Dodnes spomínam na jedno jesenné stretnutie. Spomínam, že už bola pomerne zima, tak som nevyžadoval, nech príde v sukni. Pred stretnutím som jej povedal, že ju bude čakať niečo nové, čo však mohlo znamenať pri mojej fantázii skutočne všeličo. V priebehu uplynulých týždňov sme odskúšali rôzne scenáre, rozohrali viacero príbehov, otestovali množstvo vecí, s ktorých niektoré boli aj pre mňa nové. Bola to zábava, ale aj zodpovednosť. Cítil som, že sa Silvia čoraz viac a viac odovzdáva, je viac a viac otvorená, čo bolo vlastne dobre.
Prišla v modrých rifliach a bunde. Po vstupe si ju dala dole a zostala stáť vo svetríku opretá rukami o stenu a nervózne čakala, čo sa bude diať. „Ľahni si ihneď na zem čelom nadol.“ Príkaz poslúchla okamžite. Zobral som pripravené putá a zviazal jej ruky. Chvíľu som ju tam nechal takto ležať. Potom som jej dominantným hlasom povedal: „Slečna, ste dôvodne podozrivá z prechovávania drog. Budete predvedená na prehliadku, výsluch a potom vás odvezieme k sudcovi.“ Scenár dnešnej epizódy „Dobrodružstiev so Silviou“ bol teda jasný.
Odviedol som ju za ruky do miestnosti. „Slečna máte u seba nejaké drogy?“ Zavrtela hlavou, že nie. „Je vám jasné, že ak mi to nepoviete a ja u vás dačo nájdem, bude to pre vás horšie?“ Bez slova prikývla. Azda i dúfala, že niečo nájdem. „Otvorte ústa“. Baterkou som jej prezrel ústnu dutinu, či náhodou niečo neukrýva tam. Nič. „Musím vám dať dole sveter.“ Odopol som jej putá a dal som jej ho dole. stála predomnou v čiernej podprsenke. „Dajte si ju dole.“ Dala a od hanby si zakrývala prsia.
„Ruky za hlavu, ihneď!“ Poslúchla. „Takých, ako vy som už videl.“ Prezrel som jej prsia. Jedno po druhom. Dôkladne. Keď pri jednom mierne zasyčala, povedal som jej, nech je ticho. Ruky som jej zviazal opäť putami. Siahol som jej na zadok a prehmatával ho cez nohavice. „Nezdá sa, že tam dačo máte, ale musím sa presvedčiť lepšie.“ Rozopol som jej zips a gombík na riflových nohaviciach a dal ich dole. Stála predomnou v nohavičkách tmavej farby. „Máte pod nimi nejaké drogy?“ „Nie,“ povedala v tichosti.
Siahol som jej chladnými rukami pod nohavičky. Zamrvila sa. Hneď som ju plaskol po zadku. „Čím viac sa budete mrviť, tým to bude dlhšie trvať.“ Prestala. „Musím vás prezrieť aj zvnútra a uistiť sa, či tam nič nemáte.“ Dal som jej dole nohavičky. Rozopol som jej putá a prikázal jej, nech sa lakťami oprie o stôl a roztiahne nohy. Prezrel som ju. „Nezdá sa, že tam vnútri niečo máte, ale to nemusí nič znamenať. By ste sa divili, čo všetko som už za svoj život videl.“
Otočil som ju. Jednu nohu som jej prikázal dať na stôl a druhú mala nechať dole. Získal som tak skvelý prístup ku jej intímnym partiám. „Zakašlite.“ Urobila tak. „Dobre, teraz vás prehmatám zvnútra. Čím viac sa uvoľníte, tým menej nepríjemné to bude.“ Navliekol som si rukavice, naniesol trochu gélu na prst a ten jej vsunul medzi nohy. „Aaaah,“ znelo jej prvé slovo. Vložil som druhý prst, letmý ston možno z prekvapenia sa zopakoval. Prehmatával som jej to dlhší čas, než som prsty vybral.
