Posted 19.07.2015 by Decipio
„Si pripravená?“ Tieto slová prichádzajú po dlhej prestávke a zaskočili ťa nie len tým časom, ale aj tým že to bola otázka. Áno rozumela si dobre tvoj pán sa ťa pýta, dáva ti otázku, otázku ktorá ti dáva priestor na vyjadrenie tvojho názoru. Napriek tomu že na teba netlačí s odpoveďou, napriek tvojmu priestoru, ktorý si dostala, odpovedáš okamžite bez rozmýšľania: „Áno pane“. „Postav sa poriadne“. Jeho príkaz plníš bez rozmýšľania, už stojíš takmer v pozore, ako vojak pri prehliadke, ruky pri tele, vystretá a hrudník pekne dopredu. Oproti tomu vojakovi si pekne vystrkuješ dozadu svoj zadoček, tak že tvoj postoj skôr pripomína gymnastku pred vystúpením, tento celkový dojem však ničí to, že tvoja brada nesmeruje nahor, ale práve naopak, tlačí sa takmer na hrudník a tvoj pohľad nie je sebaistý, ale je pokorný, smerujúci do zeme.
Tvoj pán podišiel k svoje taške, počuješ ako ju opäť otvára. Niečo z nej vyberá, prechádza okolo teba a niečo kladie na posteľ za tebou. Neodvažuješ sa otočiť hlavu a aj napriek tomu, že oči ti skoro bolestivo vypadávajú z jamiek nič sa ti nedarí spozorovať. Snažíš sa aspoň načúvať a podľa zvukov rozoznať čo tam asi tak robí. Počuješ šuchot, sem tam malé cinknutie a opäť šuchot, akoby robil niečo s perinami. Trvá to celú večnosť, ktorou trápi tvoju zvedavosť. Tvoja predstavivosť pracuje na plné obrátky, určite tam chystá niečo, čo ma donúti ležať v nejakej polohe, možno nejaké putá, špagáty aby ma mohol pevne pripútať, možno... Možností je niekoľko, ale stále ti ani jedna nepripadá ako tá správna a tak špekuluješ intenzívne ďalej. Konečne, tvoj pán prestal s prípravou a stavia sa pred teba. Stojí blízko, tak blízko že môžeš cítiť jeho dych na svojom tele, tak blízko, že tvoj osobný priestor je rozbitý na mikročastice a vlastne v tejto chvíli neexistuje. Cítiš že takáto jeho blízkosť ťa znervózňuje. Tvoj pohľad stále smeruje k zemi a vieš, že ak zdvihneš hlavu, tak to len vystupňuje tvoju nervozitu, tvoj strach. Rozmýšľaš čo sa deje, stále tvoj pán stojí tak nepríjemne blízko, stále sa pozeráš do zeme a stále sa nič ďalej nedeje. Máš pocit že ťa pozoruje, začínaš si byť istá že cíti tvoju nervozitu, že si vychutnáva tvoj nepríjemný, strach vzbudzujúci pocit. Stále poctivo stojíš vystretá, aj keď už hrudník nie je až tak vystrčený dopredu a zadoček tiež netrčí tak hrdo dozadu. Pomaly, opatrne sa začínaš skôr hrbiť, akoby si sa chcela schúliť do klbka, do klbka istoty, kde si schováš celé svoje nahé telo, kde sa budeš brániť strachu. Zrazu vidíš ako sa pohla jeho pravá ruka. Celé to vnímaš ako v spomalenom filme, ako zvláštny filmový efekt, ktorý ma zdôrazniť napätie danej chvíle. Vidíš ako sa jeho ruka blíži k tvojej tvári, ako sa jeho prsty jemne dotýkajú tvojej brady, cítiš ako ju jemne, ale bez možnosti odporu tlačia nahor. Núti ťa to zdvihnúť pohľad od zeme. Stojíš tvárou v tvár svojmu pánovi, tak blízko, tak znervózňujúco blízko. Podvedome si opäť vystrčila hrudník a zadoček. Je to prejav tvojej hrdosti, tvojho vzdoru. Chceš byť statočná, ako Mária Antoinetta pred popravou, keď hľadela do očí svojmu katovi. Neuvedomuješ si že jeho prsty sú stále na tvojej brade, až do chvíle kým sa pohli. Cítiš akoby ťa láskyplne hladili, keď prechádzajú od tvojej brady smerom nahor. Dotyk jeho dlane na tvoje ľavé líce a skutočne pohladenie ťa utvrdzujú v tom že ťa naozaj hladí, tak jemne, tak láskyplne, je to také príjemne teplé. Jeho oči akoby vyjadrovali spoluúčasť na tom čo ťa čaká, po prvý krát nie sú bez výrazu. Zrazu cítiš pokoj a oddanosť a opakované hladkanie po tvári to len znásobujú. Si presvedčená že ti neublíži. Pohladenie prechádza po tvojom líci, pokračuje na krku až sa zastaví na ramene. V tej chvíli ťa uchopí za rameno a jeho druhá ruka za druhé rameno. Úchop je pevný a nedáva ti možnosť odporu. Bez slova ťa jeho ruky tlačia dozadu, dozadu smerom k posteli. Robíš malé kroky, aby si zbytočne nezakopla o posteľ, až do chvíle kým do nej jemne nenarazíš. Teraz stojíš pri okraji postele a jeho ruky uvoľňujú zovretie.
