Simona mala tridsať rokov. Pracovala v jednej bratislavskej firme v centre mesta, po sedemročnom vzťahu bola slobodná a sama hovorila, že za svoj život mala len dvoch chlapov. Nikdy nebola promiskuitná a nevyhľadávala vzťahy na jednu noc. Bola vysoká, mala väčšie prsia a väčší zadok. Staršie ženy mi nevadia, keďže častokrát aj im lichotí to, že som mladší. Simone to nevadilo. Z našej komunikácie som vedel, čo má rada a čo od tohto celého očakáva – poníženie, vzrušenie, bolesť, slasť a množstvo ďalších pocitov. Nebola nijako skúsená (to som toho času ani ja príliš nebol) a skôr sa ešte hľadala.
Keď vkročila do mojej rezidencie, rozhliadala sa po okolí, možno sa ešte v duchu rozmýšľala, či sa neotočiť a neodísť, kým má ešte čas. Akonáhle si však vyzula topánky, zložila kabát a položila si kabelku na stôl, bolo jasné, že už neodíde. Nesmelo sa opýtala: „Čo sa odo mňa očakáva?“ Odpovedal som jej ráznym tónom v hlase. „Vyzliecť sa.“ „Úplne?!“ „Úplne a čo najrýchlejšie.“ Chvíľu na mňa hľadela a snažila sa prijať fakt, že budem tretí muž v jej živote, čo ju takto vyzlečie, pokiaľ nepočítame samozrejme lekárov. „Máš na to dvadsať sekúnd. Za každú jednu sekundu navyše, dostaneš o ranu naviac.“ Pár sekúnd čakala, než konečne začala a uvedomila si, o čo sa jedná.
Bleskovo si stiahla dole rifľové nohavice a vrch. Keď už bola v spodnom prádle, chvíľu akoby váhala. Napokon si dala dole podprsenku a napokon aj farebné spodné prádlo a rukami si zakrývala prsia a rozkrok. „Tridsaťdva sekúnd, to znamená dvanásť rán.“ Nechal som ju hanblivú stáť predo mnou a zakrývať si svoje intímnosti. Úhľadne som jej zložil oblečenie a prezrel si jej prádlo. Bolo skoro dievčatkovské. Možno ako aj ona sama. „Kde to máš tie ruky?!“ Pochopila, že podobne sa zahaľovať je zakázané a dala ich preč. „Za hlavu.“ Bez reptania mi vyhovela. Hľadela neprítomne na stenu a prežívala poníženie, ktoré prináša vynútená nahota.
Chvíľu som si ju očami premeriaval. Videl som neoholený rozkrok a krásne prsia. Prešiel som k nej zozadu. Pľasol som ju po zadku, až vykríkla. Viac z prekvapenia, než z bolesti. Postúpil som bližšie k nej a pravú ruku jej položil na ľavú bradavku. „Dívaj sa pred seba,“ okríkol som ju, keď zvedavo hľadela na moju ruku. Poručil som jej roztiahnuť trochu nohy od seba a druhú ruku som jej priložil k rozkroku. V rovnaký okamih, ako som jej zakrútil bradavkou, som vsunul svoj prst do jej otvoru. Vykríkla a vzdychla zároveň. „Ako dlho si to nemala?“ „Štyri mesiace. Od rozchodu.“ „Je to vidieť.“ Po chvíli bola celá mokrá.
Ťahal som a krútil som jej bradavku a spoločne s tým ju prstami spracovával odspodu. Kričala, možno bolesťou, možno vzrušením. „Nateraz máš dosť,“ uťal som to čoskoro. Vydýchla. Od orgazmu asi nemala ďaleko. „Čo sa patrí povedať, keď ti niekto pomôže z trápenia?“ Pozrela sa na mňa a rýchlo pochopila. „Ďakujem, pane.“ Pomyslel som si, že sa učí rýchlo. „Kľakni si.“ Dal som jej na krk obojok a odtiahol ju do kúpelne a položil do vane. Vyholil som jej rozkrok, umyl ju a prezliekol do nového oblečenia, ktoré si priniesla - sukne a košele, ktorá imitovala školskú uniformu a školáčku, ktorou bola a chcela byť. Položil som ju na postel a postavil sa pred ňu.
