"To si si čo dovolil?!", skríkla na mňa súdružka učiteľka, keď ma prichytila, ako perom kreslím na čistú novú lavicu.

Nasucho som prehĺtol a už som cítil, ako ma chytila za ucho a vytiahla spoza lavice. Krvi by sa vo mne veru nikto nedorezal, keď ma takto viedla pred tabuľu. Vedel som totiž, čo bude nasledovať a že za pár chvíľ zažijem to, pred č...