„Máte tu riadny porast, snáď prostredníctvom neho niečo neskrývate,“ povedal som v narážke na jej ochlpenie. Zobral som si baterku a trochu si ju ešte presvietil. „Zdá sa, že vo vagíne, nič nemáte. To však nemusí nič znamenať, väčšina si to aj tak schováva do zadku.“ Prikázal som jej kľaknúť si na všetky štyri a čo najviac roztiahnuť nohy. „Teraz vás prezriem rektálne.“ Rezignovane to prijala. „Vložím vám postupne dva prsty do vášho otvoru a zistím, či tu nič neukrývate.
„Až dva?“-opýtala sa tichým hlasom. „Áno, dva, jeden nestačí.“ A keď budete protestovať, môžem pokojne aj tri. „Dva budú dobré.“ „No dobre, ako sme sa skvele dohodli.“ „Uvoľnite zovretie svojho otvoru a úplne sa uvoľnite, ľahšie to potom zvládnete.“ Vložil som jej prvý prst do otvoru. Zastonala. Krútil som ho na rôzne strany. Pridal druhý, prehmatával sem a tam. „Vyzerá to tak, že tam skutočne nič nemáte. Klystýr teda nebude potrebný.“ Ľahnite si na chrbát, prehmatám vás ešte inak.
Jeden prst som jej vložil do rozkroku a druhý do análneho otvoru. Ani tu som však žiadne drogy nenašiel. Ešte vám prezriem oblečenie a kabelku, či náhodou tam niečo neprechovávate. Spútal som jej ruky a prikázal jej, nech si ľahne čelom nadol. Zobral do rúk jej nohavice a pustil sa do prezerania vreciek. „No, priznám sa, že som tomu už neveril, ale predsa. Tak predsa mali pravdu.“ Dvihol som ju za vlasy a ukázal jej sáčok s práškom. „Takže predsa len ste tie drogy u seba mala.“
„To nie je moje. Nie, to nie je,“ snažila sa ma presvedčiť, no márne. „Ja nie som sudca, to mne nehovorte, to jemu.“ Obliekol som ju späť, putá som jej nechal na rukách. „Sudca rozhodne o vašom treste. Dúfajte, že bude zhovievavý.“ Odviedol som ju späť a nechal ju stáť pri stene. „Odvediem vás ku samosudcovi.“ Zobral som ju do vedľajšej miestnosti a postavil k stene. „Počkajte tu, samosudca za chvíľu príde.“ Za minútu prišiel sudca. „Dopočul som sa, že tu máme ďalšiu drogovú dílerku. A ešte akú mladú.“ Čo s vami urobíme?
„Čo s vami slečna spravíme? Domnievam sa, že asi nechcete tráviť roky v týchto našich väzniciach.“ „Nie.“ „No, spáchali ste podľa spisu len prvý podobne vážny priestupok, takže podľa našej legislatívy máte nárok na udelenie mimoriadneho trestu. Len neviem, či ste preň vhodná. Zdáte sa byť ako dosť krehká žena, ktorá toho veľa neznesie. Asi ste ešte nikdy nedostala žiadny fyzický trest.“ „Dostala už,“ oponovala. „Dobre, tak to vám možno pomôže to prekonať.“
„Aby som vám vysvetlil, o čo sa jedná. Náš právny systém pozná možnosť udelenia fyzického trestu namiesto pobytu vo väzení. Odľahčujeme tým väznice a je to zároveň dobrá prevencia, keďže na fyzickú bolesť človek len tak nezabudne. Táto možnosť však nie je určená pre recidivistov, ale len pre tých, čo spáchali svoj prvý a to menej vážny zločin. Čo je aj váš prípad. Máte záujem o využitie tohto inštitútu? Prikývla na znak súhlasu. „Dobre. Vysvetlím vám teda, čo ďalej.“
„Aby sme sa vyhli tomu, že by sme boli neobjektívni a náš trest by bol príliš prísny alebo práve naopak príliš mierny, využívame participáciu samotného odsúdeného na určení trestov. Tu, predomnou sú tri krabice, kde sú tri rôzne druhy trestov – prvý je výprask, druhý je mučenie a tretiu kategóriu označujeme za „ostatné“. Sú to najrôznejšie druhy trestov od výmyslu sveta. Dbáme na to, aby ste sa zo svojich zranení zotavili a nemali žiadne dlhodobé následky. Zatiaľ všetkému rozumiete?“ Prikývla, že áno.
