Posted 25.08.2011 by cezcent
Keď som prechádzal vo večernom vlaku popri poloprázdnych kupé, hľadal som dobré miesto. Dobré miesto znamená relatívne prázdne kupé, v ktorom sedia zaujímavé a príťažlivé ženy. Rád sa dívam na ženy, pozorujem ich a pritom nebudem klamať, že postupujem od nôh k hlave.
Keď som uvidel kupé, kde pri chodbičke sedeli dve mladé dievčatá a pri okienku bolo voľné miesto bolo rozhodnuté. Nazrel som dovnútra formálne som sa opýtal či je voľné a zamieril k voľnému miestu. Už pri príchode som zbadal, že v kupé je aj ONA. Nuž ONA znamená, že som ju dobre poznal, aj keď som nevedel o koho ide. Už niekoľko mesiacov cestovala rovnakú trasu ako ja a smerovala do konečnej stanice, pretože som ju videl vo vlaku, keď som vystupoval na predposlednej zastávke. Nechodili sme vždy rovnakým vlakom, ale dosť často sa naše cesty prekrývali a vždy ma uchvátila.
Vždy chodila elegantne a pritom vyzývavo oblečená. Ak to bol kostým so sukňou bola sukňa do polovičky stehien, čiže presne tam, kde to ešte nebolo vulgárne, ale už veľmi príťažlivé pre mužský pohľad. Naopak nohavicové oblečenie bývalo doplnené veľkým výstrihom a nezriedka priehľadnými látka s čipkami. Vždy nosila topánky s podpätkom a k mojej veľkej radosti veľmi často pri peknom počasí nosila otvorené prsty a päty. Ak sa mi podarilo objaviť ju včas na stanici alebo vo vlaku, snažil som sa sadnúť tak, aby som si mohol vychutnať pohľad na jej krásne nohy ale aj celé telo.
Dnes bolo tiež krásne počasie neskorého leta a tak opäť mala otvorené topánky a krátku sukňu. A keďže aj dve dievčatá pri dverách mali iba žabky, tešil som sa na vzrušujúcu cestu. Hneď som tušil, že túto cestu skončím až doma pri umývadle na záchode.
Už od začiatku cesty som pozoroval nohy všetkých troch prítomných žien. Aby to nebolo moc nápadné tváril som sa veľmi unavene a cez privreté oči v driemotách pozoroval ich chodidlá. Mysľou mi prechádzali prasačiny, ktoré by sa s tými dievčinami dali robiť, takže okrem privretých očí som musel dávať aj na nohavice a ich prejavy radosti z pohľadu.
Dievčiny vystúpili asi v jednej tretine a v kupé sme zostali sami v ŇOU. Aj keď dievčatá ani ich nohy neboli škaredé, ONA bola iná káva. Predsa len žena so skúsenosťami - vyzerala na 25-30 rokov, upravenými chodidlami a v sexi oblečku patrila do inej ligy ako študentky – trampsky. Už som sa mohol pozerať len jedným smerom, ale musel som to robiť čo najmenej nápadne.
Aby to nebolo tak nápadné môj trik s predstieraným driemaním som začal uplatňovať intenzívnejšie. Mohlo by sa povedať, že až moc intenzívne, pretože ma premohli driemoty a cítil som ako opakovane upadám do skutočných driemot. Bolo však príjemné zaspávať s pohľadom na JEJ krásne nohy a budiť sa s rovnakým pohľadom.
Otvoril som oči a chcel som prejsť pohľadom po jej tele, ale môj pohľad skamenel. Jej poloha sa zmenila. Sedela na okraji sedadla. Sukňu som nevidel, lebo si ju vyhrnula na šaty. Nohy neboli položené na zemi ale jedna noha bola na vyvýšenom okraji kúrenia a druhá bola vyložená na susedné sedadlo. Výsledkom bolo, že prvé na čo môj zrak narazil bola čiarka jej dohola vyholeného pohlavia!