„Otoč sa“ zaznelo z úst tvojho pána. No jasné, klasika, prebehlo ti hlavou. Žiadne prekvapenie, tento krát cítiš sklamanie, veď ťa ničím nezaskočil, neprekvapil, niečo podobné, skoro presne toto bola jedna z tvojich predstáv, keď si rozmýšľala nad tým čo robí pán za tvojím chrtom na tej posteli. Na okraji postele je zrolovaná perina. Je to náhrada “kozy“, na ktorú si ľahneš a budeš mať svoju vagínku aj so zadočkom vystrčenú do neba, nohy určite rozkročené. Presne toto si čakala. Vedela si, že to bude takto. Na posteli však márne hľadáš nejaké putá, špagáty, alebo laná. Jediné na čo ti padol pohľad je malé prestieradlo, na ktorom sú divné predmety. Je pravda, že si tam čakala nejaké lekárske nástroje, namiesto toho tam však vidíš nejako divne pokrútenú polievkovú lyžicu, rovnako divne pokrútenú kávovú lyžičku, balíček mokrých hygienických vreckoviek, gel, teda lubrikačný gel a to je všetko. Tento pohľad už nie je taký nudný, v spojitosti s tou perinou ti dáva tušiť, že to naozaj prichádza. Že to naozaj bude tak. Vnikne do tvojej vagínky, do tvojho zadočku a to bude bolieť. Vlastne ani Mária Antoinetta nebola prekvapená keď zbadala gilotínu, vedela že to bude klasika, v tých časoch to bola klasika. A rovnako ako jej nebolo vidieť na tvári prekvapenie, keď zbadala gilotínu, ani ti nie si prekvapená, ale rovnako ako sa Márii Antoinette pri pohľade na gilotínu zjavil na tvári strach, ktorý nedokázala premôcť aj v tebe tento pohľad začína vzbudzovať strach, strach, ktorý sa určite odzrkadľuje na tvojej tvári a ktorý tvoje sklamanie odsúva do zabudnutia. Vedela si to, čakala si to a do konca skoro takto, ale napriek tomu už pociťuješ len strach z toho nevyhnutného čo príde.
„Poznáš to. Ľahni si na chrbát, zadok na tú zloženú perinu, nohy rozkroč a polož na okraj postele a ruky vystri vedľa tela“ počuješ ako ti tvoj pán šepká do ucha. Nepostrehla si že sa k tebe naklonil, napriek tomu že to je klasika si v šoku, je to niečo čo ťa napriek tomu že to nie je prekvapenie prekvapilo. Takmer bezmyšlienkovite vykonávaš čo ti tvoj pán prikázal. Musel ti pomôcť, napriek tomu ako veľmi sa snažíš spraviť to čo najelegantnejšie, je to nemotorné, až skoro smiešne ako sa snažíš. Trvá to zase celú večnosť, kým s pomocou svojho pána dosiahneš ním požadovanú polohu. Konečne ležíš na chrbte, s rozkročenými nohami, s vagínkou a análom vystrčenými na obdiv celému svetu, ruky voľne vedľa tela, hlava na posteli, tak že vlastne môžeš pozerať len do stropu. Tvoj pán stojí pri tvojich nohách a zjavne sa zase raz kochá pohľadom na teba. Máš možnosť vidieť, že napriek možnosti jeho pohľadu na tvoj rozkrok v plnej kráse, napriek vzrušujúcej možnosti tohto pohľadu, je jeho výraz opäť nič neprezradzujúci, akoby prázdny, akoby nepozeral na tvoje nahé telo, na tvoje vzrušené bradavky, o ktorých ani nevieš prečo sú vzrušené, na tvoju vagínku, ktorou tiež prechádzajú záblesky vzrušenia, ktoré vlastne ani nechceš. Začínaš mať intenzívny pocit strachu, ktorý je zaujímavo korenený vzrušením a správne prisolený jeho prázdnym pohľadom.
