2.
Na druhej strane miestnosti boli police s dokumentami a stôl s počítačom. Ukázal mi prázdnu skriňu a povedal, že keď sa prezlečiem aby som prišla dopredu.
Prezliekla som sa a pred odchodom na pľac som sa pristavila pred veľkým zrkadlom visiacim na stene. Som proste šik. Usmiala som sa a vykročila do novej práce. Vošla som okolo baru do kaviarne a môj šéf akurát išiel od vchodu smerom ku mne. V polovici sa zastavil a s pootvorenými ústami na mňa pozeral. Trvalo to len okamih, pokračoval v chôdzi ku mne. Podišiel a potichu povedal“ ste krásna“. "Prosím?" Opýtala som sa ho asi prudšie ako som chcela, strhol sa a ospravedlňoval sa. "Myslel som to úprimne." „Ďakujem“ povedala som mu a usmiala sa naňho. Bolo vidno ako mu odľahlo. Prebral sa a začal mi všetko ukazovať a vysvetľovať čo a ako. Už som raz brigádovala v reštike, takže to nebolo nič čo by som nezvládla. Od toho momentu som všetky objednávky robila ja a on mi podával veci a pozoroval ako mi to ide. Bolo na ňom vidno že je spokojný a ja som bola tiež. Večer som si všimla, že dosť intenzívne pozoruje moje nohy, keď si myslí že sa nedívam. Celkom mi to lichotilo. Nebol to ten chlípny pohľad, skôr taký sústredený, zadumaný.
Skončili sme o polnoci. Šéf Peter bol spokojný a po ceste domov, hodil domov aj mňa. V sobotu som si zabudla po ceste kúpiť nové pančušky a tak som si musela obliecť tie od včera. Našťastie sa nezvyknem veľmi potiť. Bolo deväť hodín keď nám do kaviarne vošlo asi tridsať päťdesiatnikov. V sobotu je záverečná o desiatej. Mali nejaké stretnutie zo školy a už čo to popili. Ale bavili sa slušne takže to bolo ok. Asi desať minút pred desiatou prišiel jeden z partie za šéfom s prosbou či by sme neposunuli zatvárací čas o dve hodinky, že by radi ešte posedeli. Že nám zaplatia naviac. Peter mu povedal že mu dá za chvíľu vedieť. Pán odišiel a Peter sa otočil na mňa a s prosíkom v pohľade sa potichu opýtal „pomôžete mi?“, „ak sa o mňa potom náležite postaráte tak áno.“
Dobre, povedal a odišiel oznámiť to partii. Zjavne mu nedošiel ten dvojzmysel mojej odpovede. Partia sa celkom bavila a my sme kmitali. O polnoci sa sami postavili a vybrali sa na odchod. Boli sme už celkom kvalitne unavení. Zamkli sme a ja som sa v šatni hodila na pohovku a svoje v sandálikoch obuté nohy som si drzo vyložila na stolík. Prišiel Peter a sadol si oproti do kresla. „To bola šichta“ skonštatoval. Prikývla som. „Ešte šťastie že zajtra máme sanitačný deň.“ To hej, Ja zajtra nemám nič na pláne, tak vám prídem pomôcť popratať. Poďakoval a opýtal sa či niečo nechcem. „Chcem!“ povedala som, „masáž nôh“ dodala som skôr zo srandy. „To by som mal zvládnuť“ odvetil a vstal z kresla, zobral taburetku a položil ju predo mňa. Sadol si na zem za taburetku a preložil moje nohy zo stola na ňu. Neverila som vlastným očiam. Opatrne mi rozopol sandále a dával ich dolu. V tom som si spomenula že mám na sebe už druhú šichtu tie isté pančušky. To bude určite cítiť a ešte keď mi zloží sandále tak určite. Prebleslo mi hlavou. No a čo, ja si užijem masáž a on nech si užíva vôňu mojich nožičiek. Veď tam patrí muž, k ženiným