„Dobre, ako môžete vidieť, tak pod každou z krabíc sú ešte dve menšie, kde je napísaná dĺžka a forma danej procedúry. Napríklad si môžete vybrať, že dostanete desať rán rákoskou v polohe ležmo na chrbte alebo, že vám budú polminúty mučené bradavky a vy pri tom budete stáť. Vyberiete si z každej krabice jeden trest a ak bude treba, tak aj z tej krabice pod ňou intenzitu. Súhlasíte s takýmto druhom alternatívneho trestu? Akonáhle to totiž akceptujete, už nebude cesty späť.“
Chvíľu rozmýšľala, hľadela na krabice, akoby chcela porozumieť tomu, čo je dnu. „Dobre, súhlasím.“ „Vyberte si z jednej krabice papier.“ Pristúpila k prvej, otvorila ju a vybrala papier. „Podajte mi ho.“ Otvoril som si ho, zapísal som nástroj pre výprask a podal jej papierik späť. „Povedzte nahlas názov nástroja,“ prikázal som jej. Chvíľu hľadela na papier a potom prehltla: „Plácačka.“ Požiadal som ju, nech položí papier späť na stôl a vyberie si z nižšej krabice rozsah trestu.
Vybrala papier, podala mi ho, zapísal som si a nechal som ju nahlas prečítať to, čo ju čaká: „Štyri“. „Takže štyri rany. Skvelé.“ Teraz si vyberte z poslednej krabice polohu, v akej bude tento výprask realizovaný. Scenár z výberom papiera sa opakoval a na konci povedala. „Na chrbte s nohami nahor.“ Všetko bolo jasné. Musela sa vyzliecť do naha. Položila sa na posteľ, ľahla si na chrbát a ruky preplietla okolo nôh. „Ak sa pokúsite rukami chrániť pozadie, dostanete ďalšie tri rany za každé prerušenie,“ varoval som ju.
„Údery budete počítať, rozumiete? Ak sa zmýlite, začneme od začiatku.“ Prikývla a zlboka sa nadýchla. Prvá rana dopadla veľmi presne. Vykríkla, narovnala sa, do očí sa jej vtislo zopár sĺz. Takú bolesť neočakávala. Ruky sa snažila držať pri nohách. Triasla sa zo strachu pred ďalšou ranou. „Jedna,“ vyriekla nakoniec s problémami. Hneď ako som skončil, prišla druhá rana. Hlasno zastonala, otočila sa na bok a snažila sa všetko predýchať. „Dva,“ povedala a vrátila sa späť na chrbát.
Tretia i posledná štvrtá rana boli podobné. Pri oboch vykríkla a vzápätí sa snažila krotiť svoje emócie. Keď dopadla na jej boľavý zadok posledná rana a táto časť trestu bola na konci, konečne sa mohla dotknúť rukami uboleného miesta. Bola schúlená do klbka a mala zatvorené oči. „Zvládla ste to pomerne dobre,“ povedal som jej. Po chvíli sa spamätala a sadla si. „Ste pripravená na ďalší trest?“ Zdalo sa, že nevie, čo má odpoveď, napokon prikývla a povedala, že áno. Tak pristúpte ku druhej krabici.
Nachádzalo sa v nej asi pätnásť mučiacich techník rôznych častí tela. Niektoré bolestivé, iné menej. Krabica obsahovala aj výprask iných partii, než bol zadok a to napríklad nohy alebo stehná. Vybrala papier a podala ho mne. Trest bol prísny. „Štipce pripnuté na intímne partie a následné ťahanie.“ Z ďalších dvoch krabíc sa rozhodlo, že tento trest potrvá 25 sekúnd a bude sa odohrávať v polohe stojmo. Priniesol som štipce, Silvia sa zatiaľ postavila, dal som jej putá, nech ma ruky neobťažujú.