„Za ten nevyholený rozkrok máš desať rán. Za pomalé vyzlečenie ďalších trinásť. Desať máš za vzpurnosť. Si ochotná prijať svoj trest?“ Prikývla a vstala, s rukami za hlavou. Prehol som si ju cez koleno a stiahol dole už jej čisté biele nohavičky. „Budeš počítať nahlas. V prípade, že sa pomýliš, začínam vždy od posledného násobku desiatky. Tak si dávaj pozor. Ruky si nechaj na zemi. V prípade, že ich dáš do rany mojej ruky, dostaneš ďalšie dve rany naviac, rozumieš?“ Opäť, bez slova, prikývla. Prezrel som si jej zadok, na ktorom nebolo ani stopy po nejakom skoršom výprasku.
Prvá rana bola pre ňu nepríjemná. Vykríkla, dvihla ruku zo zeme, no k zadku si ju nepriložila. Každou ďalšou ranou sa jej krik zväčšoval. Krútila sa na kolene a inštinktívne sa snažila dostať sa z dráhy rany od mojich rúk, ale bolo jej to márne. Ďalšia a ďalšia rana dopadala na pokožku, ktorá sa vplyvom toho sfarbovala do červena. Po pár desiatkach sekúnd bol výprasku koniec a Simona sa zvalila na zem a hladila si boľavé miesto. Hlasno dýchala. Stál som povýšene nad ňou a hľadel na maliarsky výsledok svojej práce. Ruku som mal červenú, no stálo to za to. Ležala tam schúlená a ubolená školáčka.
Nechal som ju tam takto pár desiatok sekúnd, kým som sa šiel napiť. Keď som sa vrátil, ležala tam stále rovnako. Schytil som ju za rameno a dvihol. Hľadela do zeme. Dvihol som jej hlavu a videl v jej očiach poníženie. Hľadel som jej do očí a popritom ju dráždil medzi nohami. Bola vlhká. „Tebe sa to aj trochu páčilo? „Áno, pane, trochu áno.“ Dal som jej na krk obojok a poručil jej kľaknúť si na všetky štyri a hľadieť pred seba. „Také malé kurvičky, ako ty mám najradšej.“ Dal som si dole nohavice a vybral si penis. Bez dlhšej prípravy som jej ho zasunul zozadu. „Kurvičky ako ty si nezaslúžia nič iné, než takto zozadu a bez lásky.“
„Áno, pane, som Vaša kurvička. Len Vaša.“ Keďže tri mesiaca v sebe nemala mužský úd, spolupracovala na to, aby si to, čo najviac užila. Keď som bol hotový, semeno som jej rozotrel po chrbte. Keď som jej videl tvár, videl som, že ešte nemá dosť, že už je dosť rozhorúčená. Vybral som zo zatváracej skrinky vibrátor telovej farby a zasunul som jej ho zozadu. Pohyboval som ním sem a tam a počúval jej hlasné vzdychy. Konečne som jej umožnil si sama dráždiť klitoris. Druhou rukou som ju schytil zozadu za krk: „Si len moja, patríš len a len mne. Budeš čurať, kedy ti dovolím, budeš mať orgazmus až potom, čo ti to dovolím.“
Prikyvovala a vzdychala. Za chvíľu sa urobila a prehla sa v slastnom kŕči orgazmu. „Ďakujem, Pán môj.“ Na oddych veľa času nemala. Obojkom som si ju odviedol do vedľajšej miestnosti. Priviazal som jej ruky a nohy k stolu, tak že sa nemohla príliš pohnúť. Vybral som remeň, ktorý som jej predtým ukázal, aby videla, čo ju čaká. Prehltla od strachu, ale neprotestovala. Položil som pred ňu malé stolové hodiny a povedal jej, že teraz nemusí rátať, že skončíme vtedy a vtedy. Do úst som jej dal drevo, aby mala do čoho od bolesti kúsať. Párkrát som ju zošvihal remeňom, až tam mala červené pruhy.