Zmiznutie tvojho pána z tvojho zorného uhla, obmedzeného polohou hlavy smerom k stropu ťa vytrháva z intenzívneho prežívania tvojich momentálnych pocitov. Nadvihnutie hlavy ti umožní vidieť ako sa usádza medzi tvoje nohy. Ako u gynekológa, táto myšlienka sa usadila pevne v tvojej mysli, bude to ako u gynekológa, nevieš momentálne vyhodnotiť či je to dobré, alebo zlé, ale ten divný pocit ako u lekára je teraz v tvojej hlave. Svaly na krku ťa zrádzajú a nútia ťa vrátiť hlavu opäť na posteľ. Už sa môžeš spoliehať len to čo cítiš a na to sa sústredíš, čakáš až sa niečo udeje, aby si mohla v pravú chvíľu zdvihnúť hlavu, vieš že to dlho nevydržíš a že ti opäť klesne na posteľ, tak si šetríš svaly na krku, aby ti boli k dispozícii keď budeš potrebovať. Prekvapivo, nemusíš čakať dlho. Tvoj pán sa dotkol tvojich veľkých pyskov, na tvoje prekvapenie si sa mykla, len slabúčko, bol skôr záchvev, napriek tomu ťa to samú prekvapilo. Cítiš ako jeho prst prechádza medzi tvojimi pyskami zhora nadol, úplne presne mapuješ jeho pohyb. Uchopenie vonkajších pyskov pánovými prstami a ich roztiahnutie ťa jemne zabolelo, čo bol logický dôsledok toho že ich síce jemne ale dôsledne roztiahol na maximum. Jeho prst teraz opäť zhora nadol prechádza po tvojich malých pyskoch, teraz sa vracia nahor a opäť dole a pomaly si kliesni týmto spôsobom cestu medzi ne. Toto ťa donútilo opäť zdvihnúť hlavu, najskôr však zbadáš ten jeho takmer neprítomný pohľad a potom jeho ruku ako sa stráca niekde v tvojom rozkroku, za horizontom venušinho pahorku. Zaznamenávaš že tvoj pán si všimol tvoj pohľad a tak zdvihol svoj zrak z tvojej vagínky na teba, cítiš to, cítiš ako sa ti pozerá do tvojich stále vystrašených očí. Brániš sa tomu aby sa vaše pohľady stretli, ale skôr než ťa tvoje krčné svaly zradia a donútia opäť položiť hlavu na posteľ, vaše pohľady sa stretli. Neubránila si sa tomu a jeho oči ti jasne dali vedieť, že máš byť pokojná, že nemáš dvíhať hlavu, že prílišná zvedavosť ti nepomôže. Ako si očakávala, tvoja hlava klesá na posteľ a tvoj pohľad sa pevne zabodáva do stropu. Už znovu len cítiš ako pánove prstu oddeľujú od seba tvoje malé pysky a ako ich rozťahujú. Ťahajú ich stále viac a viac od seba, už ťa to začína bolieť, vieš že ak ich odtiahne od seba ešte o milimeter tak sa ti vyderie z hrdla ston. Bojuješ s ním snažíš sa nedať nič navonok spoznať, ale akoby jeho prsty čakali na to až zavzlykáš, stále viac ťahajú tvoje pysky do bolestivej polohy. Akoby zvonka počuješ tvoje vlastné zastonanie, ktoré síce zastavilo ďalšie roztiahnutie, ale neprinieslo úľavu v podobe uvoľnenia roztiahnutých pyskov. Opäť počuješ niekoho tichúčko zastonať a len s nevôľou si uvedomuješ že to je tvoje stonanie. Konečne to naťahovanie povolilo, práve včas aby zabránilo prebojovať sa prvej slzičke na svet. Ešte si nedokážeš vychutnať to uvoľnenie malých pyskov a cítiš oko ti tvoj pán s melou dávkou bolesti obnažuje klitoris. Robí to naozaj s malou dávkou jemnosti, ale o to nástojčivejšie a dôkladnejšie. Takto