Bohyňa kap. 1.

Marek bol majiteľ úspešnej firmy, deň čo deň nevedel, kde mu hlava stojí. Každú noc sa vracal k ufrflanej manželke, ktorá ho len otravovala s večnou otázkou, kedy jej spraví deti. Keby len vedela, že je neplodný. Kedysi sa ešte hádal, ale teraz volil už len inteligentné mlčanie. A tak to šlo deň za dňom. Žiadny impulz, žiadna vášeň, len prežívanie a zmierovanie sa s tým, že toto bude jeho osud.

Vo firme sa uvoľnila pozícia osobnej asistentky po XY rokoch. Mareka to dosť zobralo, lebo už bol zvyknutý na istý štandard a rutiny od jeho asistentky a nemal najmenšiu chuť učiť to niekoho nového. Výber preto nechal na kolegu z personálneho oddelenia. Prešiel týždeň a na dvere kancelárie klope muž. ,,Ahoj Marek, vybral som.“ Marek chvíľu premýšľal, pretože dni už mal ich monotónnosťou zliate v jednom. ,,Čo na mňa čumíš ako teľa na nové vráta, tvoja nová asistentka, budeš nadmieru spokojný.“ Ako ho poznal, bude to vysoká blondína minimálne s déčkami, ktorá zaujala hlavne na “ústnej“ časti pohovoru. „Zajtra nastupuje, tak sa jej povenuj, nebudeš sklamaný.“ Chvíľku po tom, čo odišiel, si Marek pobalil svoje veci a mieril domov.

Ráno mal Marek ostrú výmenu názorov s jeho ženou, prvýkrát v ich vzťahu padlo slovo rozvod, no ku podivu to Mareka takmer vôbec nerozhodilo, bol to len ďalší krok, ktorý po tom všetkom logicky nasledoval a všetko k nemu nasledovalo. Na odchode ironicky poznamenal, že večer ho nemusí ani čakať, hádať sa môže aj s lampou v kancelárií a aj tá bude mať viac pochopenia a vášne ako ona. Vášeň, to je to, čo Marekovi chýbalo celé roky! A vlastne tam vášeň nebola ani na začiatku ich vzťahu, prečo s ňou teda skončil? Lebo to tak malo byť? Podľa rodiny, priateľov, spoločnosti? Lebo to tak v živote chodí?
Po vstupe do kancelárie zacítil krásnu vôňu kávy, rozplývala sa celou miestnosťou. Keď sa pozrel na stôl, uvidel ženskú postavu. Pekné vysoké čierne lodičky, dlhá obtiahnutá telová sukňa tesne pod kolená s dráždivým rozparkom siahajúcim takmer až po zadoček, pás pevne stiahnutý čiernym tenkým opaskom, biela klasická košeľa zastrčená za opaskom, rukávy jemne vysúkané, vlasy dlhé a kučeravé. Otočila sa s pohľadom anjela, no iskrou diabla v tých nádherne zelených očiach. Krásne plné pery jej zdobil cyklamenový výrazný rúž, na ušiach jej viseli výrazné zlaté náušnice, ktoré jej dokonale rámovali výraznejšie lícne kosti. Stál tam ako obarený a zároveň zasnívaný. ,,Dobrý deň, ja som vaša nová asistentka, Mia, teší ma.“ Otočila sa tvárou ku mne, no ani sa len nepriblížila, vystrela ruku na znak jej podania, no čakala, že k nej vykročím ja. „Teší ma, Marek. Váš nový nadriadený.“ Dal si záležať na tom, aby zvýraznil slovíčko nadriadený, na disciplíne svojich zamestnancov si dosť potrpel.