A keď už som ju mal takto pripravenú, ešte raz som ju pretiahol. Rukami som jej pritom hladil boľavé rany, čím som v nej vyvolal dva protichodné pocity – bolesť a vzrušenie. Keď sme skončili, ošetril som jej rany krémom. Keď som sa jej spýtal, či ju nič nebolí, povedala, že len rozkrok, že ho takto nenamáhala už dlhú dobu. „Varoval“ som ju, že si na toto musí zvyknúť, ale i to, že sex nebude vždy samozrejmosť, ale skôr výsada.
Keď vkročila do mojej rezidencie, rozhliadala sa po okolí, možno sa ešte v duchu rozmýšľala, či sa neotočiť a neodísť, kým má ešte čas. Akonáhle si však vyzula topánky, zložila kabát a položila si kabelku na stôl, bolo jasné, že už neodíde. Nesmelo sa opýtala: „Čo sa odo mňa očakáva?“ Odpovedal som jej ráznym tónom v hlase. „Vyzliecť sa.“ „Úplne?!“ „Úplne a čo najrýchlejšie.“ Chvíľu na mňa hľadela a snažila sa prijať fakt, že budem tretí muž v jej živote, čo ju takto vyzlečie, pokiaľ nepočítame samozrejme lekárov. „Máš na to dvadsať sekúnd. Za každú jednu sekundu navyše, dostaneš o ranu naviac.“ Pár sekúnd čakala, než konečne začala a uvedomila si, o čo sa jedná.
Bleskovo si stiahla dole rifľové nohavice a vrch. Keď už bola v spodnom prádle, chvíľu akoby váhala. Napokon si dala dole podprsenku a napokon aj farebné spodné prádlo a rukami si zakrývala prsia a rozkrok. „Tridsaťdva sekúnd, to znamená dvanásť rán.“ Nechal som ju hanblivú stáť predo mnou a zakrývať si svoje intímnosti. Úhľadne som jej zložil oblečenie a prezrel si jej prádlo. Bolo skoro dievčatkovské. Možno ako aj ona sama. „Kde to máš tie ruky?!“ Pochopila, že podobne sa zahaľovať je zakázané a dala ich preč. „Za hlavu.“ Bez reptania mi vyhovela. Hľadela neprítomne na stenu a prežívala poníženie, ktoré prináša vynútená nahota.
Chvíľu som si ju očami premeriaval. Videl som neoholený rozkrok a krásne prsia. Prešiel som k nej zozadu. Pľasol som ju po zadku, až vykríkla. Viac z prekvapenia, než z bolesti. Postúpil som bližšie k nej a pravú ruku jej položil na ľavú bradavku. „Dívaj sa pred seba,“ okríkol som ju, keď zvedavo hľadela na moju ruku. Poručil som jej roztiahnuť trochu nohy od seba a druhú ruku som jej priložil k rozkroku. V rovnaký okamih, ako som jej zakrútil bradavkou, som vsunul svoj prst do jej otvoru. Vykríkla a vzdychla zároveň. „Ako dlho si to nemala?“ „Štyri mesiace. Od rozchodu.“ „Je to vidieť.“ Po chvíli bola celá mokrá.
Ťahal som a krútil som jej bradavku a spoločne s tým ju prstami spracovával odspodu. Kričala, možno bolesťou, možno vzrušením. „Nateraz máš dosť,“ uťal som to čoskoro. Vydýchla. Od orgazmu asi nemala ďaleko. „Čo sa patrí povedať, keď ti niekto pomôže z trápenia?“ Pozrela sa na mňa a rýchlo pochopila. „Ďakujem, pane.“ Pomyslel som si, že sa učí rýchlo. „Kľakni si.“ Dal som jej na krk obojok a odtiahol ju do kúpelne a položil do vane. Vyholil som jej rozkrok, umyl ju a prezliekol do nového oblečenia, ktoré si priniesla - sukne a košele, ktorá imitovala školskú uniformu a školáčku, ktorou bola a chcela byť. Položil som ju na postel a postavil sa pred ňu.
