Dal jej dole kuklu. Chvíľu si zvykala na ostré svetlo vychádzajúce zo svietidla nad jej hlavou. Nachádzala sa v tmavej miestnosti štvorcového pôdorysu, kde bola len ona, on, to čo ju zväzovalo a nedovoľovalo sa jej pohnúť a jeden veľký kufrík. Jej pohľad skôr či neskôr musel spočinúť na ňom. Čo sa v ňom nachádza? Čo je vo vnútri?
Nebola nahá. Mala spodné prádlo, ktoré nebolo obyčajné, ale luxusné. Nebola zvyknutá, že niečo také má na sebe. Bola zvyknutá, že je pred ním nahá – vedela, že jej nahota ho dráždi. A keď už nejaké spodné prádlo mala, končilo v jej ústach. Ale teraz to bolo inak.
Muž vybral z kufríka, ktorý pripomínal starý doktorský kufrík nožničky. Chvíľu jeho ostrím krúžil okolo jej pokožky. Cítila chlad chirurgickej ocele. Predstavovala si jej ostrosť, ako by to bolelo, keby do nej prenikli. Muž ich však nepoužil na to – odhalil ju. Roztrihol jej podprsenku na dvoch miestach a ona sa zosunula dole.
Obdivoval jej krásne prsia, ako by ich videl prvýkrát. Boli primerane veľké, primerane pevné. Rád ich oblizoval, rád do nich hrýzol, rád k nich pričuchával, nechcel však, aby to vedela. Nechcel, aby vedela o jeho slabostiach. V jeho vnútri to vrelo. Srdce mu búšilo, v nohaviciach mu hral orchester valčík.
Nožnice nasmeroval na luxusné nohavičky. Neodstrihol ich však hneď. Odhrnul ich a chladné telo nasmeroval na horúcu a citlivú pokožku. Prikladal a odkladal ich, opatrne, jemne a systematicky. Až to nevydržal a odstránil poslednú prekážku, ktorá mu bránila v plnom prístupe – posledný kus látky.
Nožničkami jej demonštratívne odstrihol časť chĺpkov na ohanbí, ktoré si tam nechávala dlhé mesiace rásť, aby znásobil jej pocit studu a totálnej nahoty. A odovzdanosti. Bola len v jeho moci. Jej pohyb bol obmedzený, no nevzpierala sa. Čakala. Srdce jej bilo rovnako ako jemu.
Snívala o tomto momente. O tmavej miestnosti, kde budú len oni dvaja a nikto a nič iné. Snívala o tom, že bude pevne zviazaná. V hlave si tento moment predstavovala niekoľkokrát, no nebolo to nič v porovnaní s pocitmi, ktoré zažívala v skutočnosti. Len ona a on a ich prvé výročie ich špeciálneho vzťahu.
Bolo to najposlušnejšie, čo mal. Keď bola náhodou vzpurná, umravnila ju jeho ruka. Keď bola chorá, staral sa o ňu. Keď plakala, objal ju. Keď chcel spoločnosť, položil si ju s obojkom na posteľ a nechal sa od nej vášnivo bozkávať. Znášala rany jeho opasku i pohľadenie jeho rúk. Prežívala každý orgazmus, ako by bol posledný.
A teraz tu sedela zviazaná, neschopná pohybu. Necítila chlad múrov tmavej miestnosti. Necítila strach z bezbrannosti. Dôverovala mu. Vedela, že hoci by jej tu a teraz mohol nasilu zaviesť úd do jej úzkeho panenského análneho otvoru, tak by to neurobil. Rešpektoval to, že to nemá rada.
Sedela tam a hľadela na neho. Nebol svalnatý, urastený, žiadny športovec, nemal ani veľký penis, ale bol jej. Verila mu. Zaviazal jej oči šatkou, aby nič nevidela, aby všetko čo sa bude ďalej diať, len cítila.