obnažený klitoris si určite ešte nemala, nikdy to takto nebolelo. Z premýšľania nad tým, či to už tak bolo, alebo nie, ťa vytrhne bolesť, ktorú spôsobilo niečo na tvojom klitorise. Silné stlačenie a potiahnutie, ktoré sa niekoľko krát zopakovali ťa pritlačili na posteľ a donútili zodvihnúť hlavu, ktorej tvár vyjadrovala úpenlivú prosbu aby to skončilo, aby to už nerobil. Prekvapilo ťa, že tá bolestivá manipulácia s tvojím klitorisom prechádza do dráždenia, do dráždenia, ktoré privoláva ten nádherný pocit vzrušenia, čo opäť kladie tvoju hlavu na posteľ, ale tento krát zatvára tvoje oči a necháva celé tvoje bitie sústrediť sa práve na to jediné miesto, miesto kde sa tvoj pán dotýka tvojho tela, tvojho klitorisu. Dráždenie je stále nástojčivejšie, už nevieš odhadnúť a vlastne ani sa na to nesústredíš, čo robí tvoj pán s tvojím klitorisom, či ho stláča medzi prstami, či ho hladí jedným prstom, či ako naťahuje, či čo vlastne robí a to aj napriek tomu že to občas zabolí, aj napriek tomu že to občas zabolí dosť silne. Ležíš so zatvorenými očami, ani len nemyslíš na to že by to mohlo skončiť. Vieš, že tvoja jaskynka rozkoše je vlhká, cítiš jej nástojčivú žiadosť o vyplnenie, ale sila stupňujúceho sa vzrušenia ti dáva nádej, že tento krát to obe zvládnete bez toho. Chceš aby to robil stále viac a viac, tvoje telo už ovláda vzrušenie, cítiš ako sa ho zmocňuje ten nádherný kŕč vzrušenia. Tvoje ruky už dávno zovreli plachtu, oči sú zatvorené a myseľ sa začína vznášať niekde ďaleko nad tebou. Bolí to, ale nechceš aby to prestalo. Už cítiš, že strácaš akúkoľvek kontrolu nad sebou, že tvojou jedinou myšlienkou je vyvrcholenie, orgazmus, ten nekonečný krásny pocit nirvány. Tvoje telo sa v prudkom kŕči slasti prehlo ako prútik pod silou vetra blaženosti. Explózia orgazmu ťa donútila stratiť pojem o tvojom bití. Si v raji orgazmu, ktorý prechádza každým tvojím svalom, každou aj tou najtenšou vlásočnicovou žilkou. Tvoja hlava je temenom zarazená do postele a dvíha z nej tvoje nirvánou napnuté telo, z tvojho hrdla vychádzajú divné zvuky, zvuky ktoré počuješ akoby z diaľky, zvuky rozkoše. Pojem ako čas a priestor v tejto chvíli pre teba neexistujú. Trvalo to prekrásne dlho, no cítiš že pomaličky sa to stráca, cítiš sa ako duša ktorá sa vracia do svojho tela. Tvoj pán stále pokračuje, čo výrazne spomaľuje tvoje pristátie na zemi. Tvojím telom ešte stále prebehne občas prudké zovretie vzrušenia. Ten slastný pocit odchádza len veľmi, veľmi pomaly. Skôr než ťa opustí úplne začínaš pociťovať bolesť, bolesť tvojho klitorisu. Tvoj pán stále neprestal a tebe to už teraz spôsobuje bolesť, ktorá začína stále rýchlejšie vytláčať ten sladký pocit a meniť ho na nepríjemnú pálivú bolesť. Veľmi rýchlo sa zvuky tvojej rozkoše menia na vzliky bolesti. Zdvihnutie hlavy je chabým pokusom naznačiť tvojmu pánovi že ťa to bolí, že ťa to veľmi bolí. Trvá to nekonečne dlho a je treba veľa prejavov bolesti kým tvoj pán skončil. Aj keď sa jeho prsty vzdialili od tvojho klitorisu, zostala na ňom bolesť.