. Asi som vyzeral dosť šokovane, lebo som takmer ihneď začul prvýkrát JEJ hlas. „Toto si chcel predsa vidieť, nie?“ Povedala trošku veselo a trošku posmešne. „Páči sa ti to?“ Neviem si predstaviť, ako som vyzeral, ale musel som vyzerať strašne, lebo sa skutočne veselo zasmiala. Hlavou mi prebiehali všelijaké myšlienky, ale cez ústa som nebol schopný vydať ani hlásku. Až keď skončil jej veselý smiech, bol som schopný povedať „hmmmm“.
Opäť zaznel smiech a po ňom hlas, ktorý znel o niečo prísnejšie a vážnejšie ako predtým. „Už na niekoľko týždňov pozoruješ, vždy si sadáš blízko mňa a lačno na mňa pozeráš, o pozeraní na moje nožičky ani nehovorím. Predpokladám, že si si to veľa krát po príchode domov urobil a myslel si na moje telo a moje nohy. Teraz sa dokonca pozeráš na moju pičku a možno si to zase urobíš! Nemyslíš, že vlastne dostávaš nejaký produkt, za ktorý by bolo vhodné zaplatiť?“ Skončila svoj príhovor. Nerozumel som mu celkom, lebo ešte stále som bol v šoku, ale ku koncu som sa spamätával. „To akože mám dať peniaze VÁM, že sa pozerám na Vaše nohy?“ skôr ako o hovorení by sme mohli hovoriť o habkaní.
„TO ste celý vy chlapi. Myslíte si, že za peniaze si môžete všetko kúpiť! Načo by mi boli tvoje peniaze!“ Nechápal som, čo má na mysli a preto som sa musel opýtať. „A čo máte na mysli?“ Odpovedala mi, pričom akosi prirodzene sme sa rozdelili. Kým ona mne úplne prirodzene tykala, ja som jej rovnako bez rozmýšľania vykal. „Existuje iba jedna vec, ktorá pre Vás chlapov má väčšiu hodnotu ako peniaze. Vaše ego a vaše mužstvo! Takže ak si ochotný stratiť svoje ego a svoje mužstvo a budeš plniť moje príkazy a úlohy, urobím pre teba cestu do práca a z práce najviac vzrušujúcim okamihom tvojho života. Ak však nebudeš mať záujem ja ťa nebudem nútiť, ale zároveň pre mňa prestaneš existovať a nemôžeš ani vo sne očakávať, že sa niekedy so mnou budeš rozprávať. Myslím, že som ti to vysvetlila jasne!“
Počúval som, ale zmysel slov mi celkom nedochádzal. Vzdať sa mužstva a ega? Čo tým mala na mysli, uvažoval som stále hľadiac na čiernu dieru medzi jej nohami. Zasmiala sa a s úsmevom pokračovala. „Keď tak fascinovane na pičku hladíš, vedel by si mi povedať aspoň ako sa voláš?“ Na rozdiel od predchádzajúcich filozofických termínov to bola jednoduchá úloha, ktorú som aj v tomto rozpoložení zvládol. „Volám sa Roman.“ Povedal som skoro ako v škole. „Teší ma Roman Napičkuhľadíš,“ zasmiala sa, „pre teba sa volám PANÍ Petra. Dúfam, že si to zapamätáš, lebo pochopenie nášho vzťahu je pre teba základom toho aby si dokázal prekonať všetky prekážky. Myslím si, že sa ti náš spoločný čas bude páčiť, len dúfam, že to nepokazíš“ pokračovala. „A myslíš, že pritom mi Napičkuhľadíš vieš prezradiť aj koľko máš rokov?“ Jednoduché otázky ma trochu vrátili do reality a tak som odpovedal istejšie „Je mi 32 rokov a Vám?“ Osmelený som položil otázku.
Petrina reakcia ma prekvapila. Skoro okamžite zložila nohy, vstala, upravila si sukňu zobrala si tašku a vyšla z kupé. Počul som pritom ako potichu hromží „Kurevský vyjebanec, to si všetci vyjebanci myslia, že sme štetky a handry? Kedy pochopia, že lepšie je poslúchať?“ Prežíval som druhý šok pri jednej ceste. Ešte som nepochopil čo sa stalo pred chvíľou a už som mal novú úlohu na rozmýšľanie. Čo sa stalo?
