím trošku pomôcť. Žiadny nátlak, len drobná pomoc.
Zajtra, teda vlastne dnes je nedeľa a pôjdeme urobiť generálne upratovanie. Teším sa na to a aj som sa náležite pripravila. Budeme sami dvaja a ja už mám plán, až tu si vyskúšam čo je ochotný strpieť kvôli mne. Keď pôjde všetko podľa plánu, budem mať od zajtra nového, skvelého frajera.
Dohodli sme sa, že po mňa príde o deviatej, ale už o trištvrte som videla ako zaparkoval pred barákom. To sa mi páčilo. Hodila som si do kabely svoju výstroj, v ktorej bolo čierne body s dlhými rukávmi, čierne, tenké, dlhé legíny, elastická suknička, samozrejme čierna a korkáče. Áno dnes budem na boso, dnes sa bude pozerať na moje pekné prstíky v korkáčoch. Nech vie, že to nie je len tak.
Celá v čiernom, svietiť budú len moje chodidielka a oranžové vlasy. Zišla som k autu s poctivým päťminútovým meškaním. Keď ma zbadal, vystúpil z auta ako blesk aby mi otvoril dvere. Ej ha, to už bolo niečo. Pri nastupovaní som mu pozdravila a ospravedlnila za meškanie. „To nevadí“ odvetil. „V pohode“, dodal. Veď ja ti dám v pohode, len počkaj. Usmiala som sa v duchu.
Keď sme dorazili do kaviarne, šla som sa hneď dozadu prezliecť. To body a legíny obopínajúce moje telo ma lákalo neobliecť si sukňu. Ale čo by si pomyslel Peter a ľudia pozerajúci sa cez okná. Vyšla som z kancelárie a šéf si ma obzrel od hlavy po päty, a to doslova. Pri chodidlách sa zdržal a oči sa mu poznateľne rozšírili. Zavrtela som prštekmi na nohách čo ho hneď prebralo a vohnalo mu to červenkastý nádych na líca. Pustili sme sa do toho, ja som začala tým, že som umývala okná z vonku a Peter začal tým, že na mňa z kaviarne čumel ako na zjavenie. Chudák tak sa zapozeral, že si ani nevšimol že som prestala umývať a pozerám naňho. Zaklopala som na okno a dlaňami a ramenami som mu naznačila, že čo je? Spamätal sa, rýchlo sa otočil a začal z pod baru vyberať tovar aby sa tam mohlo poumývať. Dokončila som okná z vonku a umyla som žalúzie a okná z vnútra, žalúzie som nakoniec zatvorila aby mohli vyschnúť. Aspoň to zabráni pohľadom ľudí z vonku. Pred tým ako sme umyli priestor pod barom a okolo neho, som umyla a vypulírovala všetky poháre. Za ten čas šéf poumýval všetky stoly a povysával obe miestnosti. Poháre som poukladala na umyté skrinky a potrebovala som umyť police nad barovým pultom, na ktorých boli zo spodnej strany namontované držiaky na poháre na stopkách. Keďže to bolo vysoko, vyzula som si korkáče a vyliezla na stoličku a z nej na pult pod barom. Na policiach boli poukladané ozdobné fľaše a tie som potrebovala zložiť dole aby sa mohli poumývať. Zavolala som šéfa aby mi prišiel asistovať. Dokončil posledný stôl a podišiel k baru. Prisunul jeden zo stolov a chcel naňho uložiť fľaše, ktoré mu budem podávať. Stál za vyvýšeným barom a tak nevidel, že stojím bosá na pulte. O pohľad na moje krásne nožičky som ho obrať nemohla a ani nechcela. A tak som sa pri podávaní prvých fliaš postavila jednou labkou na vyvýšený bar, rovno pred jeho tvárou. Na sekundu sa zdalo že mu vypadnú oči z jamiek. Ustál to a snažil sa nečumieť na mňa a moju labku príliš očividne. A aby som mu tie tajné pohľady spríjemnila, tak som tou labkou nezbedne narábala, raz som stála na špičke, raz na päte. Chudáčik, neviem čo mu chodilo po rozume, ale čelo sa mu mierne orosilo od potu. Museli to preňho byť muky. Popýtala som si handru a rozprašovač, kvôli čomu musel prísť za bar. Stál pri pulte a ja som sa nárokom neotočila, len som dala dozadu ruku aby mi to popodával, a Peter sa dostal do preňho myslím si zúfalej pozície, keď sa jeho tvár na pár centimetrov dostala k môjmu, tým že som mala jednu labku vyloženú na bare, vyšpúlenému zadočku. Napadlo ma ho ešte trošku ponapínať a tak som ho popýtala aby mi podal nôž, ktorý bol pod barom na pulte predo mnou v krabičke kde držíme nože a nožničky. Skôr ako sa tam stihol natiahnuť som si zložila nohu z baru a tak som mu to dosť sťažila, musel sa tvárou nalepiť na moje lýtka aby rukou dočiahol na nože.
.....pokračovanie.....
Delluxe.