Dni ubiehali a Marek si na Miu úplne zvykol, vyhovovalo mu po všetkých profesijných stránkach, dokonca miestami ešte viac ako jej predchodkyňa. Mala predvídavosť, intuíciu a empatiu veľmi vysoko. Natoľko, že z Mareka cítila tú neustálu nervozitu. To aký dokázal byť uzlík nervov. Po jednom veľmi dôležitom uzavretí kontraktu s väčšími rybami, sa Marek usadil v kancli do kresla. Mia vošla bez zaklopania, zamkla dvere. Marek spozornel, no nezmohol sa na ani jedno slovíčko. Prišla k nemu od zadu: „Mám kurz, len sa uvoľnite, zatvorte oči a na pár minút vypnite.“ Začala ho veľmi príjemne masírovať na šijí, krku a ramenách. Nezmohol sa na nič a tak sa len poddal. Keď Mia skončila, milo sa naňho usmiala. Už bola takmer preč z kancla, keď tu zrazu Marek navrhol: „Prečo si my dvaja ešte netykáme?“ Usmial sa a netrpezlivo čakal odpoveď. Mia sa len uškrnula, zhlboka nadýchla. „Teší ma Marek, no budem rada, ak mi ty budeš aj naďalej vykať, predsa len, som staršia.“ Žmurkla a odišla. Vtedy si Marek uvedomil, že tá žena je od neho o 10 rokov staršia, no na 40 nevyzerala ani náhodou. Boh jej nadelil do vienka tony sexappealu! Od toho dňa mu Mia tykala a on jej stále vykal. Čosi ho na tom podvedome vzrušovalo, preto to nechal tak a už nikdy sa k tomu nevracal.

Marek mal pred sebou veľké rozhodnutie v biznise, ktoré mu mohlo ovplyvniť najbližších 20 rokov života. Večer predtým, než mal predniesť zvyšku dozornej rady svoj konečný verdikt mu žena hodila do tváre rozvodové papiere. Dosť jasne mu vytmavila, že ho chce pripraviť o všetko a keďže žiadna predmanželská zmluva neexistovala, Marek si uvedomoval, že ho pripraví o dosť veľa. Zúril, ale nie kvôli nej, len kvôli sebe, ako mohol byť taký sprostý a naivný, taký slepý a hlúpy. Sadol do auta a mieril ani nevedel kam. Zastavil pri prvom bare, ktorý stretol. Posadil sa a barmanovi nemusel povedať ani pól slova, už videl, že je zle a prvý drink mal na účet podniku. Vypil tak 4-5 drinkov, keď sa tu vo dverách objavila Mia. Latexové obtiahnuté nohavice, obyčajné biele voľné tielko s motorkárskym erbom na bokoch zámerom sexy roztrhané, bez podprsenky, to si všimol ako prvé, lebo jej presvitali piercingy v oboch bradavkách. Na nohách len čierne kožené kanady s vysokým šnurovaním. Výrazný tmavý mejkap a tie jej nádherné pery tento krát zdobil výrazný krvavo červený rúž. Vlasy mala nedbalo rozcuchané, no aj tak pôsobili upraveným dojmom. Vstúpila ako by jej to tam celé patrilo. Hlava hrdo vztýčená a pohľad, ktorý by odzbrojil každého muža. Prešla pohľadom celú miestnosť, dávala si načas, vôbec jej nevadili zvedavé pohľady, užívala si to. Zrazu sa dostala až k Marekovim očiam. Až v tej chvíli si uvedomil, že zabudol zavrieť ústa. Rýchlo sa spamätal a kopol do seba ďalší drink. Všimla si ho, ale nedala najavo žiadnu emóciu, ako keby ho tam čakala a nebolo by to nič neobvyklé. Čakal, že zamieri k nemu na bar, ale miesto toho si sadla o 2 stoly ďalej, kde k nej pribehol okamžite nejaký muž, ako keby ju tam čakal. Marek bol zvedavý o čom sa asi tak rozprávajú. Celý čas sa venovala tomu mužovi a Mareka úplne zignorovala. Ten do seba kopal drink za drinkom. Keď už mal dosť, zrazu k nemu zo zadu pristúpila Mia. „Máš dosť, si tu autom?“ Spýtala sa tónom bezcitnej suky. „Áno som a čo má byť?“ Vytiahla mu kľúče z vrecka a odchádzala. Nasledoval ju až k autu, keď tam dorazil, už sedela na mieste vodiča. „Sadni si, musíš si vyhodiť z kopýtka a ja viem presne, čo potrebuješ!“ Aj by namietal, ale nechcel. Jeho vnútorné ja niečo na Mii hrozne vzrušovalo, nevedel jej odporovať.