Hodinky začali odpočítavať bezmála pol minúty. Pripol som štipce na jej partie a začal ťahať a uvoľňovať. Tlak bol nielen nepríjemný, ale čo horšie, bolestivý. Nervami posiate miesta veľmi reagovali a Silvia sa snažila uvoľniť zo zovretia. Držal som ju však pevne, tak sa to nedalo. Kričala, krútila sa, snažila sa uvoľniť zo zovretia. Presne po dvadsiatichpiatich sekundách som štipce uvoľnil. Jej intímne partie boli začervenalé. Uvoľnil som jej putá, nech si ich môže dotykom pohladiť. Druhý trest mala za sebou.
Zostával pred ňou posledný, tretí trest a to zo všetkého najviac neznámy: Krabica „ostatné“. Určite rozmýšľala, čo všetko to môže zahrňovať. Aké môžu byť tresty okrem výprasku a mučenia? Alebo to zahrňuje aj toto? Nechal som ju v napätí. Pozval som ju k stolu vytiahnuť si posledný, tretí papier. Spravila tak. Keď som si prečítal to, či si vybrala, v duchu som sa potešil, keďže som vedel, že takýto trest ešte nikdy nedostala. „Studená sprcha v dĺžke 30 sekúnd,“ prečítala nahlas.
Zobral som ju do kúpeľne, teplou vodou zahral spodnú časť vane a povedal, nech si do nej čupne. Učinila tak. Pustil som kohútik a snažil sa vybrať ani nie príliš ľadovú, no ani nie vlažnú vodu. Po chvíli som bol spokojný s výsledkom. Sprchovú hlavicu s vodou som nasmeroval na ňu. Prvý kontakt bol nepríjemný. Studenú sprchu nemala asi dlho. Voda dopadala na jej chrbát. Každý jeden kontakt s kvapkou vody bol pre ňu nepríjemným utrpením.
Vodou som opláchol aj jej intímne partie a análny otvor. Keď polminúta uplynula, vybral som ju zo sprchy a dôkladne poutieral. Zabalil ju do niekoľkých diek a uvelebil na postel. Hľadel som ju, nech sa čo najrýchlejšie zahreje. Po chvíli sa prestala triasť. Trochu som od nej odhrnul deku a prstom jej začal dráždiť klitoris. Vložil som prst dnu a začal ním pohybovať tam a späť. Zaslúžila si odmenu. O krátky čas na to sa dostavil orgazmus. Silný, intenzívny a dlhý.
ŠIESTA ČASŤ UŽ ZAJTRA.
Prišla v modrých rifliach a bunde. Po vstupe si ju dala dole a zostala stáť vo svetríku opretá rukami o stenu a nervózne čakala, čo sa bude diať. „Ľahni si ihneď na zem čelom nadol.“ Príkaz poslúchla okamžite. Zobral som pripravené putá a zviazal jej ruky. Chvíľu som ju tam nechal takto ležať. Potom som jej dominantným hlasom povedal: „Slečna, ste dôvodne podozrivá z prechovávania drog. Budete predvedená na prehliadku, výsluch a potom vás odvezieme k sudcovi.“ Scenár dnešnej epizódy „Dobrodružstiev so Silviou“ bol teda jasný.
Odviedol som ju za ruky do miestnosti. „Slečna máte u seba nejaké drogy?“ Zavrtela hlavou, že nie. „Je vám jasné, že ak mi to nepoviete a ja u vás dačo nájdem, bude to pre vás horšie?“ Bez slova prikývla. Azda i dúfala, že niečo nájdem. „Otvorte ústa“. Baterkou som jej prezrel ústnu dutinu, či náhodou niečo neukrýva tam. Nič. „Musím vám dať dole sveter.“ Odopol som jej putá a dal som jej ho dole. stála predomnou v čiernej podprsenke. „Dajte si ju dole.“ Dala a od hanby si zakrývala prsia.
„Ruky za hlavu, ihneď!“ Poslúchla. „Takých, ako vy som už videl.“ Prezrel som jej prsia. Jedno po druhom. Dôkladne. Keď pri jednom mierne zasyčala, povedal som jej, nech je ticho. Ruky som jej zviazal opäť putami. Siahol som jej na zadok a prehmatával ho cez nohavice. „Nezdá sa, že tam dačo máte, ale musím sa presvedčiť lepšie.“ Rozopol som jej zips a gombík na riflových nohaviciach a dal ich dole. Stála predomnou v nohavičkách tmavej farby. „Máte pod nimi nejaké drogy?“ „Nie,“ povedala v tichosti.
