Bude Ti stačiť jedna žena?

Je večer. Som už unavená a Ty vedľa mňa už spíš. Ja ležím v našej posteli a rozmýšľam nad tým aké je to medzi nami. Či stále funguje tá chémia ako na začiatku medzi nami? Či sa ti páčim? Ak som sa Ťa na to niekedy opýtala, dostala som od Teba jednoznačnú odpoveď. Tvrdíš že postavu som nemala dokonalejšiu, zvodnejšiu, dievčenskejšiu. Pritúlim sa k tebe a potom rýchlo zaspávam.

Príde ráno, zvoní budík. Ja ho idem vypnúť po kolenačky idúc na druhý koniec postele v spodnom prádle. Asi to Ťa zaujalo, lebo vstávaš. Odhŕňaš perinu, priblížiš sa k mojej tvári a dotkneš sa rukami mojich nohavičiek. Začneš ma dráždiť cez ich látku, mne sa to páči. Moje telo začne hneď na teba reagovať. Dnes chcem cítiť tvoje dotyky prosíííím. Tak moc ich potrebujem. Moje telo patrí iba Tebe.
Chcem niečo viac... tak aby sme nikoho nerušili , presunieme sa do kúpeľne a zamkýname za sebou dvere. Tam ma schmatneš a už som len hračka v tvojich rukách. Pomaly zo mňa zobliekaš podprsenku, potom nohavičky. Stojím pred tebou už úplne nahá. Niečo tomu ale asi chýba zdá sa. Otváraš spodnú skrinku a vyťahuješ z nej jemnú šatku karmínovej farby. Postavíš sa za mňa a zväzuješ mi ruky v zápästiach. Potom ma sotíš dopredu chytíš za zviazané ruky a moje ľavé líce položíš na studenú práčku. Teraz máš asi ten najlepší výhľad.
To čo sa medzi nami odohráva, ďalší príbeh a každý s iným scenárom ma presvedčí o tom, že som len Ty a Ja. Zrazu pochopím že ku sebe patríme.
Ale dokedy? Dokedy Ti bude stačiť jedna žena? Predsa len raz zostarnem.