Po slušnej hodinke cesty sa strhol zo spánku. „Vystúp a otvor bránu!“ Vyslovila úplne prísnym tónom, až podskočil na sedačke. Takúto ju ešte nepočul, no uvedomil si, že tu nie sú v práci a tu nie je jej nadriadený. Teraz sú len dvaja známi, ktorí... A nedokázal dokončiť myšlienku. Otvoril bránu, počkal kým Mia zaparkuje. Vystúpila z auta. „Kde to sme? Kam si ma to odviezla, zajtra ma čaká náročný deň, nemôžem si dovoliť meškať, alebo neprísť!“ Mia k nemu mierila bez slova z čoraz dôraznejším krokom. Keď už bola krok od neho, zdrapila ho pod krk, oprela o stenu chatky a pozrela sa mu hlboko do očí. „Počúvaj ma ty šteňa, aspoň na chvíľu zavri tú svoju veľkú pusu dôležitého pána generálneho riaditeľa a nechaj všetko na niekoho, kto vie presne, čo robí! Rozumeli sme si?“ Len vyvalil oči a nezmohol sa ani na slovíčko, keď si tu zrazu uvedomil, že sa mu v nohaviciach postavil vták. „Haha, očividne aspoň ten dole hlasuje ZA.“ Marek sa cítil vzrušene a ponížene zároveň, ako to, že ho niečo takéto tak rýchlo vzrušilo, on bol predsa vždy tým pánom situácie a užíval si pocit moci. Teda, minimálne v práci, doma sa to stalo čistou rutinou. Na ďalšie myšlienky nebol čas, započul kliknutie pút a kým si uvedomil, že to sú putá na jeho rukách, už bol pripútaný o rám verandy, presne na vrchu schodiska pred terasou. Než stihol akokoľvek zareagovať, prišlo druhé kliknutie, tento krát druhá ruka o druhú stranu. Mia sadla do auta. „Tá mrcha ma chce okradnúť?“ Preblesklo mu hlavou. Zrazu bol oslepený, priamo do očí mu svietili diaľkové svetlá jeho auta. Mia podišla k nemu, oblizla mu krk až k uchu a tam mu len nežne zašepkala. „Nezabudni, že mi ešte vždy vykáš, šteniatko. Každú chybu trestám a všetko môže a bude použité proti tebe.“ Obišla ho a vstúpila do chatky, trvalo pár sekúnd kým sa vrátila, cítil že stojí za jeho chrbtom. Schmatla mu rifľovú bundu a skrz na skrz mu ju rozstrihla a zhodila z neho. To iste nasledovalo aj s tričkom, nohavicami až zastala pri boxerkách. „Nemusíš sa báť, sme tu len my dvaja... Pre tento krát.“ A šibalsky sa zasmiala. Stále myslel na prácu, no ani myšlienka na jeho ženu, o chvíľu bývalú. Nesústredil sa. Zrazu cítil, že z neho zhodila aj posledný kus oblečenia. Stál tam pred ňou nahý, bezbranný, spútaný, no tak hrozne nadržaný. Stál mu, stál mu tak ako nikdy pri žiadnej. Zrazu si uvedomil, že sa ho vlastne ešte ani nedotkla, vzrušoval ho pocit bezmocnosti, vzrušovala ho ona, celá. Stačilo mu počuť jej hlas, cítiť jej blízkosť, vôňu, počuť jej kroky pri ňom. „Máš ho krásny, až mi ho bude ľúto.“ Jej nohou roztiahla Marekovi na široko od seba, nohu v kolene skrčila a silno mu pritlačila gule o jeho lono. „Uvoľni sa, poddaj sa a nebráň sa, sľubujem, že sa ti to bude páčiť. Vlastne, brániť sa môžeš, ale aj tak ti to bude prd platné.“ Bola tak nad vecou, nerozhodila ju ani jedna jediná vec. Marek sa stále nezmohol ani na slovo, no pri dotyku jej nohy na jeho guliach z neho vyšlo krásne zastonanie, jemne sa mu podlomili nohy a celým telom mu prešli zimomriavky. „Rob si čo chceš, nemám čo stratiť.“ Zbystrila pohľad. „Ale čo, niekto nám tu zabudol, že svojej Madam sa zásadne len vyká. Nevadí, pripomenieme si to a už nezabudneš, áno šteniatko?!“ Marek zostal ticho. Dostal kopanec do gulí, bez nejakej úľavy. „Niečo som sa pýtala šteniatko! Ver mi, nechceš ma nechať znova čakať.