„Za ten nevyholený rozkrok máš desať rán. Za pomalé vyzlečenie ďalších trinásť. Desať máš za vzpurnosť. Si ochotná prijať svoj trest?“ Prikývla a vstala, s rukami za hlavou. Prehol som si ju cez koleno a stiahol dole už jej čisté biele nohavičky. „Budeš počítať nahlas. V prípade, že sa pomýliš, začínam vždy od posledného násobku desiatky. Tak si dávaj pozor. Ruky si nechaj na zemi. V prípade, že ich dáš do rany mojej ruky, dostaneš ďalšie dve rany naviac, rozumieš?“ Opäť, bez slova, prikývla. Prezrel som si jej zadok, na ktorom nebolo ani stopy po nejakom skoršom výprasku.
Prvá rana bola pre ňu nepríjemná. Vykríkla, dvihla ruku zo zeme, no k zadku si ju nepriložila. Každou ďalšou ranou sa jej krik zväčšoval. Krútila sa na kolene a inštinktívne sa snažila dostať sa z dráhy rany od mojich rúk, ale bolo jej to márne. Ďalšia a ďalšia rana dopadala na pokožku, ktorá sa vplyvom toho sfarbovala do červena. Po pár desiatkach sekúnd bol výprasku koniec a Simona sa zvalila na zem a hladila si boľavé miesto. Hlasno dýchala. Stál som povýšene nad ňou a hľadel na maliarsky výsledok svojej práce. Ruku som mal červenú, no stálo to za to. Ležala tam schúlená a ubolená školáčka.
Nechal som ju tam takto pár desiatok sekúnd, kým som sa šiel napiť. Keď som sa vrátil, ležala tam stále rovnako. Schytil som ju za rameno a dvihol. Hľadela do zeme. Dvihol som jej hlavu a videl v jej očiach poníženie. Hľadel som jej do očí a popritom ju dráždil medzi nohami. Bola vlhká. „Tebe sa to aj trochu páčilo? „Áno, pane, trochu áno.“ Dal som jej na krk obojok a poručil jej kľaknúť si na všetky štyri a hľadieť pred seba. „Také malé kurvičky, ako ty mám najradšej.“ Dal som si dole nohavice a vybral si penis. Bez dlhšej prípravy som jej ho zasunul zozadu. „Kurvičky ako ty si nezaslúžia nič iné, než takto zozadu a bez lásky.“
„Áno, pane, som Vaša kurvička. Len Vaša.“ Keďže tri mesiaca v sebe nemala mužský úd, spolupracovala na to, aby si to, čo najviac užila. Keď som bol hotový, semeno som jej rozotrel po chrbte. Keď som jej videl tvár, videl som, že ešte nemá dosť, že už je dosť rozhorúčená. Vybral som zo zatváracej skrinky vibrátor telovej farby a zasunul som jej ho zozadu. Pohyboval som ním sem a tam a počúval jej hlasné vzdychy. Konečne som jej umožnil si sama dráždiť klitoris. Druhou rukou som ju schytil zozadu za krk: „Si len moja, patríš len a len mne. Budeš čurať, kedy ti dovolím, budeš mať orgazmus až potom, čo ti to dovolím.“
Prikyvovala a vzdychala. Za chvíľu sa urobila a prehla sa v slastnom kŕči orgazmu. „Ďakujem, Pán môj.“ Na oddych veľa času nemala. Obojkom som si ju odviedol do vedľajšej miestnosti. Priviazal som jej ruky a nohy k stolu, tak že sa nemohla príliš pohnúť. Vybral som remeň, ktorý som jej predtým ukázal, aby videla, čo ju čaká. Prehltla od strachu, ale neprotestovala. Položil som pred ňu malé stolové hodiny a povedal jej, že teraz nemusí rátať, že skončíme vtedy a vtedy. Do úst som jej dal drevo, aby mala do čoho od bolesti kúsať. Párkrát som ju zošvihal remeňom, až tam mala červené pruhy.
A keď už som ju mal takto pripravenú, ešte raz som ju pretiahol. Rukami som jej pritom hladil boľavé rany, čím som v nej vyvolal dva protichodné pocity – bolesť a vzrušenie. Keď sme skončili, ošetril som jej rany krémom. Keď som sa jej spýtal, či ju nič nebolí, povedala, že len rozkrok, že ho takto nenamáhala už dlhú dobu. „Varoval“ som ju, že si na toto musí zvyknúť, ale i to, že sex nebude vždy samozrejmosť, ale skôr výsada.
