Len tíško zašeptala: „Mám strach.“ Neprekvapilo ma to. Dal som jej ten najsúcitnejší úsmev, ktorý som dokázal vyčariť na svojej tvári. „Mala by som sa ti priznať. Nikdy som to nerobila.“ „Hovorila si predsa,...“ „...len vo fantáziách. Predstavovala som si to nespočetne veľakrát, no nikdy … skutočne.“ Slová sa jej strácali v ústach, v ktorej musela mať sucho. Ponúkol som jej pohár s vodou, ktorý neodmietla. Pozeral som na ňu, jej oči smerovali dole. Sedela v kresle s rukami položenými na stehnách ako neposlušná školáčka čakajúca na trest za klamstvo.
„Všetko je to v tvojej réžii, ty rozhodneš čo, koľko, ako.“ Ako by ju tieto slová upokojili, zodvihla zrak a pozrela sa na mňa v snahe odhaliť, či náhodou neklamem. Nechcelo sa mi do toho, čo som musel povedať. Vycítil som, že dnes to nebudem ja, kto bude určovať hru a jej pravidlá. „Čo by si chcela robiť?“ Trvalo dlho, kým mi odpovedala na moju zdanlivo jednoduchú otázku. Zbierala odvahu povedať skoro cudziemu človeku o svojich najintímnejších fantáziách, ktoré uchovávala kdesi hlboko vo svojom vnútri.
„Predstavujem si … vidím samú seba zviazanú na stole. Nemôžem sa pohnúť. Muž ma robí jazykom. Začína od krku, ide k prsiam a potom … tam dole. Ako ma tam dole robí, jemne mi stláča bradavky. Nie tak silno, aby som kričala od bolesti, ale dosť na to, aby som to cítila. Olizuje ma ako zmrzlinu, nevynechá žiadnu časť. Venuje sa mi dôkladne, ako by som bola to najdôležitejšie, čo momentálne muší riešiť.“ Ako to dopovedala, opäť sa vrátila do svojej defenzívnej pozície s rukami na stehnách a s očiami hladiacimi do zeme. Čakala moju reakciu.
Jej strach ma vzrušoval. Jej očividná bezbrannosť, nepoškvrnenosť boli jedinečnými kvalitami. „Vyplním tvoju fantáziu.“ Opäť pozrela na mňa. „Si pripravená to skúsiť? Ak to nevyskúšaš, nikdy nezistíš, aké je to v skutočnosti. A z vlastnej skúsenosti viem, že skutočnosť je veľakrát oveľa krajšia, než i tá najlepšia fantázia.“ Jemne prikyvovala. „Ak teda súhlasíš, choď sa osprchovať a ja zatiaľ všetko pripravím. V kúpeľni som ti pripravil župan, v ktorom prídi, keď budeš hotová.“ Vstala z kresla, napravila si sukňu a odišla do kúpeľne.
Strávila tam pätnásť minút. Neviem to istotne, ale usudzujem, že naberala odvahu. Možno premýšľala, či má do toho vážne ísť. Všetko som medzičasom pripravil. Do stredu miestnosti som dal drevený stôl primeranej dĺžky a tvaru a pripravil laná a remene. Nič nebolo veľmi treba. Prišla. Chvíľu hľadela na stôl, rukami si pevne zvierala župan. Rozopla si ho a odhalila sa. Prezrel som si ju. Mala prsia, ktoré by chcela azda väčšina žien. Dole nemala ani chĺpka. Vystrel som ruku a pozval som ju k stolu. Ľahla si naň.
Počúvala ako sa zvuk lán a remeňov blíži, až ju oba opantali a primkli k jednému bodu. Nohy jej viseli zo stola na dvoch stranách, čo poskytovalo výborný prístup k jej pohlaviu. Mlčky hľadela do stropu, kým som ju zväzoval. Zobral som čiernu šatku, ktorou som jej previazal oči. Do ucha som jej popritom zašeptal, že takto sa jej zostria ostatné zmysly. Keď som jej ruku položil na prsia, jemne naskočila, akoby od prekvapenia. Neprotestovala však proti ničomu. Z jej úst nevyšlo žiadne „stop“, „prestaň“.
Jazyk som jej položil na ľavý prsník. Oblizoval som ho ako zmrzlinu, dokola. Druhý som zatiaľ hladil rukou. Rovnako vášnivo som láskal aj jej druhý prsník. Jej tep sa zrýchľoval. Na pravom podpazuší sa zračili kvapky potu. Presunul som sa nižšie. Ruku som nasmeroval na jej klitoris. Zastavila ma. „Opatrne tam, som panna.“ Nepovedal som nič. Moje ruky vystriedal jazyk. To už zreteľne stonala. Jej panva hrala s mojim jazykom vydávali nádherné synchronizované tóny. Čím viac som ju jazykom dráždil, tým viac vzdychala.