nohám. Pousmiala som sa v duchu nad vlastným rozumovým pochodom. Sedel tak že moje na taburetke vyložené nohy mal asi pätnásť centimetrov od nosa. Musel cítiť ich vôňu. Privrela som oči a tajne ho pozorovala. Chytil mi pravú nohu a začal prstami masírovať chodidlo. Už to musel niekedy robiť, lebo mu to išlo báječne. Masíroval a tvár držal tak blízko že som cítila jeho dych na chodidle. Pančušky museli byť vlhké od potu, ale zjavne mu to nevadilo. Potom som si všimla že dýcha nosom a zdalo sa mi že intenzívne vdychuje ich vôňu. Alebo sa mi to len zdalo? Ten chudáčik mi masíroval moje labky skoro hodinu. Bola som v siedmom nebi. Bol to úžasný pocit, úľava. A myšlienka, že môj šéf sedí predo mnou na zemi, masíruje mi nohy a vdychuje vôňu môjho tela, môjho potu, ma dosť vzrušovala. Mala som pocit že aj on si to užíva. Ďakujem za super masáž povedala som mu a stiahla nohy k sebe. Usmial sa a povedal že rado sa stalo. Povedal mi že sa môžem prezliecť a že ma odvezie domov. Odvetila som mu, že sa nebudem prezliekať, len si zbalím veci a doma sa prezlečiem, aj tak to musí ísť do prania. Ok povedal. Postavil sa na kolená a so slovami“ Slečna ak dovolíte, obujem vás“ zobral moje sandále a zdvihol mi nohy držiac ich za chodidlá. Jednu položil na svoje stehno a druhú obúval. Obul ma a postavil sa. Ďakujem, povedala som mu a postavila som sa aj ja. Peter vychádzal von z kancelárie a ja som si išla pobaliť veci. Ako som prechádzala okolo zrkadla, videla som v ňom odraz Petra ako stojí pred kanceláriou a obe svoje dlane má pritlačené na tvári. On ich jednoducho ovoniaval. Tak to bola sila. Jemu sa vôňa mojich prepotených nožičiek fakt páčila. To bolo super. Nabudúce sa lepšie pripravím aby som ho ešte viac zaujala a vyskúšala.
Zo skúsenosti viem, že ľudia s úchylkou využijú každú príležitosť ukojiť svoju vášeň a ja som bola rozhodnutá, že príležitosť mu dám.
...pokračovanie...
Delluxe.
Na druhej strane miestnosti boli police s dokumentami a stôl s počítačom. Ukázal mi prázdnu skriňu a povedal, že keď sa prezlečiem aby som prišla dopredu.
Prezliekla som sa a pred odchodom na pľac som sa pristavila pred veľkým zrkadlom visiacim na stene. Som proste šik. Usmiala som sa a vykročila do novej práce. Vošla som okolo baru do kaviarne a môj šéf akurát išiel od vchodu smerom ku mne. V polovici sa zastavil a s pootvorenými ústami na mňa pozeral. Trvalo to len okamih, pokračoval v chôdzi ku mne. Podišiel a potichu povedal“ ste krásna“. "Prosím?" Opýtala som sa ho asi prudšie ako som chcela, strhol sa a ospravedlňoval sa. "Myslel som to úprimne." „Ďakujem“ povedala som mu a usmiala sa naňho. Bolo vidno ako mu odľahlo. Prebral sa a začal mi všetko ukazovať a vysvetľovať čo a ako. Už som raz brigádovala v reštike, takže to nebolo nič čo by som nezvládla. Od toho momentu som všetky objednávky robila ja a on mi podával veci a pozoroval ako mi to ide. Bolo na ňom vidno že je spokojný a ja som bola tiež. Večer som si všimla, že dosť intenzívne pozoruje moje nohy, keď si myslí že sa nedívam. Celkom mi to lichotilo. Nebol to ten chlípny pohľad, skôr taký sústredený, zadumaný.
