Posted 26.06.2016 by danielchalaba in Bondage
"No kde si toľko, bude tu za tridsať minút." V telefóne počujem jej zadychčaný hlas, určite uteká. Domnienku mi potvrdí tým, že je za dve minúty hore. Unavene sa opiera o dvere, papiermi sa ovieva. "No tak dobre, bež sa osprchovať," vyslobodzujem ju z Mordora, v ktorom sa po šprinte musí nachádzať. Vtisne mi pusu na líce. Ešte si ani poriadne nestihnem otrieť jej sliny z mojej tváre a už predomnou stojí nahá. "No, bež." Šaty jej zatiaľ nechávam uschnúť na balkóne.
Pozerám na papiere, ktoré mi priniesla. Listujem v tých niekoľko málo desiatkách strán v snahe nájsť tú jednu, ktorú tak zúfalo potrebujem. Nie je tam. Opakujem hľadanie. Možno som prehliadol. Nie, neprehliadol. Idem za ňou do kúpeľne. Zastaví vodu a postaví sa ako vojak do pozoru. "Počuj, z ktorej kôpky si tie flajstre brala?" Odpovedá mi, že z tej, čo bola napravo. "Si dúfam, že len robíš prču." Zavrtí hlavou a vo všetkej vážnosti povie, že nie.
"Ak smiem...," na krátky čas preruší svoj monológ čakajúc na môj súhlas, "vy sám ste mi písali, že je to tá napravo." Vyjde zo sprchy, nasadí si papuče a z kabelky vo vstupnej hale vyberie mobilný telefón. Ukáže mi v ňom sms-ku. Vážne. Nemýlila sa. Pohľadím ju po vlasoch. Pritúli sa ku mne, akoby vo mne opäť našla človeka. "Nečaká ma teda trest?" - pozrie na mňa psími očami. "Samozrejme, že nie. Nič si neurobila. Tentoraz," jemne sa na ňu usmejem. "Bež sa dosprchovať."
Odchádza späť do kúpeľne a vrtí pri tom zadkom ako najspokojnejší pes. O tri minúty vyjde von z kúpeľne, len v župane. Nájde ma na pohovke v obývačke premýšľajúc, ako vyriešim problém, ktorý vyvstál. Položí hlavu na moje stehná, rozopne si župan, chytí moju ruku a zmocní sa jej. Láska sa ňou na prsiach, po krku, tvárí a skĺzne i na brucho. Nižšie to už nejde. "Vy určite niečo vymyslíte." Snaží sa mi ruku dotiahnuť až k rozkroku, je však krátka.
Nič, čo robí ma nijak zvlášť nevzrušuje, no ani ma to nerozčuľuje. Prekvapujúco, upokojuje to moje nervy. "Nemohol by to niekto naskenovať?" - opýta sa s trochu rozochveným hlasom. "Je víkend, nikto tam asi nebude." "ASI?" Pozrieme vzájomne na seba. Zoberiem do ruky mobil a vytáčam jednotlivé oddelenia. Z prvých troch sa nikto neozýva. Na štvrtý pokus to zdvihne Braňo. "Čo tam kurva robíš cez víkend?" Len mi stručne odpovie, že mi to vysvetlí v pondelok.
V duchu to tipujem na ženu, no vzápätí zahriaknem sám seba, že teraz riešim Braňov milostný život namiesto mojich pracovných problémov. Vysvetlím mu, aká je situácia a kde, čo nájde. Trochu neochotne súhlasí, že mi pomôže. Vidím to na prerušenú erekciu. Mám chuť mu povedať, že erekcii bude mať za život ešte niekoľko, ale kamarátov nie. Radšej ale mlčím. Braňo mi v hodine dvanástej pošle naskenovaný papier. Sľubujem mu za to poriadnu štetku. Odpovie mi, že jednu takú už má.
Zaželám mu teda do telefónu pevnu erekciu a niekoľko násobný orgazmus. Desať minút po skončení telefonátu príde na obed s manželkou jeden kravaťák. Cez obed sa nič špeciálne neudeje, akurát mám pocit, že jeho oči až príliš často skúmali prsia môjho dievčatka. Vlastne sa mu ani príliš nečudujem, má ich pekné a nedala si ani podprsenku. Keď hostia odídu, sadneme si späť na gauč v obývačke. Dievčatko si ľahne vedľa mňa na brucho a zvedavo na mňa pozerá.
"Dnes si mi pomohla ty moja malá kurvička." Plácnem ju rukou po zadku. Zodvihne si šaty, čím poprosí o druhú ranku. "Zaslúžiš si odmenu." Radostne zavrtí nohami. "Čo by si povedala na jazyk?" Vyskočí z gauča uvedomujúc si, čo to znamená. V momente stojí predomnou vyzlečená. O ďalších pár sekúnd mi prináša obojok s vodítkom prosiac o to, nech si ju "odvediem". Vyhoviem jej prosbe. Ako ju tak priväzujem o stôl, prosím ma, nech to je pevne, nech to cíti.