Po lícach ti stekajú prvé odvážne slzičky a ty ležíš na chrbte s vagínkou, na ktorej vrchole cítiš ešte stále bolesť a zadočkom vystrčenými na obdiv, vďaka roztiahnutým nohám a podloženému zadočku s hlavou na prestieradle postele. Už si zase späť na svete, unavená rozkošou a zmorená bolesťou, späť na svete so svojím pánom, so svojím pánom po prvý krát a túžiš aby to nebolo naposledy.
Tvoj pán podišiel k svoje taške, počuješ ako ju opäť otvára. Niečo z nej vyberá, prechádza okolo teba a niečo kladie na posteľ za tebou. Neodvažuješ sa otočiť hlavu a aj napriek tomu, že oči ti skoro bolestivo vypadávajú z jamiek nič sa ti nedarí spozorovať. Snažíš sa aspoň načúvať a podľa zvukov rozoznať čo tam asi tak robí. Počuješ šuchot, sem tam malé cinknutie a opäť šuchot, akoby robil niečo s perinami. Trvá to celú večnosť, ktorou trápi tvoju zvedavosť. Tvoja predstavivosť pracuje na plné obrátky, určite tam chystá niečo, čo ma donúti ležať v nejakej polohe, možno nejaké putá, špagáty aby ma mohol pevne pripútať, možno... Možností je niekoľko, ale stále ti ani jedna nepripadá ako tá správna a tak špekuluješ intenzívne ďalej. Konečne, tvoj pán prestal s prípravou a stavia sa pred teba. Stojí blízko, tak blízko že môžeš cítiť jeho dych na svojom tele, tak blízko, že tvoj osobný priestor je rozbitý na mikročastice a vlastne v tejto chvíli neexistuje. Cítiš že takáto jeho blízkosť ťa znervózňuje. Tvoj pohľad stále smeruje k zemi a vieš, že ak zdvihneš hlavu, tak to len vystupňuje tvoju nervozitu, tvoj strach. Rozmýšľaš čo sa deje, stále tvoj pán stojí tak nepríjemne blízko, stále sa pozeráš do zeme a stále sa nič ďalej nedeje. Máš pocit že ťa pozoruje, začínaš si byť istá že cíti tvoju nervozitu, že si vychutnáva tvoj nepríjemný, strach vzbudzujúci pocit. Stále poctivo stojíš vystretá, aj keď už hrudník nie je až tak vystrčený dopredu a zadoček tiež netrčí tak hrdo dozadu. Pomaly, opatrne sa začínaš skôr hrbiť, akoby si sa chcela schúliť do klbka, do klbka istoty, kde si schováš celé svoje nahé telo, kde sa budeš brániť strachu. Zrazu vidíš ako sa pohla jeho pravá ruka. Celé to vnímaš ako v spomalenom filme, ako zvláštny filmový efekt, ktorý ma zdôrazniť napätie danej chvíle. Vidíš ako sa jeho ruka blíži k tvojej tvári, ako sa jeho prsty jemne dotýkajú tvojej brady, cítiš ako ju jemne, ale bez možnosti odporu tlačia nahor. Núti ťa to zdvihnúť pohľad od zeme. Stojíš tvárou v tvár svojmu pánovi, tak blízko, tak znervózňujúco blízko. Podvedome si opäť vystrčila hrudník a zadoček. Je to prejav tvojej hrdosti, tvojho vzdoru. Chceš byť statočná, ako Mária Antoinetta pred popravou, keď hľadela do očí svojmu katovi. Neuvedomuješ si že jeho prsty sú stále na tvojej brade, až do chvíle kým sa pohli. Cítiš akoby ťa láskyplne hladili, keď prechádzajú od tvojej brady smerom nahor. Dotyk jeho dlane na tvoje ľavé líce a skutočne pohladenie ťa utvrdzujú v tom že ťa naozaj hladí, tak jemne, tak láskyplne, je to také príjemne teplé. Jeho oči akoby vyjadrovali spoluúčasť na tom čo ťa čaká, po prvý krát nie sú bez výrazu. Zrazu cítiš pokoj a oddanosť a opakované hladkanie po tvári to len znásobujú. Si presvedčená že ti neublíži. Pohladenie prechádza po tvojom líci, pokračuje na krku až sa zastaví na ramene. V tej chvíli ťa uchopí za rameno a jeho druhá ruka za druhé rameno. Úchop je pevný a nedáva ti možnosť odporu. Bez slova ťa jeho ruky tlačia dozadu, dozadu smerom k posteli. Robíš malé kroky, aby si zbytočne nezakopla o posteľ, až do chvíle kým do nej jemne nenarazíš. Teraz stojíš pri okraji postele a jeho ruky uvoľňujú zovretie.