“ Marek sa spamätal z kŕča bolesti, uvedomil si, že nechýbalo veľa a bol by sa odbavil. Nechápal, čo sa to s ním deje. Alkohol? Je tak zvrátený? On? Ako to, že to doteraz nevedel? Mia ho schytila pevne pod krk a obmedzila mu dych natoľko, že mohol len šepkať. „Posledná šanca šteniatko, inak ťa potom už nebudem počúvať ani keby si kričal a zjapal na celý les!“ Zlomil sa a poddal sa. „Áno, Madam Mia.“ Povolila zovretie a dala mu nadýchnuť sa. „No vidíš ako pekne ti to ide, keď chceš. A ty budeš chcieť, pre mňa áno.“ Sadla si na kapotu auta, presne medzi svetlá oproti Marekovi. Videl len obrys. Naširoko rozkročila nohy, prešla si rukou od krku cez prsia po brušku až do jej lona. Nešlo jej o svoje potešenie, chcela vidieť jeho reakciu. Sex s jeho ženou bol len o mechanickom zasúvaní dnu a von. Už celé roky si to neužil a už ani nevedel, čo je to mať pôžitok zo sexu. „Ak si myslíš, že dnes ho niekam zaunieš, tak si na veľkom omyle, jedine, že by si ho pre moje potešenie chcel strčiť do osieho hniezda, hlupáčik.“ Otvorila kufor auta, z ktorého vytiahla kufrík. Marek si uvedomil, že ho tam musela dať vo chvíli, keď mu zobrala kľúče a následne ho už čakala v aute. Chcela to dnes spraviť hocijakému mužovi z baru? Bolo jej jedno, koho si sem privedie? Alebo vedela, že tam budem práve ja? Chcela to spraviť mne? Od kedy to chcela? Mareka z víru myšlienok vytiahla Miina ruka. Pevne mu zovrela gule. Síce sex aj orgazmy mával, no očividne dosť neuspokojivé, pretože boli dosť plné. Nepoľavila ani kúsok. Marekovi sa už podlamovali nohy, no nezmohol nič. Čakala, kedy povolí. Chcela, aby prosil, chcela ho úplne bezbranného a odovzdaného. Nvedel, čo má robiť, len držal a trpel, držal a trpel. Vták mu stále stál, dokonca bolesťou tvrdol ešte viac. „No tak, to už veľmi bolí, prosím.“ Zdrapila mu druhou rukou čeľusť. „Prosím čo, hm? O čo prosíš šteniatko? Nedajbože o to aby som prestala. Prosím ťa, nebuď smiešny, ešte sme ani nezačali. Len pekne trp, ani nevieš ako ma to vzrušuje. Som z teba celá vlhká a nadržaná a ty ma chceš potešiť, no nie?“ Marek si zrazu uvedomil, ako bolesť opúšťa jeho telo, pretože myseľ sa začala sústrediť na jej hlas, na jej kľudný no zrýchlený vzrušený dych. Na to ako pevne, no zároveň jemne ho drží za gule a tvár. Na jej teplý dych na jeho krku. Zatvoril oči a len vnímal tú krásu, ktorú mu práve dokázala venovať. Nechcel byť nikde inde radšej, ako práve tam, kde je. Uvoľnila stisk, na chvíľku cúvla a Marek započul zvuk spúšte fotoaparátu. Skôr než stihol čosi povedať, Mia spustila. „Snáď si si nemyslel, že si nechám ujsť príležitosť poistiť sa, aby si takýmto poslušným šteniatkom už zostal navždy, pre mňa. Ty blázonko, ani len netušíš, aké veľké plány s tebou mám. Spoločne toho dokážeme veľa. Spoločne môžeme byť nedotknuteľní! Tvoje posledné roky boli bieda, máš úspešnú firmu, ale to len preto, že všetci okolo sú hlúpi a majú ťa príliš radi na to, aby ťa vyšachovali. No bola len otázka času, kedy by si sa pre nich stal nepohodlným a to ja nedovolím. Viem o tebe viac, než si dokážeš predstaviť. Vedela som akú kávu rád piješ, aké sú tvoje zvyky, kedy šukáš svoju ženu. Nebuď prekvapený, tvoje kroky sú posledné roky tak veľmi predvídateľné, že by ich odhalil aj slepec. Zajtra ráno odvoláš zasadnutie správnej rady, vyhovoríš sa na rodinné záležitosti, koniec koncov si dnes dostal rozvodové papiere od tvojej ženy.“ Tu Marek spozornel a nechápal, odkiaľ to môže vedieť, veď sa to stalo len dnes, pred pár hodinami, mohol to vedieť len on a jeho žena. „Áno, práve teraz ti ide hlavou, odkiaľ to viem. Verím, že ti pomôže fakt, že som právnička a už si to dokážeš pospájať v tej svojej zanedbanej hlavičke. Mám ťa v hrsti Marek, uvedom si to.