Sedem dní askézy mladého dievčatka

Dnešná poviedka je niečo medzi úvahou, príbehom a skúsenosťou. Nespadá do žiadnej z obvyklých kategórii.

Dlho som hľadal, ako dievčatko čo najviac potrestať. Niečo ako ultimátny trest v prípade vážnych prehreškov proti dohodnutým pravidlám. „Nehovor s ňou, ani sa na ňu nepozri,“ znel jeden z návrhov. Isteže, nie je nič horšie, ako pocit toho, že vás niekto koho milujete, nemiluje a ešte vám to dáva aj flagrantne najavo, no akosi to nie je ten správny trest, keďže dievčatko by cítilo, že je to len maska, ona Jungova persona a za tým všetkým sa ukrýva hlboký cit. Nie je hlúpa, poznala by to, že tým, že mlčím mi na nej záleží, viac než chcem a môžem priznať.

K odlišnému pohľadu ma priviedol jeden týždeň na seneckej chate. Chodím sem z dvoch dôvodov – je tu pekne a je to súkromie. Dievčatko sa môže adekvátne vyblázniť pri vode, kým ja načerpám nové sily na nasledujúci týždeň. V ten týždeň sme sem však išli tak akosi duševne rozídení. Dievčatko spáchalo skoro neodpustiteľný čin, ktorým zreteľne naštrbila moju dôveru v náš vzťah. „Dôvera je základ,“ znie jedna z obľúbených floskúl psychoanalytickej terapie. Niečo na tom bude. Mal to byť víkend, ktorý o všetkom rozhodne.

Dievčatko sa pochopiteľne snažilo si ma získať späť na svoju stranu, líškala sa ku mne, chcela ma vyfajčiť, prosila ma, nech vezmem do ruky remeň, povedala mi ono okrídlené „rob si so mnou čo chceš,“ ale čo ak som nechcel? Vážne som nechcel. Čo mi to dá, keď ju zaťahám za bradavku, dám jej výprask jazdeckým bičíkom, tá pachuť vo mne stále zostane. Ako sa presvedčím, že vážne chce ísť ďalej? Zdala sa, že chce. Usmievala sa, vrtela zadkom ako šťastný pes, keď sme sa blížili ku chate. Už sa videla v plavkách a vo vode.

Náš vzťah fungoval na princípe cukru a biča. Si dobrá, dostaneš odmenu. Si zlá, čaká ťa trest. Správne si ma reprezentovala na spoločenskej udalosti? Výborne, čaká ťa odmena. Obliekla si sa nevhodne? Trest! Pod odmenou si môžete predstaviť čokoľvek, čo sme mali napísané (aspoň tak sme to nazvali) v odmeňovacom zošite. Skrátka, dievčatko zbieralo body a za ne si potom mohla kúpiť nejakú odmenu. Že to nerobíte? Je to celkom zábava, verte mi. Nič tak dievčatko nemotivuje k tomu správať sa čo najlepšie ako motivácia odmeny.

Dievčatko malo veľa túžob, bolo by na knihu ich celé do detailov rozpísať. Časť z nich sa dotýkala aj jednej veci, ktorú mala, pochopiteľne, ako každá žena rada, sexu, orgazmu a s tým súvisiacich pocitov. Ževraj majú ženy sexuálny vrchol (kedy to chcú mať najčastejšie) okolo tridsiatky, ale súdiac podľa dievčatka, bolo to skôr. Nieže by to bola nejaká nymfomanka, ale mala to skrátka rada a na pocit môjho prstu v nej či jazyku na nej sa vždy veľmi tešila. Bolo to spojenie dvoch vecí, čo mala rada – mňa a milostných pocitov.

A tak som prišiel na trest. „Vymyslel som ti trest.“ Dievčatko zhodilo so seba šaty a nahá si predomnou kľakla pripravená zniesť všetku bolesť. Určite očakávala, že vyberiem nejaký nástroj a vybijem si na nej svoj hnev, ale to sa mýlila. „Miluješ ma?“ Bežne by som sa túto hlúpu otázku nespýtal, ale bolo to akési uistenie z jej strany, že vážne chce ísť ďalej. „Áno,“ a teatrálne mi pobozkala tenisku. „Uvidíme. Týždeň na seba nesiahneš. Žiadna masturbácia, žiaden sex. Budeš neustále pod dohľadom. Ak niečo porušíš, tak končíme. Definitívne“.



Musím priznať, že to bol zaujímavý víkend i zaujímavý týždeň. Prvý deň ešte zvládala, no potom sa začala čoraz častejšie „ošívať“. Musel som ju kontrolovať, chodiť s ňou na záchod, sprchovať ju, starať sa o ňu viac, než obvykle, lebo v posledných dvoch dňoch som mal pocit, že by spravila už aj z akéhokoľvek malého podnetu, stačilo by aj keby si ju trochu pošúchala o koberec. Na siedmy deň sa skoro rozplakala s tým, že už to nevydrží, že takto dlho bez toho nebolo azda celý život. Napokon však vydržala (rovnako ako ja), i keď mala aspoň myslím na krajíčku.

Ak si myslíte, že sme na to hneď ôsmy deň „vhupli“, tak sa mýlite. Akurát som ju raz spravil v sprche, keď som ju umýval a mydlil. Bol to veľmi rýchly proces. Asi sa pýtate, či sme nemali niečo ako kontrolu sexuálnej činnosti a odpoveď je áno, mali. Len tentoraz tá kontrola nebola a ani nemohla byť stopercentná. Počas toho týždňa mi dievčatko ukázalo, že chce ísť ďalej a je ochotná sa vzdať aj toho, čo mala skutočne rada. Svojich pocitov, svojho tela, svojho orgazmu. Všetko len pre to, aby sa chytila toho povestného stebla.

Spätne rozmýšľam, či som nemohol byť agresívnejší. Pustiť jej napríklad porno počas tohto asketického týždňa. Neprišlo mi to na rozum. Práca policajta a ošetrovateľa na celý týždeň ma fyzicky i duševne vyčerpala. Ale tak snáď nabudúce … alebo radšej nie. Niektoré tresty je radšej lepšie neaplikovať.