Priložím najprv hlavu a potom i svoj jazyk do jej lona. Cítim jej vôňu, na slnku sa jemne zrkadlí od toho, ako je vlhká. Obšťastňujem ju, neobvykle pomaly a neobvykle dôsledne. V duchu si hovorím, že nebyť nej, možno by to dnes dopadlo katastrofou. (Isteže, jej riešenie bolo jednoduché, ale táto pseudo-occamova britva mi na rozum v tú chvíľu neprišla). Dievčatko si zaslúži odmenu. Aj trojnásobnú. Cítim erekciu. Vypínam si zvonenie telefónu. Nechcem, aby aj tá moja erekcia bola prerušená. Na dvakrát nie je. Po treťom z jej orgazmov je jej odmena zavŕšená.
V pondelok sa v práci dozvedám, že Braňo tu v sobotu súložil s jednou ženskou s iného oddelenia, s istou Dianou. Posťažoval sa mi, že ho ešte dnes bolia gule. Keď som sa ho opýtal, či som ho náhodou v niečom dôležitom neprerušil, len mi odvetil, že si práve strkala uhorku v kondóme do zadku. Cez obed mi túto Dianu predstavil. Diana si dala nejaké mäso s uhorkovým šalátom. V duchu som si len povedal, že má zjavne ovocie rada.
Keď v pondelok prídem domov, čaká na mňa za dverami dievčatko. V ústach ma roubík, pod sebou bičík. Keď jej ho dám dole a opýtam sa, čo sa stalo, len mi ticho odpovie, "zaslúžim trest." Ukáže mi v kuchyni moju obľúbenú šálku, rozbitú na stovky kúskov. Kľakne si na zem, vyhrnie šaty, stiahne nohavičky, vystrčí zadok a pozerá pred seba čakajúc na trest. Chvíľu na ňu hľadím a zvieram v ruke bičík, ktorý mi prinesla. "Dnes nie." Pozrie na mňa.
"Si nemysli, že mám s tebou nejaký súcit. To máš ešte za to minule. Ale naposledy." Zahalím ju späť do letných šiat. "Bež to upratať. Ale rýchlo." Upratovanie jej netrvá nijako dlho. "Inak, máme doma uhorky?" Pokýva hlavou, že nie. "Dobre, tak zajtra kúp."
Post Scriptum: Komentáre nečítam, ak máte niečo zásadné, závažné píšte mi správu.
Pozerám na papiere, ktoré mi priniesla. Listujem v tých niekoľko málo desiatkách strán v snahe nájsť tú jednu, ktorú tak zúfalo potrebujem. Nie je tam. Opakujem hľadanie. Možno som prehliadol. Nie, neprehliadol. Idem za ňou do kúpeľne. Zastaví vodu a postaví sa ako vojak do pozoru. "Počuj, z ktorej kôpky si tie flajstre brala?" Odpovedá mi, že z tej, čo bola napravo. "Si dúfam, že len robíš prču." Zavrtí hlavou a vo všetkej vážnosti povie, že nie.
"Ak smiem...," na krátky čas preruší svoj monológ čakajúc na môj súhlas, "vy sám ste mi písali, že je to tá napravo." Vyjde zo sprchy, nasadí si papuče a z kabelky vo vstupnej hale vyberie mobilný telefón. Ukáže mi v ňom sms-ku. Vážne. Nemýlila sa. Pohľadím ju po vlasoch. Pritúli sa ku mne, akoby vo mne opäť našla človeka. "Nečaká ma teda trest?" - pozrie na mňa psími očami. "Samozrejme, že nie. Nič si neurobila. Tentoraz," jemne sa na ňu usmejem. "Bež sa dosprchovať."
Odchádza späť do kúpeľne a vrtí pri tom zadkom ako najspokojnejší pes. O tri minúty vyjde von z kúpeľne, len v župane. Nájde ma na pohovke v obývačke premýšľajúc, ako vyriešim problém, ktorý vyvstál. Položí hlavu na moje stehná, rozopne si župan, chytí moju ruku a zmocní sa jej. Láska sa ňou na prsiach, po krku, tvárí a skĺzne i na brucho. Nižšie to už nejde. "Vy určite niečo vymyslíte." Snaží sa mi ruku dotiahnuť až k rozkroku, je však krátka.