“ Obišla ho a zastala mu za chrbtom. Dala mu jemný bozk na šiju a s láskou mu ho pár sekúnd honila. „Teraz ťa tu nechám samého s tvojimi myšlienkami, máš o čom premýšľať.“ Vošla do chaty a po pár minútach Marek počul, že si napúšťa vaňu. Prišlo mu to ako večnosť. Nedokázal premýšľať, jediné čo mu išlo hlavou bola myšlienka, čo sa dnes ešte stane a čo všetko má Mia za lubom. Dávala si na čas, potrebovala sa uvoľniť a rozmaznať svoje telo, pokožku, myseľ. Keď sa vrátila, mala na sebe ten najviac sexy korzet aký Marek dovtedy videl, vzadu na šnúrovačku. Robil jej nádherný pás a boky, nehovoriac o výstrihu, ktorý chcel takmer vykypieť. Krásne čipkované samodržky a vysoké čižmy na opätku. Postavila sa pred Mareka, zdvihol svoj unavený a vyčerpaný pohľad. „Teraz to bude trošku štípať, ale potom ti bude krásne.“ V ruke mala prak do ktorého vkladala paintballovú guličku. Pevne natiahla ruku a vystrelila. Marekovi sa napli všetky svaly trupu, trafila hrudník, krásna červená farba guličky začala pomaly stekať po jeho tele. Druhá trafila stehno tesne pri slabinách, zelená. Tretia mierila presne na brucho, hneď vedľa pupku na jemnú kožu, modrá. „Tak a teraz tu mám pre teba ešte 10 čiernych, pozri sa dobre na tvoje telo, budeš mi vravieť farby, podľa ktorých vystrelím ďalšiu guličku. Pokiaľ sa nerozhodneš do 5 sekúnd, budem mieriť na tvojho vtáka a ver mi, že mám perfektnú mušku.“ Marek celý zamrzol, vie ako boleli posledné 3 rany, prezrel si všetky farby, zabudol, že má 5 sekúnd, prebudila ho gulička tesne vedľa jeho vtáka. „Buď rád, že som mierila vedľa a nie presne naňho.“ Marek sa snažil rýchlo spamätať. „Červená. Modrá. Červená. Modrá. Červená...“ Celého ho triaslo, no neodvážil sa počkať s rozhodnutím o ďalšej farbe, pretože strelu na vtáka by nezvládol. „Zelená. Modrá. Červená.“ Celé telo mal v jednom ohni, vedel, že mu zostávali už iba dve a ona vedela, že už nedokáže sám rozhodnúť o tom, kam bude ďalšia, lebo každá ďalšia znamenala rovnakú bolesť. Pousmiala sa. „Šteniatko sa nám pocikalo.“ Marek si uvedomil, že z bolesti mu už nestojí, aj keď je vnútorne vzrušený najviac ako bol za celý svoj život. Pozrel sa dole a stál v mláke vlastného moču. Úplne spustil svoje telo a rozplakal sa. Mia už mala napnuté rameno a chystala sa vystreliť, keď začula jeho plač. Pristúpila k nemu a pevne ho objala. „Som tu šteniatko, som tu. Bude to dobré, už máš mňa a ja sa o teba vždy postarám. Pozri sa mi do očí. Zostávajú ti posledné dve guličky, dôveruješ mi?“ Zdvihla mu hlavu za bradu tak, aby sa jej uprene pozrel do očí. „Verím vám, robte, čo musíte, Madam.“ Mia cúvla, namierila. Marek podvihol hlavu a uprene sa jej pozrel do očí. Mal ich plné dôvery a odovzdanosti. Vystrelila, dve rýchle strely po sebe. Marek zatvoril oči a celého ho triaslo, no necítil žiadnu bolesť, bol zmätený, nechápal. Opäť otvoril oči, Mia už stála na dotyk od neho. „Odmena za tvoju dôveru vo mňa, za tvoju odovzdanie sa mi a za tvoje ukázanie zraniteľnosti. Svoje som si zobrala a teraz som svoje aj dala. Zriekla som sa posledných 2 striel, na ktoré som mala právo a nárok, pre teba!“ Pobozkala ho tak vášnivo a tak nádherne, že sa mu do 3 sekúnd postavil, bol úplne tvrdý. Nechala ho ukľudniť sa a držala si ho v náručí. Keď sa zložil na jej rameno, pomaličky mu odopínala obe ruky a odviedla si ho do vopred pripravenej postele vedľa krbu, ktorý príjemne hrial celú miestnosť. Len sa zvalil a zaspinkal. Hladkala ho a nechala oddychovať. Vedela, že toto je len začiatok.