Hovorí sa, že pod stresom človek najlepšie uvažuje a kým predtým som nevedel pochopiť ani základné veci, teraz som pochopil okamžite. Dovolil som si osloviť PANÍ Petru bez potrebné oslovenia a dokonca sa jej opýtať bez povolenia. Niet divu, že sa nahnevala. V rovnakom momente sa mi rozjasnilo, čo by som odpovedal na jej ponuku v kupé pred pár sekundami. A hneď na to sa mi v hlave rozľahla myšlienka, skús to zachrániť!
Rýchlo som sa zbalil a vybehol z kupé. Postupoval som smerom, ktorým išla PANÍ Petra a nazeral do jednotlivých kupé. Sedela v prvok kupé ďalšieho vagóna Vybrala si asi zámerne, lebo kým väčšina kupé bola prázdna v tomto sedela jedna staršia paní, ktorá vystupovala na mojej zastávke. Bolo mi jasné, že sa nemôžem pred touto paní hodiť k nohám a prosiť o odpustenie. Nemal som na výber. Vošiel som do kupé a opýtal sa na miesto. Stará paní prekvapene povedala áno. Poznala ma z vlaku a vedela, že vystupujem tam kde ona o 3 minúty, takže hladať kupé je dosť zbytočné. Paní Petra sa tvárila, akoby práve vošiel vzduch.
Bol som rozhodnutý počkať, kým stará paní vystúpi a potom poprosiť o odpustenie. Znamenalo to síce, že nevystúpim na svojej zastávke a z konečnej sa budem v noci vracať 5 kilometrov peši, ale v tom momente som mal jasno, že sa to oplatí. Osud však bol milosrdný. Stará paní, po tom ako vlak zastal a opäť sa rozbiehal stratila prehľad a v domnienke, že vchádzame do stanice vyšla z kupé. Osamel som s Paní Petrou v kupé a tentokrát som sa rozhodol nezaváhať.
Vrhol som sa k nohám Paní Pery a rýchlo som začal vysvetľovať. „Viem, že som Vás veľmi urazil MOJA PANÍ tým, že som sa Vás bez dovolenia pýtal na Váš vek, pričom som vás neoslovil tak ako si zaslúžite. Ale prosím uvedomte si, že som iba mužské hovädo, ktoré ešte nemalo šancu získať správanie hodné styku s Paní. Preto Vás snažne prosím o odpustenie a aby ste mi dali druhú šancu presvedčiť vás, že moje Ego a moje mužštvo je vo vašich rukách.“ Zasmiala sa trochu sarkasticky. „Tak keď urobíš hlúposť ,zrazu aký výrečný! Predtým ledva svoje meno povedal a teraz celé úvahy spriada!“ Vlak začal brzdiť pri vstupe do stanice. „Veľmi si ma urazil a nahneval musím povedať. Ale vidím, že si si uvedomil svoju chybu a zdá sa mi, že máš snahu sa poučiť. Tak nad tým ešte pouvažujem, Myslím, že nejaké pekné darčeky by môj hnev mohli zmierniť a mohli by ovplyvniť moje rozhodnutie. Ale neviem, či budeš mať záujem, lebo zajtra musím ísť do práce vlakom o 5.30!“ Vlak zastal a dvere na vagónoch sa začali otvárať. „Bude mi potešením kúpiť a pripraviť pre vás darček na zajtrajšie ráno.“ Ešte stále som kľačal pred jej nohami so sklopeným zrakom. „ale teraz Vás veľmi prosím, aby ste mi dovolili odísť, aby som Vám Paní Petra mohol kúpiť nejaké krásne darčeky.“ Paní Petra sa zasmiala „Tak teda choď ... a nezabudni zajtra o 5.30!“ Počul som vyrážajúc z kupé na chodbičku a rýchlo k dverám za mnou znel ešte veselý smiech. Z vlaku som skôr vypadol ako vystúpil a s mojim dopadom na zem sa vlak pohol.
Obzrel som sa či sa mi snívalo, ale nie! V prvom kupé sedela moja nová Paní, usmievala sa na mňa a jemne mi kývala rukou. Uklonil som sa a so šťastným úsmevom sa vybral zo stanice. Čakal ma náročný a dlhý večer a krátka noc na konci ktorej bude dúfam ďalšie stretnutie s mojou paní!