Nič, čo robí ma nijak zvlášť nevzrušuje, no ani ma to nerozčuľuje. Prekvapujúco, upokojuje to moje nervy. "Nemohol by to niekto naskenovať?" - opýta sa s trochu rozochveným hlasom. "Je víkend, nikto tam asi nebude." "ASI?" Pozrieme vzájomne na seba. Zoberiem do ruky mobil a vytáčam jednotlivé oddelenia. Z prvých troch sa nikto neozýva. Na štvrtý pokus to zdvihne Braňo. "Čo tam kurva robíš cez víkend?" Len mi stručne odpovie, že mi to vysvetlí v pondelok.
V duchu to tipujem na ženu, no vzápätí zahriaknem sám seba, že teraz riešim Braňov milostný život namiesto mojich pracovných problémov. Vysvetlím mu, aká je situácia a kde, čo nájde. Trochu neochotne súhlasí, že mi pomôže. Vidím to na prerušenú erekciu. Mám chuť mu povedať, že erekcii bude mať za život ešte niekoľko, ale kamarátov nie. Radšej ale mlčím. Braňo mi v hodine dvanástej pošle naskenovaný papier. Sľubujem mu za to poriadnu štetku. Odpovie mi, že jednu takú už má.
Zaželám mu teda do telefónu pevnu erekciu a niekoľko násobný orgazmus. Desať minút po skončení telefonátu príde na obed s manželkou jeden kravaťák. Cez obed sa nič špeciálne neudeje, akurát mám pocit, že jeho oči až príliš často skúmali prsia môjho dievčatka. Vlastne sa mu ani príliš nečudujem, má ich pekné a nedala si ani podprsenku. Keď hostia odídu, sadneme si späť na gauč v obývačke. Dievčatko si ľahne vedľa mňa na brucho a zvedavo na mňa pozerá.
"Dnes si mi pomohla ty moja malá kurvička." Plácnem ju rukou po zadku. Zodvihne si šaty, čím poprosí o druhú ranku. "Zaslúžiš si odmenu." Radostne zavrtí nohami. "Čo by si povedala na jazyk?" Vyskočí z gauča uvedomujúc si, čo to znamená. V momente stojí predomnou vyzlečená. O ďalších pár sekúnd mi prináša obojok s vodítkom prosiac o to, nech si ju "odvediem". Vyhoviem jej prosbe. Ako ju tak priväzujem o stôl, prosím ma, nech to je pevne, nech to cíti.
Priložím najprv hlavu a potom i svoj jazyk do jej lona. Cítim jej vôňu, na slnku sa jemne zrkadlí od toho, ako je vlhká. Obšťastňujem ju, neobvykle pomaly a neobvykle dôsledne. V duchu si hovorím, že nebyť nej, možno by to dnes dopadlo katastrofou. (Isteže, jej riešenie bolo jednoduché, ale táto pseudo-occamova britva mi na rozum v tú chvíľu neprišla). Dievčatko si zaslúži odmenu. Aj trojnásobnú. Cítim erekciu. Vypínam si zvonenie telefónu. Nechcem, aby aj tá moja erekcia bola prerušená. Na dvakrát nie je. Po treťom z jej orgazmov je jej odmena zavŕšená.
V pondelok sa v práci dozvedám, že Braňo tu v sobotu súložil s jednou ženskou s iného oddelenia, s istou Dianou. Posťažoval sa mi, že ho ešte dnes bolia gule. Keď som sa ho opýtal, či som ho náhodou v niečom dôležitom neprerušil, len mi odvetil, že si práve strkala uhorku v kondóme do zadku. Cez obed mi túto Dianu predstavil. Diana si dala nejaké mäso s uhorkovým šalátom. V duchu som si len povedal, že má zjavne ovocie rada.
Keď v pondelok prídem domov, čaká na mňa za dverami dievčatko. V ústach ma roubík, pod sebou bičík. Keď jej ho dám dole a opýtam sa, čo sa stalo, len mi ticho odpovie, "zaslúžim trest." Ukáže mi v kuchyni moju obľúbenú šálku, rozbitú na stovky kúskov. Kľakne si na zem, vyhrnie šaty, stiahne nohavičky, vystrčí zadok a pozerá pred seba čakajúc na trest. Chvíľu na ňu hľadím a zvieram v ruke bičík, ktorý mi prinesla. "Dnes nie." Pozrie na mňa.
"Si nemysli, že mám s tebou nejaký súcit. To máš ešte za to minule. Ale naposledy." Zahalím ju späť do letných šiat. "Bež to upratať. Ale rýchlo." Upratovanie jej netrvá nijako dlho. "Inak, máme doma uhorky?" Pokýva hlavou, že nie. "Dobre, tak zajtra kúp."
Post Scriptum: Komentáre nečítam, ak máte niečo zásadné, závažné píšte mi správu.