Siahol som jej chladnými rukami pod nohavičky. Zamrvila sa. Hneď som ju plaskol po zadku. „Čím viac sa budete mrviť, tým to bude dlhšie trvať.“ Prestala. „Musím vás prezrieť aj zvnútra a uistiť sa, či tam nič nemáte.“ Dal som jej dole nohavičky. Rozopol som jej putá a prikázal jej, nech sa lakťami oprie o stôl a roztiahne nohy. Prezrel som ju. „Nezdá sa, že tam vnútri niečo máte, ale to nemusí nič znamenať. By ste sa divili, čo všetko som už za svoj život videl.“
Otočil som ju. Jednu nohu som jej prikázal dať na stôl a druhú mala nechať dole. Získal som tak skvelý prístup ku jej intímnym partiám. „Zakašlite.“ Urobila tak. „Dobre, teraz vás prehmatám zvnútra. Čím viac sa uvoľníte, tým menej nepríjemné to bude.“ Navliekol som si rukavice, naniesol trochu gélu na prst a ten jej vsunul medzi nohy. „Aaaah,“ znelo jej prvé slovo. Vložil som druhý prst, letmý ston možno z prekvapenia sa zopakoval. Prehmatával som jej to dlhší čas, než som prsty vybral.
„Máte tu riadny porast, snáď prostredníctvom neho niečo neskrývate,“ povedal som v narážke na jej ochlpenie. Zobral som si baterku a trochu si ju ešte presvietil. „Zdá sa, že vo vagíne, nič nemáte. To však nemusí nič znamenať, väčšina si to aj tak schováva do zadku.“ Prikázal som jej kľaknúť si na všetky štyri a čo najviac roztiahnuť nohy. „Teraz vás prezriem rektálne.“ Rezignovane to prijala. „Vložím vám postupne dva prsty do vášho otvoru a zistím, či tu nič neukrývate.
„Až dva?“-opýtala sa tichým hlasom. „Áno, dva, jeden nestačí.“ A keď budete protestovať, môžem pokojne aj tri. „Dva budú dobré.“ „No dobre, ako sme sa skvele dohodli.“ „Uvoľnite zovretie svojho otvoru a úplne sa uvoľnite, ľahšie to potom zvládnete.“ Vložil som jej prvý prst do otvoru. Zastonala. Krútil som ho na rôzne strany. Pridal druhý, prehmatával sem a tam. „Vyzerá to tak, že tam skutočne nič nemáte. Klystýr teda nebude potrebný.“ Ľahnite si na chrbát, prehmatám vás ešte inak.
Jeden prst som jej vložil do rozkroku a druhý do análneho otvoru. Ani tu som však žiadne drogy nenašiel. Ešte vám prezriem oblečenie a kabelku, či náhodou tam niečo neprechovávate. Spútal som jej ruky a prikázal jej, nech si ľahne čelom nadol. Zobral do rúk jej nohavice a pustil sa do prezerania vreciek. „No, priznám sa, že som tomu už neveril, ale predsa. Tak predsa mali pravdu.“ Dvihol som ju za vlasy a ukázal jej sáčok s práškom. „Takže predsa len ste tie drogy u seba mala.“
„To nie je moje. Nie, to nie je,“ snažila sa ma presvedčiť, no márne. „Ja nie som sudca, to mne nehovorte, to jemu.“ Obliekol som ju späť, putá som jej nechal na rukách. „Sudca rozhodne o vašom treste. Dúfajte, že bude zhovievavý.“ Odviedol som ju späť a nechal ju stáť pri stene. „Odvediem vás ku samosudcovi.“ Zobral som ju do vedľajšej miestnosti a postavil k stene. „Počkajte tu, samosudca za chvíľu príde.“ Za minútu prišiel sudca. „Dopočul som sa, že tu máme ďalšiu drogovú dílerku. A ešte akú mladú.“ Čo s vami urobíme?