Skončili sme o polnoci. Šéf Peter bol spokojný a po ceste domov, hodil domov aj mňa. V sobotu som si zabudla po ceste kúpiť nové pančušky a tak som si musela obliecť tie od včera. Našťastie sa nezvyknem veľmi potiť. Bolo deväť hodín keď nám do kaviarne vošlo asi tridsať päťdesiatnikov. V sobotu je záverečná o desiatej. Mali nejaké stretnutie zo školy a už čo to popili. Ale bavili sa slušne takže to bolo ok. Asi desať minút pred desiatou prišiel jeden z partie za šéfom s prosbou či by sme neposunuli zatvárací čas o dve hodinky, že by radi ešte posedeli. Že nám zaplatia naviac. Peter mu povedal že mu dá za chvíľu vedieť. Pán odišiel a Peter sa otočil na mňa a s prosíkom v pohľade sa potichu opýtal „pomôžete mi?“, „ak sa o mňa potom náležite postaráte tak áno.“
Dobre, povedal a odišiel oznámiť to partii. Zjavne mu nedošiel ten dvojzmysel mojej odpovede. Partia sa celkom bavila a my sme kmitali. O polnoci sa sami postavili a vybrali sa na odchod. Boli sme už celkom kvalitne unavení. Zamkli sme a ja som sa v šatni hodila na pohovku a svoje v sandálikoch obuté nohy som si drzo vyložila na stolík. Prišiel Peter a sadol si oproti do kresla. „To bola šichta“ skonštatoval. Prikývla som. „Ešte šťastie že zajtra máme sanitačný deň.“ To hej, Ja zajtra nemám nič na pláne, tak vám prídem pomôcť popratať. Poďakoval a opýtal sa či niečo nechcem. „Chcem!“ povedala som, „masáž nôh“ dodala som skôr zo srandy. „To by som mal zvládnuť“ odvetil a vstal z kresla, zobral taburetku a položil ju predo mňa. Sadol si na zem za taburetku a preložil moje nohy zo stola na ňu. Neverila som vlastným očiam. Opatrne mi rozopol sandále a dával ich dolu. V tom som si spomenula že mám na sebe už druhú šichtu tie isté pančušky. To bude určite cítiť a ešte keď mi zloží sandále tak určite. Prebleslo mi hlavou. No a čo, ja si užijem masáž a on nech si užíva vôňu mojich nožičiek. Veď tam patrí muž, k ženiným nohám. Pousmiala som sa v duchu nad vlastným rozumovým pochodom. Sedel tak že moje na taburetke vyložené nohy mal asi pätnásť centimetrov od nosa. Musel cítiť ich vôňu. Privrela som oči a tajne ho pozorovala. Chytil mi pravú nohu a začal prstami masírovať chodidlo. Už to musel niekedy robiť, lebo mu to išlo báječne. Masíroval a tvár držal tak blízko že som cítila jeho dych na chodidle. Pančušky museli byť vlhké od potu, ale zjavne mu to nevadilo. Potom som si všimla že dýcha nosom a zdalo sa mi že intenzívne vdychuje ich vôňu. Alebo sa mi to len zdalo? Ten chudáčik mi masíroval moje labky skoro hodinu. Bola som v siedmom nebi. Bol to úžasný pocit, úľava. A myšlienka, že môj šéf sedí predo mnou na zemi, masíruje mi nohy a vdychuje vôňu môjho tela, môjho potu, ma dosť vzrušovala. Mala som pocit že aj on si to užíva. Ďakujem za super masáž povedala som mu a stiahla nohy k sebe. Usmial sa a povedal že rado sa stalo. Povedal mi že sa môžem prezliecť a že ma odvezie domov. Odvetila som mu, že sa nebudem prezliekať, len si zbalím veci a doma sa prezlečiem, aj tak to musí ísť do prania. Ok povedal. Postavil sa na kolená a so slovami“ Slečna ak dovolíte, obujem vás“ zobral moje sandále a zdvihol mi nohy držiac ich za chodidlá. Jednu položil na svoje stehno a druhú obúval. Obul ma a postavil sa. Ďakujem, povedala som mu a postavila som sa aj ja. Peter vychádzal von z kancelárie a ja som si išla pobaliť veci. Ako som prechádzala okolo zrkadla, videla som v ňom odraz Petra ako stojí pred kanceláriou a obe svoje dlane má pritlačené na tvári. On ich jednoducho ovoniaval. Tak to bola sila. Jemu sa vôňa mojich prepotených nožičiek fakt páčila. To bolo super. Nabudúce sa lepšie pripravím aby som ho ešte viac zaujala a vyskúšala.
Zo skúsenosti viem, že ľudia s úchylkou využijú každú príležitosť ukojiť svoju vášeň a ja som bola rozhodnutá, že príležitosť mu dám.
...pokračovanie...
Delluxe.
