Idem po zimnej ulici, mráz mi štípe líca a uši v duchu si nadávam, prečo som si nezobrala tú prekliatu čiapku. Začujem za sebou známy hlas: „Stoj!“ , viem kto to je zámerne pridám do kroku, nebežím, len pridám, chcem sa mu vyhnúť, nemám chuť nič riešiť. Znova začujem : „Stoj, ešte ti pekne hovorím!!!“, pridám ešte viac, počujem svoje divoké srdce n...