„Čo s vami slečna spravíme? Domnievam sa, že asi nechcete tráviť roky v týchto našich väzniciach.“ „Nie.“ „No, spáchali ste podľa spisu len prvý podobne vážny priestupok, takže podľa našej legislatívy máte nárok na udelenie mimoriadneho trestu. Len neviem, či ste preň vhodná. Zdáte sa byť ako dosť krehká žena, ktorá toho veľa neznesie. Asi ste ešte nikdy nedostala žiadny fyzický trest.“ „Dostala už,“ oponovala. „Dobre, tak to vám možno pomôže to prekonať.“
„Aby som vám vysvetlil, o čo sa jedná. Náš právny systém pozná možnosť udelenia fyzického trestu namiesto pobytu vo väzení. Odľahčujeme tým väznice a je to zároveň dobrá prevencia, keďže na fyzickú bolesť človek len tak nezabudne. Táto možnosť však nie je určená pre recidivistov, ale len pre tých, čo spáchali svoj prvý a to menej vážny zločin. Čo je aj váš prípad. Máte záujem o využitie tohto inštitútu? Prikývla na znak súhlasu. „Dobre. Vysvetlím vám teda, čo ďalej.“
„Aby sme sa vyhli tomu, že by sme boli neobjektívni a náš trest by bol príliš prísny alebo práve naopak príliš mierny, využívame participáciu samotného odsúdeného na určení trestov. Tu, predomnou sú tri krabice, kde sú tri rôzne druhy trestov – prvý je výprask, druhý je mučenie a tretiu kategóriu označujeme za „ostatné“. Sú to najrôznejšie druhy trestov od výmyslu sveta. Dbáme na to, aby ste sa zo svojich zranení zotavili a nemali žiadne dlhodobé následky. Zatiaľ všetkému rozumiete?“ Prikývla, že áno.
„Dobre, ako môžete vidieť, tak pod každou z krabíc sú ešte dve menšie, kde je napísaná dĺžka a forma danej procedúry. Napríklad si môžete vybrať, že dostanete desať rán rákoskou v polohe ležmo na chrbte alebo, že vám budú polminúty mučené bradavky a vy pri tom budete stáť. Vyberiete si z každej krabice jeden trest a ak bude treba, tak aj z tej krabice pod ňou intenzitu. Súhlasíte s takýmto druhom alternatívneho trestu? Akonáhle to totiž akceptujete, už nebude cesty späť.“
Chvíľu rozmýšľala, hľadela na krabice, akoby chcela porozumieť tomu, čo je dnu. „Dobre, súhlasím.“ „Vyberte si z jednej krabice papier.“ Pristúpila k prvej, otvorila ju a vybrala papier. „Podajte mi ho.“ Otvoril som si ho, zapísal som nástroj pre výprask a podal jej papierik späť. „Povedzte nahlas názov nástroja,“ prikázal som jej. Chvíľu hľadela na papier a potom prehltla: „Plácačka.“ Požiadal som ju, nech položí papier späť na stôl a vyberie si z nižšej krabice rozsah trestu.
Vybrala papier, podala mi ho, zapísal som si a nechal som ju nahlas prečítať to, čo ju čaká: „Štyri“. „Takže štyri rany. Skvelé.“ Teraz si vyberte z poslednej krabice polohu, v akej bude tento výprask realizovaný. Scenár z výberom papiera sa opakoval a na konci povedala. „Na chrbte s nohami nahor.“ Všetko bolo jasné. Musela sa vyzliecť do naha. Položila sa na posteľ, ľahla si na chrbát a ruky preplietla okolo nôh. „Ak sa pokúsite rukami chrániť pozadie, dostanete ďalšie tri rany za každé prerušenie,“ varoval som ju.
„Údery budete počítať, rozumiete? Ak sa zmýlite, začneme od začiatku.“ Prikývla a zlboka sa nadýchla. Prvá rana dopadla veľmi presne. Vykríkla, narovnala sa, do očí sa jej vtislo zopár sĺz. Takú bolesť neočakávala. Ruky sa snažila držať pri nohách. Triasla sa zo strachu pred ďalšou ranou. „Jedna,“ vyriekla nakoniec s problémami. Hneď ako som skončil, prišla druhá rana. Hlasno zastonala, otočila sa na bok a snažila sa všetko predýchať. „Dva,“ povedala a vrátila sa späť na chrbát.