CHCETE VEDIE5 VIAC?
Keď som uvidel kupé, kde pri chodbičke sedeli dve mladé dievčatá a pri okienku bolo voľné miesto bolo rozhodnuté. Nazrel som dovnútra formálne som sa opýtal či je voľné a zamieril k voľnému miestu. Už pri príchode som zbadal, že v kupé je aj ONA. Nuž ONA znamená, že som ju dobre poznal, aj keď som nevedel o koho ide. Už niekoľko mesiacov cestovala rovnakú trasu ako ja a smerovala do konečnej stanice, pretože som ju videl vo vlaku, keď som vystupoval na predposlednej zastávke. Nechodili sme vždy rovnakým vlakom, ale dosť často sa naše cesty prekrývali a vždy ma uchvátila.
Vždy chodila elegantne a pritom vyzývavo oblečená. Ak to bol kostým so sukňou bola sukňa do polovičky stehien, čiže presne tam, kde to ešte nebolo vulgárne, ale už veľmi príťažlivé pre mužský pohľad. Naopak nohavicové oblečenie bývalo doplnené veľkým výstrihom a nezriedka priehľadnými látka s čipkami. Vždy nosila topánky s podpätkom a k mojej veľkej radosti veľmi často pri peknom počasí nosila otvorené prsty a päty. Ak sa mi podarilo objaviť ju včas na stanici alebo vo vlaku, snažil som sa sadnúť tak, aby som si mohol vychutnať pohľad na jej krásne nohy ale aj celé telo.
Dnes bolo tiež krásne počasie neskorého leta a tak opäť mala otvorené topánky a krátku sukňu. A keďže aj dve dievčatá pri dverách mali iba žabky, tešil som sa na vzrušujúcu cestu. Hneď som tušil, že túto cestu skončím až doma pri umývadle na záchode.
Už od začiatku cesty som pozoroval nohy všetkých troch prítomných žien. Aby to nebolo moc nápadné tváril som sa veľmi unavene a cez privreté oči v driemotách pozoroval ich chodidlá. Mysľou mi prechádzali prasačiny, ktoré by sa s tými dievčinami dali robiť, takže okrem privretých očí som musel dávať aj na nohavice a ich prejavy radosti z pohľadu.
Dievčiny vystúpili asi v jednej tretine a v kupé sme zostali sami v ŇOU. Aj keď dievčatá ani ich nohy neboli škaredé, ONA bola iná káva. Predsa len žena so skúsenosťami - vyzerala na 25-30 rokov, upravenými chodidlami a v sexi oblečku patrila do inej ligy ako študentky – trampsky. Už som sa mohol pozerať len jedným smerom, ale musel som to robiť čo najmenej nápadne.
Aby to nebolo tak nápadné môj trik s predstieraným driemaním som začal uplatňovať intenzívnejšie. Mohlo by sa povedať, že až moc intenzívne, pretože ma premohli driemoty a cítil som ako opakovane upadám do skutočných driemot. Bolo však príjemné zaspávať s pohľadom na JEJ krásne nohy a budiť sa s rovnakým pohľadom.
Otvoril som oči a chcel som prejsť pohľadom po jej tele, ale môj pohľad skamenel. Jej poloha sa zmenila. Sedela na okraji sedadla. Sukňu som nevidel, lebo si ju vyhrnula na šaty. Nohy neboli položené na zemi ale jedna noha bola na vyvýšenom okraji kúrenia a druhá bola vyložená na susedné sedadlo. Výsledkom bolo, že prvé na čo môj zrak narazil bola čiarka jej dohola vyholeného pohlavia!
. Asi som vyzeral dosť šokovane, lebo som takmer ihneď začul prvýkrát JEJ hlas. „Toto si chcel predsa vidieť, nie?“ Povedala trošku veselo a trošku posmešne. „Páči sa ti to?“ Neviem si predstaviť, ako som vyzeral, ale musel som vyzerať strašne, lebo sa skutočne veselo zasmiala. Hlavou mi prebiehali všelijaké myšlienky, ale cez ústa som nebol schopný vydať ani hlásku. Až keď skončil jej veselý smiech, bol som schopný povedať „hmmmm“.