„Otoč sa“ zaznelo z úst tvojho pána. No jasné, klasika, prebehlo ti hlavou. Žiadne prekvapenie, tento krát cítiš sklamanie, veď ťa ničím nezaskočil, neprekvapil, niečo podobné, skoro presne toto bola jedna z tvojich predstáv, keď si rozmýšľala nad tým čo robí pán za tvojím chrtom na tej posteli. Na okraji postele je zrolovaná perina. Je to náhrada “kozy“, na ktorú si ľahneš a budeš mať svoju vagínku aj so zadočkom vystrčenú do neba, nohy určite rozkročené. Presne toto si čakala. Vedela si, že to bude takto. Na posteli však márne hľadáš nejaké putá, špagáty, alebo laná. Jediné na čo ti padol pohľad je malé prestieradlo, na ktorom sú divné predmety. Je pravda, že si tam čakala nejaké lekárske nástroje, namiesto toho tam však vidíš nejako divne pokrútenú polievkovú lyžicu, rovnako divne pokrútenú kávovú lyžičku, balíček mokrých hygienických vreckoviek, gel, teda lubrikačný gel a to je všetko. Tento pohľad už nie je taký nudný, v spojitosti s tou perinou ti dáva tušiť, že to naozaj prichádza. Že to naozaj bude tak. Vnikne do tvojej vagínky, do tvojho zadočku a to bude bolieť. Vlastne ani Mária Antoinetta nebola prekvapená keď zbadala gilotínu, vedela že to bude klasika, v tých časoch to bola klasika. A rovnako ako jej nebolo vidieť na tvári prekvapenie, keď zbadala gilotínu, ani ti nie si prekvapená, ale rovnako ako sa Márii Antoinette pri pohľade na gilotínu zjavil na tvári strach, ktorý nedokázala premôcť aj v tebe tento pohľad začína vzbudzovať strach, strach, ktorý sa určite odzrkadľuje na tvojej tvári a ktorý tvoje sklamanie odsúva do zabudnutia. Vedela si to, čakala si to a do konca skoro takto, ale napriek tomu už pociťuješ len strach z toho nevyhnutného čo príde.
„Poznáš to. Ľahni si na chrbát, zadok na tú zloženú perinu, nohy rozkroč a polož na okraj postele a ruky vystri vedľa tela“ počuješ ako ti tvoj pán šepká do ucha. Nepostrehla si že sa k tebe naklonil, napriek tomu že to je klasika si v šoku, je to niečo čo ťa napriek tomu že to nie je prekvapenie prekvapilo. Takmer bezmyšlienkovite vykonávaš čo ti tvoj pán prikázal. Musel ti pomôcť, napriek tomu ako veľmi sa snažíš spraviť to čo najelegantnejšie, je to nemotorné, až skoro smiešne ako sa snažíš. Trvá to zase celú večnosť, kým s pomocou svojho pána dosiahneš ním požadovanú polohu. Konečne ležíš na chrbte, s rozkročenými nohami, s vagínkou a análom vystrčenými na obdiv celému svetu, ruky voľne vedľa tela, hlava na posteli, tak že vlastne môžeš pozerať len do stropu. Tvoj pán stojí pri tvojich nohách a zjavne sa zase raz kochá pohľadom na teba. Máš možnosť vidieť, že napriek možnosti jeho pohľadu na tvoj rozkrok v plnej kráse, napriek vzrušujúcej možnosti tohto pohľadu, je jeho výraz opäť nič neprezradzujúci, akoby prázdny, akoby nepozeral na tvoje nahé telo, na tvoje vzrušené bradavky, o ktorých ani nevieš prečo sú vzrušené, na tvoju vagínku, ktorou tiež prechádzajú záblesky vzrušenia, ktoré vlastne ani nechceš. Začínaš mať intenzívny pocit strachu, ktorý je zaujímavo korenený vzrušením a správne prisolený jeho prázdnym pohľadom.