Počula ako sa otvára kufrík. Počula blížiace sa kroky. Zacítila jeho ruky na svojom už i tak mokrom ohanbí, ako ju masíruje gélom. Pochvíli pocítila tlak niečoho, čo sa snaží dostať dnu. Jej telo sa nebránilo, otvorilo sa novému návštevníkovi, dildu. Chvíľu ju obšťastňoval a cítila, že mieri k orgazmu.
On však vedel, kedy prestať. A prestal. "Ešte nie," zašeptal jej. Vedel, kedy prichádza jej orgazmus. Po roku ten moment dokázal identifikovať s presnosťou švajčiarskych hodiniek. Vybral pohár s vodou a nalial ho na vreckovku. Dôkladne ju vyumýval, akoby sa snažil zmazať dôkazy svojho predchádzajúceho činu.
Ovoňal ju. Bola omamná. Ochutnal ju jazykom. Bola ako ovocie z Edenu. Zaviedol dnu prstenník. Bola horúca sťaby láva sopky. Vybral obojok a uviazal jej ho okolo krku. Cítil, že je ešte viac jeho. Vedel, že by jej ho mohol nasilu vsunúť do análu a vyplniť tak svoje fantázie, ale rešpektoval, že jestvuje obmedzenia prstu.
Vybral z kufríka nástroj, ktorý by poznala od gynekológa. Neupozornil ju. Vsunul jej ho dnu – rýchlo a nečakane. Až ju to prekvapilo. Otvoril ju. Zacítila chladný vzduch na miestach, kde ho často necítila. Bola odhalená, otvorená, roztiahnutá. Vzrušená. Čakala, čo príde ďalej.
Poznala ho. Vedela, čo má rád. Vedela, že si toho pre ňu prichystal veľa. Vedela, že tortu ešte jesť nezačala. A že ju čaká nielen to, čo jej bude chutiť, ale aj niečo, čo aj menej. Ale bola si istá jednou vecou – že záverečná čerešnička na torte bude patriť im. Ich pocitom, ich orgazmu. Tomu skutočnému i tomu duševnému.
10. októbra 2014 sa v chladnej tmavej miestnosti spojili dve telá a dve duše. Muž a žena. Adam a Eva. Čas ich rozdelil, no spomienky zostali.
Nebola nahá. Mala spodné prádlo, ktoré nebolo obyčajné, ale luxusné. Nebola zvyknutá, že niečo také má na sebe. Bola zvyknutá, že je pred ním nahá – vedela, že jej nahota ho dráždi. A keď už nejaké spodné prádlo mala, končilo v jej ústach. Ale teraz to bolo inak.
Muž vybral z kufríka, ktorý pripomínal starý doktorský kufrík nožničky. Chvíľu jeho ostrím krúžil okolo jej pokožky. Cítila chlad chirurgickej ocele. Predstavovala si jej ostrosť, ako by to bolelo, keby do nej prenikli. Muž ich však nepoužil na to – odhalil ju. Roztrihol jej podprsenku na dvoch miestach a ona sa zosunula dole.
Obdivoval jej krásne prsia, ako by ich videl prvýkrát. Boli primerane veľké, primerane pevné. Rád ich oblizoval, rád do nich hrýzol, rád k nich pričuchával, nechcel však, aby to vedela. Nechcel, aby vedela o jeho slabostiach. V jeho vnútri to vrelo. Srdce mu búšilo, v nohaviciach mu hral orchester valčík.
Nožnice nasmeroval na luxusné nohavičky. Neodstrihol ich však hneď. Odhrnul ich a chladné telo nasmeroval na horúcu a citlivú pokožku. Prikladal a odkladal ich, opatrne, jemne a systematicky. Až to nevydržal a odstránil poslednú prekážku, ktorá mu bránila v plnom prístupe – posledný kus látky.