Moje prsty zatiaľ spracovávali jej bradavky, ktoré som napínal tým intenzívnejšie, čím sa ona viac a viac blížila k orgazmu. Bolesť však nevnímala, prekryl ju iný pocit. Po niekoľkých minútach intenzívnej práce bolo hotovo. Napla sa v krásnom orgazme, tak veľmi, ako jej to laná a remene dovolili. Bola mokrá, spotená, unavená. Hľadel som na tú (p)Annu na drevenom stole a cítil som sa ako sochár po vytvorení výnimočného diela. „Daj mi pár minút na oddych a ideme znova, dobre?“ Ako som jej mal odpovedať?
„Všetko je to v tvojej réžii, ty rozhodneš čo, koľko, ako.“ Ako by ju tieto slová upokojili, zodvihla zrak a pozrela sa na mňa v snahe odhaliť, či náhodou neklamem. Nechcelo sa mi do toho, čo som musel povedať. Vycítil som, že dnes to nebudem ja, kto bude určovať hru a jej pravidlá. „Čo by si chcela robiť?“ Trvalo dlho, kým mi odpovedala na moju zdanlivo jednoduchú otázku. Zbierala odvahu povedať skoro cudziemu človeku o svojich najintímnejších fantáziách, ktoré uchovávala kdesi hlboko vo svojom vnútri.
„Predstavujem si … vidím samú seba zviazanú na stole. Nemôžem sa pohnúť. Muž ma robí jazykom. Začína od krku, ide k prsiam a potom … tam dole. Ako ma tam dole robí, jemne mi stláča bradavky. Nie tak silno, aby som kričala od bolesti, ale dosť na to, aby som to cítila. Olizuje ma ako zmrzlinu, nevynechá žiadnu časť. Venuje sa mi dôkladne, ako by som bola to najdôležitejšie, čo momentálne muší riešiť.“ Ako to dopovedala, opäť sa vrátila do svojej defenzívnej pozície s rukami na stehnách a s očiami hladiacimi do zeme. Čakala moju reakciu.
Jej strach ma vzrušoval. Jej očividná bezbrannosť, nepoškvrnenosť boli jedinečnými kvalitami. „Vyplním tvoju fantáziu.“ Opäť pozrela na mňa. „Si pripravená to skúsiť? Ak to nevyskúšaš, nikdy nezistíš, aké je to v skutočnosti. A z vlastnej skúsenosti viem, že skutočnosť je veľakrát oveľa krajšia, než i tá najlepšia fantázia.“ Jemne prikyvovala. „Ak teda súhlasíš, choď sa osprchovať a ja zatiaľ všetko pripravím. V kúpeľni som ti pripravil župan, v ktorom prídi, keď budeš hotová.“ Vstala z kresla, napravila si sukňu a odišla do kúpeľne.
Strávila tam pätnásť minút. Neviem to istotne, ale usudzujem, že naberala odvahu. Možno premýšľala, či má do toho vážne ísť. Všetko som medzičasom pripravil. Do stredu miestnosti som dal drevený stôl primeranej dĺžky a tvaru a pripravil laná a remene. Nič nebolo veľmi treba. Prišla. Chvíľu hľadela na stôl, rukami si pevne zvierala župan. Rozopla si ho a odhalila sa. Prezrel som si ju. Mala prsia, ktoré by chcela azda väčšina žien. Dole nemala ani chĺpka. Vystrel som ruku a pozval som ju k stolu. Ľahla si naň.
Počúvala ako sa zvuk lán a remeňov blíži, až ju oba opantali a primkli k jednému bodu. Nohy jej viseli zo stola na dvoch stranách, čo poskytovalo výborný prístup k jej pohlaviu. Mlčky hľadela do stropu, kým som ju zväzoval. Zobral som čiernu šatku, ktorou som jej previazal oči. Do ucha som jej popritom zašeptal, že takto sa jej zostria ostatné zmysly. Keď som jej ruku položil na prsia, jemne naskočila, akoby od prekvapenia. Neprotestovala však proti ničomu. Z jej úst nevyšlo žiadne „stop“, „prestaň“.
Jazyk som jej položil na ľavý prsník. Oblizoval som ho ako zmrzlinu, dokola. Druhý som zatiaľ hladil rukou. Rovnako vášnivo som láskal aj jej druhý prsník. Jej tep sa zrýchľoval. Na pravom podpazuší sa zračili kvapky potu. Presunul som sa nižšie. Ruku som nasmeroval na jej klitoris. Zastavila ma. „Opatrne tam, som panna.“ Nepovedal som nič. Moje ruky vystriedal jazyk. To už zreteľne stonala. Jej panva hrala s mojim jazykom vydávali nádherné synchronizované tóny. Čím viac som ju jazykom dráždil, tým viac vzdychala.
Moje prsty zatiaľ spracovávali jej bradavky, ktoré som napínal tým intenzívnejšie, čím sa ona viac a viac blížila k orgazmu. Bolesť však nevnímala, prekryl ju iný pocit. Po niekoľkých minútach intenzívnej práce bolo hotovo. Napla sa v krásnom orgazme, tak veľmi, ako jej to laná a remene dovolili. Bola mokrá, spotená, unavená. Hľadel som na tú (p)Annu na drevenom stole a cítil som sa ako sochár po vytvorení výnimočného diela. „Daj mi pár minút na oddych a ideme znova, dobre?“ Ako som jej mal odpovedať?