Tretia i posledná štvrtá rana boli podobné. Pri oboch vykríkla a vzápätí sa snažila krotiť svoje emócie. Keď dopadla na jej boľavý zadok posledná rana a táto časť trestu bola na konci, konečne sa mohla dotknúť rukami uboleného miesta. Bola schúlená do klbka a mala zatvorené oči. „Zvládla ste to pomerne dobre,“ povedal som jej. Po chvíli sa spamätala a sadla si. „Ste pripravená na ďalší trest?“ Zdalo sa, že nevie, čo má odpoveď, napokon prikývla a povedala, že áno. Tak pristúpte ku druhej krabici.
Nachádzalo sa v nej asi pätnásť mučiacich techník rôznych častí tela. Niektoré bolestivé, iné menej. Krabica obsahovala aj výprask iných partii, než bol zadok a to napríklad nohy alebo stehná. Vybrala papier a podala ho mne. Trest bol prísny. „Štipce pripnuté na intímne partie a následné ťahanie.“ Z ďalších dvoch krabíc sa rozhodlo, že tento trest potrvá 25 sekúnd a bude sa odohrávať v polohe stojmo. Priniesol som štipce, Silvia sa zatiaľ postavila, dal som jej putá, nech ma ruky neobťažujú.
Hodinky začali odpočítavať bezmála pol minúty. Pripol som štipce na jej partie a začal ťahať a uvoľňovať. Tlak bol nielen nepríjemný, ale čo horšie, bolestivý. Nervami posiate miesta veľmi reagovali a Silvia sa snažila uvoľniť zo zovretia. Držal som ju však pevne, tak sa to nedalo. Kričala, krútila sa, snažila sa uvoľniť zo zovretia. Presne po dvadsiatichpiatich sekundách som štipce uvoľnil. Jej intímne partie boli začervenalé. Uvoľnil som jej putá, nech si ich môže dotykom pohladiť. Druhý trest mala za sebou.
Zostával pred ňou posledný, tretí trest a to zo všetkého najviac neznámy: Krabica „ostatné“. Určite rozmýšľala, čo všetko to môže zahrňovať. Aké môžu byť tresty okrem výprasku a mučenia? Alebo to zahrňuje aj toto? Nechal som ju v napätí. Pozval som ju k stolu vytiahnuť si posledný, tretí papier. Spravila tak. Keď som si prečítal to, či si vybrala, v duchu som sa potešil, keďže som vedel, že takýto trest ešte nikdy nedostala. „Studená sprcha v dĺžke 30 sekúnd,“ prečítala nahlas.
Zobral som ju do kúpeľne, teplou vodou zahral spodnú časť vane a povedal, nech si do nej čupne. Učinila tak. Pustil som kohútik a snažil sa vybrať ani nie príliš ľadovú, no ani nie vlažnú vodu. Po chvíli som bol spokojný s výsledkom. Sprchovú hlavicu s vodou som nasmeroval na ňu. Prvý kontakt bol nepríjemný. Studenú sprchu nemala asi dlho. Voda dopadala na jej chrbát. Každý jeden kontakt s kvapkou vody bol pre ňu nepríjemným utrpením.
Vodou som opláchol aj jej intímne partie a análny otvor. Keď polminúta uplynula, vybral som ju zo sprchy a dôkladne poutieral. Zabalil ju do niekoľkých diek a uvelebil na postel. Hľadel som ju, nech sa čo najrýchlejšie zahreje. Po chvíli sa prestala triasť. Trochu som od nej odhrnul deku a prstom jej začal dráždiť klitoris. Vložil som prst dnu a začal ním pohybovať tam a späť. Zaslúžila si odmenu. O krátky čas na to sa dostavil orgazmus. Silný, intenzívny a dlhý.
ŠIESTA ČASŤ UŽ ZAJTRA.
