Na úrade práce

Na bratislavskom úrade práce sa na treťom poschodí stretli muž a ženy. Prišli v odlišný čas, čo však neznamenalo, že sa nepoznali. Sedeli oproti sebe a obaja ťukali do svojich mobilných telefónov v snahe sa nejako zamestnať. Žena mala na sebe ružové šaty, muž krátke modré rifle. Obaja sa sem-tam, keď si mysleli, že sa ten druhý nedíva pozreli na tvár toho druhého. Muža fascinoval pohľad na jej nohy, žena poočku sledovala, či jej náhodou práve na ne nepozerá. Jediné, čo si však všimola bolo to, že sa na ňu pozerá nejako často.

Roztiahla trochu nohy. Len jemne, aby to nevyzeralo vulgárne, no dosť na to, aby si toho všimol. Otvorila si kabelku a začala v nej niečo zúrivo hľadať. Hneď ako odvrátila tvár od muža, on ju odvrátil od svojho mobilného telefónu. Uvidel ženine roztiahnuté nohy a pod nimi zreteľne biele čipkované nohavičky. Hľadel na nich ako na zjavenie, ako by si po prvýkrát uvedomil to, že ženy predsa len niečo pod šatami nosia. Pozeral sa jej medzi nohy a cítil, že sa mu začína zrýchľovať tep.



Zo snenia o druhom svete pod šatami ho vytrhol až miestny úradník, ktorý zavolal ženu dnu. Žena sa na neho poslednýkrát pozrela. On nereagoval, nevšímal si ju. Keď vyšla, išiel dnu on. Počas tých pár minút, čo bol dnu, stále myslel na tú ženu, na jej nohy. Vôbec nepočúval slová úradníka – na všetko sa musel viackrát pýtať. Keď skončil, vyšiel von, no žena tam nebola. Trochu posmutnel. Cestou von si šiel ešte načapovať do fľaše vodu. Vonku bolo tridsať stupňov a jeho čakala tridsaťminútová cesta.

Vošiel na záchod. Ani len nezavrel dvere, za ním bola tá žena. Zobrala ho za ruku a odtiahla do najbližšej kabínky. Položila kabelku na záchodovú dosku. Otočila sa a stiahla si dole tie biele nohavičky. Muž ich zobral do rúk a vložil jej ich do úst, aby ju tým umlčal. Žena sa inštinktívne predklonila, akoby očakávala nevyhnutnú súlož. Akonáhle tak učinila, muž si všimol, že z nej niečo trčí. Pozrel na ňu a jej oči mu potvrdili podozrenie. Venušine gulôčky.

Opatrne jej ich vybral von. Zobral ich do ruky a hral sa s nimi. Boli celé mokré a teplé, neveľké. Žena medzičasom zmenila polohu - kľakla si na záchodovú dosku, vysunula si šaty a čo najviac sa predklonila. Popod nohavičky v ústach zaznel prosebný vzdych. Muž neváhal a vsunul jej dnu prst. Pár sekúnd ho tam nechal a vybral ho. Bol celý mokrý. Vsunul jej tam i druhý, tentoraz išiel nadoraz. Žena vzdychla cez nohavičky v ústach. Vždy prsty trochu vysunul a zas ich vsunul, vždy tvrdo, aby to cítila.

Napriek tomu, že to, čo robil nebolo vždy najjemnejšie, žena sa sa s jeho prstami zrytmizovala a sama na ne prirážala. Jej vzdychy boli častejšie, čo značilo prichádzajúci orgazmus. A potom, náhle, bez varovania, muž prsty vytiahol. Otrel si ich o toaletný papier. Žena sa na neho nesúhlasne pozrela, sklamaná, že chýbala chvíľa, kým by sa dopracovala k vrcholu pomyselného Everestu. "Snáď si si nemyslela, že to pôjde tak ľahko," zašpetal jej do ucha. Žena zavrtela hlavou.

Muž jej vybral z úst nohavičky. "Dúfala som," odpovedala mu. Usmial sa a pohľadil ju otcovsky po tvári. Nechal ju tam sedieť na doske, dokým nevychladla. Nohavičky jej prinútil schovať do tašky. Vyšiel z kabínky prvý, aby skontroloval situáciu. Keď videl, že na chodbe nik nie, je dal jej signál, nech vyjde. Vyšli spoločne von a mierili k jeho autu, ktoré stálo zaparkované sto metrov od úradu. Ako tak mierili krátkym podchodom pod domami, zafúkal silný vietor.



Muž sa otočil a videl za sebou mladú ženu, mohla mať tak osemnásť-devätnásť rokov, ktoré sa prekvapene pozerala pred seba. Muž sa usmial. Žena zastavila. Z jej výrazu tváre si uvedomil, že práve videla ženu, ktorej vetrík zodvihol šaty tak, že odhalila nahý zadok a niečo ružové, čo jej vytŕčalo zo "šušky". Otočil sa a pokračovali k ceste k autu. Keď vychádzali, všimol si ženu, čo ich predtým videla. V duchu rozmýšľal, či si pomyslela, že sú úchylní alebo ju to vzrušilo.

Prestal na to myslieť, ako vyšli na diaľnicu. Pred dedinou zašiel na vedľajšiu cestu. Vybral žene guličky a dal ich do igelitového vrecúška. Prikázal jej, nech sa presunie na zadné sedadlo. Ľahla si tam, vysunula sukňu nahor a roztiahla nohy, čo najviac ako jej to priestor dovolil. Prstami si párkrát prešla po klitorise. Muž si to všimol a ruky jej spútal putami do držadla. Zaistil si tým, že on bude mať kontrolu nad tým, čoho sa bude a nebude chytať.

Posadil sa dozadu pred jej nohy. "Tak ako to chceš?" "Prosím jazykom, prosím." "Tak teda prstami, rozumiem," odvetil jej muž. Vsunul jej postupne jeden, potom dva a napokon aj tri prsty a dorobil ju rukami. Trvalo to veľmi krátko, keďže jej pomyselná sopka bola pred explóziou už dávno predtým. Mokré ruky si utrel do malého uteráka, ktorý nosil v kufri. Keď skončil, hodil ho po nej. "Utri sa, poriadne, nechcem tu mať po tebe svinčík."

Spoločne s uterákom po nej hodil aj tmavo-čierne nohavičky. Žena sa vyutierala ako po sprche a nasadila si nohavičky. "Za to, že si si nepriniesla vlastné ťa trest neminie, to sa neboj. Ale teraz už poď, vaši na nás čakajú. Nechcem prísť neskoro. A uprav sa, vyzeráš ako by ťa práve pretiahol černoch." Žena si stiahla zrkadlo, ktoré bolo fungovalo aj ako tienidlo a trochu sa pohrala s vlasmi. Keď si myslela, že je hotová, pozrela sa na muža, ako by potrebovala súhlas. Ten mlčal.

Za tých päť minút, čo sa dostali k nim mlčali obaja skoro stále. Až na jednu výnimku. "Celkom to popoludnie dobre začína." Žena otočila hlavu a usmiala sa z okna. Čiastočne na rodičov, ktorých práve videla z neho a čiastočne pri predstave toho, čo sa bude na úrade práce diať o mesiac, keď tam bude musieť prísť znova. A čiastočne určite z priebehu dnešného dňa. Muž jej naposledy silno stlačil ruku. Čakala ich dvojhodinka inej hry – hry na normálnych.