Opäť zaznel smiech a po ňom hlas, ktorý znel o niečo prísnejšie a vážnejšie ako predtým. „Už na niekoľko týždňov pozoruješ, vždy si sadáš blízko mňa a lačno na mňa pozeráš, o pozeraní na moje nožičky ani nehovorím. Predpokladám, že si si to veľa krát po príchode domov urobil a myslel si na moje telo a moje nohy. Teraz sa dokonca pozeráš na moju pičku a možno si to zase urobíš! Nemyslíš, že vlastne dostávaš nejaký produkt, za ktorý by bolo vhodné zaplatiť?“ Skončila svoj príhovor. Nerozumel som mu celkom, lebo ešte stále som bol v šoku, ale ku koncu som sa spamätával. „To akože mám dať peniaze VÁM, že sa pozerám na Vaše nohy?“ skôr ako o hovorení by sme mohli hovoriť o habkaní.
„TO ste celý vy chlapi. Myslíte si, že za peniaze si môžete všetko kúpiť! Načo by mi boli tvoje peniaze!“ Nechápal som, čo má na mysli a preto som sa musel opýtať. „A čo máte na mysli?“ Odpovedala mi, pričom akosi prirodzene sme sa rozdelili. Kým ona mne úplne prirodzene tykala, ja som jej rovnako bez rozmýšľania vykal. „Existuje iba jedna vec, ktorá pre Vás chlapov má väčšiu hodnotu ako peniaze. Vaše ego a vaše mužstvo! Takže ak si ochotný stratiť svoje ego a svoje mužstvo a budeš plniť moje príkazy a úlohy, urobím pre teba cestu do práca a z práce najviac vzrušujúcim okamihom tvojho života. Ak však nebudeš mať záujem ja ťa nebudem nútiť, ale zároveň pre mňa prestaneš existovať a nemôžeš ani vo sne očakávať, že sa niekedy so mnou budeš rozprávať. Myslím, že som ti to vysvetlila jasne!“
Počúval som, ale zmysel slov mi celkom nedochádzal. Vzdať sa mužstva a ega? Čo tým mala na mysli, uvažoval som stále hľadiac na čiernu dieru medzi jej nohami. Zasmiala sa a s úsmevom pokračovala. „Keď tak fascinovane na pičku hladíš, vedel by si mi povedať aspoň ako sa voláš?“ Na rozdiel od predchádzajúcich filozofických termínov to bola jednoduchá úloha, ktorú som aj v tomto rozpoložení zvládol. „Volám sa Roman.“ Povedal som skoro ako v škole. „Teší ma Roman Napičkuhľadíš,“ zasmiala sa, „pre teba sa volám PANÍ Petra. Dúfam, že si to zapamätáš, lebo pochopenie nášho vzťahu je pre teba základom toho aby si dokázal prekonať všetky prekážky. Myslím si, že sa ti náš spoločný čas bude páčiť, len dúfam, že to nepokazíš“ pokračovala. „A myslíš, že pritom mi Napičkuhľadíš vieš prezradiť aj koľko máš rokov?“ Jednoduché otázky ma trochu vrátili do reality a tak som odpovedal istejšie „Je mi 32 rokov a Vám?“ Osmelený som položil otázku.
Petrina reakcia ma prekvapila. Skoro okamžite zložila nohy, vstala, upravila si sukňu zobrala si tašku a vyšla z kupé. Počul som pritom ako potichu hromží „Kurevský vyjebanec, to si všetci vyjebanci myslia, že sme štetky a handry? Kedy pochopia, že lepšie je poslúchať?“ Prežíval som druhý šok pri jednej ceste. Ešte som nepochopil čo sa stalo pred chvíľou a už som mal novú úlohu na rozmýšľanie. Čo sa stalo?