Zmiznutie tvojho pána z tvojho zorného uhla, obmedzeného polohou hlavy smerom k stropu ťa vytrháva z intenzívneho prežívania tvojich momentálnych pocitov. Nadvihnutie hlavy ti umožní vidieť ako sa usádza medzi tvoje nohy. Ako u gynekológa, táto myšlienka sa usadila pevne v tvojej mysli, bude to ako u gynekológa, nevieš momentálne vyhodnotiť či je to dobré, alebo zlé, ale ten divný pocit ako u lekára je teraz v tvojej hlave. Svaly na krku ťa zrádzajú a nútia ťa vrátiť hlavu opäť na posteľ. Už sa môžeš spoliehať len to čo cítiš a na to sa sústredíš, čakáš až sa niečo udeje, aby si mohla v pravú chvíľu zdvihnúť hlavu, vieš že to dlho nevydržíš a že ti opäť klesne na posteľ, tak si šetríš svaly na krku, aby ti boli k dispozícii keď budeš potrebovať. Prekvapivo, nemusíš čakať dlho. Tvoj pán sa dotkol tvojich veľkých pyskov, na tvoje prekvapenie si sa mykla, len slabúčko, bol skôr záchvev, napriek tomu ťa to samú prekvapilo. Cítiš ako jeho prst prechádza medzi tvojimi pyskami zhora nadol, úplne presne mapuješ jeho pohyb. Uchopenie vonkajších pyskov pánovými prstami a ich roztiahnutie ťa jemne zabolelo, čo bol logický dôsledok toho že ich síce jemne ale dôsledne roztiahol na maximum. Jeho prst teraz opäť zhora nadol prechádza po tvojich malých pyskoch, teraz sa vracia nahor a opäť dole a pomaly si kliesni týmto spôsobom cestu medzi ne. Toto ťa donútilo opäť zdvihnúť hlavu, najskôr však zbadáš ten jeho takmer neprítomný pohľad a potom jeho ruku ako sa stráca niekde v tvojom rozkroku, za horizontom venušinho pahorku. Zaznamenávaš že tvoj pán si všimol tvoj pohľad a tak zdvihol svoj zrak z tvojej vagínky na teba, cítiš to, cítiš ako sa ti pozerá do tvojich stále vystrašených očí. Brániš sa tomu aby sa vaše pohľady stretli, ale skôr než ťa tvoje krčné svaly zradia a donútia opäť položiť hlavu na posteľ, vaše pohľady sa stretli. Neubránila si sa tomu a jeho oči ti jasne dali vedieť, že máš byť pokojná, že nemáš dvíhať hlavu, že prílišná zvedavosť ti nepomôže. Ako si očakávala, tvoja hlava klesá na posteľ a tvoj pohľad sa pevne zabodáva do stropu. Už znovu len cítiš ako pánove prstu oddeľujú od seba tvoje malé pysky a ako ich rozťahujú. Ťahajú ich stále viac a viac od seba, už ťa to začína bolieť, vieš že ak ich odtiahne od seba ešte o milimeter tak sa ti vyderie z hrdla ston. Bojuješ s ním snažíš sa nedať nič navonok spoznať, ale akoby jeho prsty čakali na to až zavzlykáš, stále viac ťahajú tvoje pysky do bolestivej polohy. Akoby zvonka počuješ tvoje vlastné zastonanie, ktoré síce zastavilo ďalšie roztiahnutie, ale neprinieslo úľavu v podobe uvoľnenia roztiahnutých pyskov. Opäť počuješ niekoho tichúčko zastonať a len s nevôľou si uvedomuješ že to je tvoje stonanie. Konečne to naťahovanie povolilo, práve včas aby zabránilo prebojovať sa prvej slzičke na svet. Ešte si nedokážeš vychutnať to uvoľnenie malých pyskov a cítiš oko ti tvoj pán s melou dávkou bolesti obnažuje klitoris. Robí to naozaj s malou dávkou jemnosti, ale o to nástojčivejšie a dôkladnejšie. Takto obnažený klitoris si určite ešte nemala, nikdy to takto nebolelo. Z premýšľania nad tým, či to už tak bolo, alebo nie, ťa vytrhne bolesť, ktorú spôsobilo niečo na tvojom klitorise. Silné stlačenie