Nožničkami jej demonštratívne odstrihol časť chĺpkov na ohanbí, ktoré si tam nechávala dlhé mesiace rásť, aby znásobil jej pocit studu a totálnej nahoty. A odovzdanosti. Bola len v jeho moci. Jej pohyb bol obmedzený, no nevzpierala sa. Čakala. Srdce jej bilo rovnako ako jemu.
Snívala o tomto momente. O tmavej miestnosti, kde budú len oni dvaja a nikto a nič iné. Snívala o tom, že bude pevne zviazaná. V hlave si tento moment predstavovala niekoľkokrát, no nebolo to nič v porovnaní s pocitmi, ktoré zažívala v skutočnosti. Len ona a on a ich prvé výročie ich špeciálneho vzťahu.
Bolo to najposlušnejšie, čo mal. Keď bola náhodou vzpurná, umravnila ju jeho ruka. Keď bola chorá, staral sa o ňu. Keď plakala, objal ju. Keď chcel spoločnosť, položil si ju s obojkom na posteľ a nechal sa od nej vášnivo bozkávať. Znášala rany jeho opasku i pohľadenie jeho rúk. Prežívala každý orgazmus, ako by bol posledný.
A teraz tu sedela zviazaná, neschopná pohybu. Necítila chlad múrov tmavej miestnosti. Necítila strach z bezbrannosti. Dôverovala mu. Vedela, že hoci by jej tu a teraz mohol nasilu zaviesť úd do jej úzkeho panenského análneho otvoru, tak by to neurobil. Rešpektoval to, že to nemá rada.
Sedela tam a hľadela na neho. Nebol svalnatý, urastený, žiadny športovec, nemal ani veľký penis, ale bol jej. Verila mu. Zaviazal jej oči šatkou, aby nič nevidela, aby všetko čo sa bude ďalej diať, len cítila.
Počula ako sa otvára kufrík. Počula blížiace sa kroky. Zacítila jeho ruky na svojom už i tak mokrom ohanbí, ako ju masíruje gélom. Pochvíli pocítila tlak niečoho, čo sa snaží dostať dnu. Jej telo sa nebránilo, otvorilo sa novému návštevníkovi, dildu. Chvíľu ju obšťastňoval a cítila, že mieri k orgazmu.
On však vedel, kedy prestať. A prestal. "Ešte nie," zašeptal jej. Vedel, kedy prichádza jej orgazmus. Po roku ten moment dokázal identifikovať s presnosťou švajčiarskych hodiniek. Vybral pohár s vodou a nalial ho na vreckovku. Dôkladne ju vyumýval, akoby sa snažil zmazať dôkazy svojho predchádzajúceho činu.
Ovoňal ju. Bola omamná. Ochutnal ju jazykom. Bola ako ovocie z Edenu. Zaviedol dnu prstenník. Bola horúca sťaby láva sopky. Vybral obojok a uviazal jej ho okolo krku. Cítil, že je ešte viac jeho. Vedel, že by jej ho mohol nasilu vsunúť do análu a vyplniť tak svoje fantázie, ale rešpektoval, že jestvuje obmedzenia prstu.
Vybral z kufríka nástroj, ktorý by poznala od gynekológa. Neupozornil ju. Vsunul jej ho dnu – rýchlo a nečakane. Až ju to prekvapilo. Otvoril ju. Zacítila chladný vzduch na miestach, kde ho často necítila. Bola odhalená, otvorená, roztiahnutá. Vzrušená. Čakala, čo príde ďalej.
Poznala ho. Vedela, čo má rád. Vedela, že si toho pre ňu prichystal veľa. Vedela, že tortu ešte jesť nezačala. A že ju čaká nielen to, čo jej bude chutiť, ale aj niečo, čo aj menej. Ale bola si istá jednou vecou – že záverečná čerešnička na torte bude patriť im. Ich pocitom, ich orgazmu. Tomu skutočnému i tomu duševnému.
10. októbra 2014 sa v chladnej tmavej miestnosti spojili dve telá a dve duše. Muž a žena. Adam a Eva. Čas ich rozdelil, no spomienky zostali.