Hovorí sa, že pod stresom človek najlepšie uvažuje a kým predtým som nevedel pochopiť ani základné veci, teraz som pochopil okamžite. Dovolil som si osloviť PANÍ Petru bez potrebné oslovenia a dokonca sa jej opýtať bez povolenia. Niet divu, že sa nahnevala. V rovnakom momente sa mi rozjasnilo, čo by som odpovedal na jej ponuku v kupé pred pár sekundami. A hneď na to sa mi v hlave rozľahla myšlienka, skús to zachrániť!
Rýchlo som sa zbalil a vybehol z kupé. Postupoval som smerom, ktorým išla PANÍ Petra a nazeral do jednotlivých kupé. Sedela v prvok kupé ďalšieho vagóna Vybrala si asi zámerne, lebo kým väčšina kupé bola prázdna v tomto sedela jedna staršia paní, ktorá vystupovala na mojej zastávke. Bolo mi jasné, že sa nemôžem pred touto paní hodiť k nohám a prosiť o odpustenie. Nemal som na výber. Vošiel som do kupé a opýtal sa na miesto. Stará paní prekvapene povedala áno. Poznala ma z vlaku a vedela, že vystupujem tam kde ona o 3 minúty, takže hladať kupé je dosť zbytočné. Paní Petra sa tvárila, akoby práve vošiel vzduch.
Bol som rozhodnutý počkať, kým stará paní vystúpi a potom poprosiť o odpustenie. Znamenalo to síce, že nevystúpim na svojej zastávke a z konečnej sa budem v noci vracať 5 kilometrov peši, ale v tom momente som mal jasno, že sa to oplatí. Osud však bol milosrdný. Stará paní, po tom ako vlak zastal a opäť sa rozbiehal stratila prehľad a v domnienke, že vchádzame do stanice vyšla z kupé. Osamel som s Paní Petrou v kupé a tentokrát som sa rozhodol nezaváhať.
Vrhol som sa k nohám Paní Pery a rýchlo som začal vysvetľovať. „Viem, že som Vás veľmi urazil MOJA PANÍ tým, že som sa Vás bez dovolenia pýtal na Váš vek, pričom som vás neoslovil tak ako si zaslúžite. Ale prosím uvedomte si, že som iba mužské hovädo, ktoré ešte nemalo šancu získať správanie hodné styku s Paní. Preto Vás snažne prosím o odpustenie a aby ste mi dali druhú šancu presvedčiť vás, že moje Ego a moje mužštvo je vo vašich rukách.“ Zasmiala sa trochu sarkasticky. „Tak keď urobíš hlúposť ,zrazu aký výrečný! Predtým ledva svoje meno povedal a teraz celé úvahy spriada!“ Vlak začal brzdiť pri vstupe do stanice. „Veľmi si ma urazil a nahneval musím povedať. Ale vidím, že si si uvedomil svoju chybu a zdá sa mi, že máš snahu sa poučiť. Tak nad tým ešte pouvažujem, Myslím, že nejaké pekné darčeky by môj hnev mohli zmierniť a mohli by ovplyvniť moje rozhodnutie. Ale neviem, či budeš mať záujem, lebo zajtra musím ísť do práce vlakom o 5.30!“ Vlak zastal a dvere na vagónoch sa začali otvárať. „Bude mi potešením kúpiť a pripraviť pre vás darček na zajtrajšie ráno.“ Ešte stále som kľačal pred jej nohami so sklopeným zrakom. „ale teraz Vás veľmi prosím, aby ste mi dovolili odísť, aby som Vám Paní Petra mohol kúpiť nejaké krásne darčeky.“ Paní Petra sa zasmiala „Tak teda choď ... a nezabudni zajtra o 5.30!“ Počul som vyrážajúc z kupé na chodbičku a rýchlo k dverám za mnou znel ešte veselý smiech. Z vlaku som skôr vypadol ako vystúpil a s mojim dopadom na zem sa vlak pohol.
Obzrel som sa či sa mi snívalo, ale nie! V prvom kupé sedela moja nová Paní, usmievala sa na mňa a jemne mi kývala rukou. Uklonil som sa a so šťastným úsmevom sa vybral zo stanice. Čakal ma náročný a dlhý večer a krátka noc na konci ktorej bude dúfam ďalšie stretnutie s mojou paní!
CHCETE VEDIE5 VIAC?