a potiahnutie, ktoré sa niekoľko krát zopakovali ťa pritlačili na posteľ a donútili zodvihnúť hlavu, ktorej tvár vyjadrovala úpenlivú prosbu aby to skončilo, aby to už nerobil. Prekvapilo ťa, že tá bolestivá manipulácia s tvojím klitorisom prechádza do dráždenia, do dráždenia, ktoré privoláva ten nádherný pocit vzrušenia, čo opäť kladie tvoju hlavu na posteľ, ale tento krát zatvára tvoje oči a necháva celé tvoje bitie sústrediť sa práve na to jediné miesto, miesto kde sa tvoj pán dotýka tvojho tela, tvojho klitorisu. Dráždenie je stále nástojčivejšie, už nevieš odhadnúť a vlastne ani sa na to nesústredíš, čo robí tvoj pán s tvojím klitorisom, či ho stláča medzi prstami, či ho hladí jedným prstom, či ako naťahuje, či čo vlastne robí a to aj napriek tomu že to občas zabolí, aj napriek tomu že to občas zabolí dosť silne. Ležíš so zatvorenými očami, ani len nemyslíš na to že by to mohlo skončiť. Vieš, že tvoja jaskynka rozkoše je vlhká, cítiš jej nástojčivú žiadosť o vyplnenie, ale sila stupňujúceho sa vzrušenia ti dáva nádej, že tento krát to obe zvládnete bez toho. Chceš aby to robil stále viac a viac, tvoje telo už ovláda vzrušenie, cítiš ako sa ho zmocňuje ten nádherný kŕč vzrušenia. Tvoje ruky už dávno zovreli plachtu, oči sú zatvorené a myseľ sa začína vznášať niekde ďaleko nad tebou. Bolí to, ale nechceš aby to prestalo. Už cítiš, že strácaš akúkoľvek kontrolu nad sebou, že tvojou jedinou myšlienkou je vyvrcholenie, orgazmus, ten nekonečný krásny pocit nirvány. Tvoje telo sa v prudkom kŕči slasti prehlo ako prútik pod silou vetra blaženosti. Explózia orgazmu ťa donútila stratiť pojem o tvojom bití. Si v raji orgazmu, ktorý prechádza každým tvojím svalom, každou aj tou najtenšou vlásočnicovou žilkou. Tvoja hlava je temenom zarazená do postele a dvíha z nej tvoje nirvánou napnuté telo, z tvojho hrdla vychádzajú divné zvuky, zvuky ktoré počuješ akoby z diaľky, zvuky rozkoše. Pojem ako čas a priestor v tejto chvíli pre teba neexistujú. Trvalo to prekrásne dlho, no cítiš že pomaličky sa to stráca, cítiš sa ako duša ktorá sa vracia do svojho tela. Tvoj pán stále pokračuje, čo výrazne spomaľuje tvoje pristátie na zemi. Tvojím telom ešte stále prebehne občas prudké zovretie vzrušenia. Ten slastný pocit odchádza len veľmi, veľmi pomaly. Skôr než ťa opustí úplne začínaš pociťovať bolesť, bolesť tvojho klitorisu. Tvoj pán stále neprestal a tebe to už teraz spôsobuje bolesť, ktorá začína stále rýchlejšie vytláčať ten sladký pocit a meniť ho na nepríjemnú pálivú bolesť. Veľmi rýchlo sa zvuky tvojej rozkoše menia na vzliky bolesti. Zdvihnutie hlavy je chabým pokusom naznačiť tvojmu pánovi že ťa to bolí, že ťa to veľmi bolí. Trvá to nekonečne dlho a je treba veľa prejavov bolesti kým tvoj pán skončil. Aj keď sa jeho prsty vzdialili od tvojho klitorisu, zostala na ňom bolesť.
Po lícach ti stekajú prvé odvážne slzičky a ty ležíš na chrbte s vagínkou, na ktorej vrchole cítiš ešte stále bolesť a zadočkom vystrčenými na obdiv, vďaka roztiahnutým nohám a podloženému zadočku s hlavou na prestieradle postele. Už si zase späť na svete, unavená rozkošou a zmorená bolesťou, späť na svete so svojím pánom, so svojím pánom po prvý krát a túžiš aby to nebolo naposledy.
