„Ty nie si subka!“ šplechol jej do tváre. Nasledovali ďalšie slová vyslovené v hneve, už si ich nepamätá.
Tie prvé sa do nej zavŕtali hlboko, príliš hlboko. Pálili bodali hrýzli.
Bože, ako jej nerozumel! Bože, ako nerozumela ona jemu. Ako sa navzájom zraňovali.
Na konci vzťahu ostali dvaja nešťastní ľudia. Rozchod bol vykúpením.
Zaťala zuby. Tak čo, tak nie je. Nevadí. Je toľko vecí, ktorými môže v živote byť. Oprášila svoj rebríček hodnôt a s potešením zistila, že na vrchole vidí stále samú seba.
Von sa ísť nedalo, šla teda dovnútra.
Stanovila si ciele, nové priority. A pracovala na sebe. Každý deň, každú hodinu každého dňa. Postupne ich dosahovala a plnila si sny. Vraj silná. Vraj inšpiratívna.
Pálenie bodanie hryzenie...
Potriasla hlavou. Radšej na to už nemyslieť.
Občas si nechávala šukať telo. Tvrdo, ešte tvrdšie. Odchádzala potom domov ubolená, no zvláštne spokojná. Na chvíľu.
Stretla ho v období, kedy potrebovala pomoc. A on jej pomohol, tak naozajstne a ľudsky. Kamarát, nič viac a nič menej.
Časom ho pustila do svojho bytu a do svojej hlavy. Fantázia. Experiment s daným začiatkom a koncom. Šlo by to? Šlo by to ešte vôbec... ?
Vymedzili si hranice ihriska a balansovali pracovný, spoločenský a súkromný život. Dvojtýždňový zostup do šialenstva. S tými zisteniami bude musieť žiť.
Bol dobrý. Nečakala, že bude takto dobrý. Dodávala mu muníciu a kľučkovala pred zameriavacím lúčom. Kráľovsky sa bavili obaja.
Čím viac dominantovi dáš, tým viac dostaneš späť.
Prebúdzali sa v nej staré vnemy, pocity a myšlienky. Znásilnené telo je fajn, ale znásilnená myseľ je to, čo chcela. Čo potrebovala a čoho sa bála.
Tak strašne mi to chýbalo!
Jasné, že ti to chýbalo, keď si subka.
Nie vždy je to také jasné.
Ale mne to jasné bolo.
Usmiala sa do prázdneho priestoru. Tak teda je? Tak teda predsa opäť je... ?
Prekvapene si utrela slzu, ktorá sa jej vykotúľala z oka. Z toho ľavého, ktoré bolo od operácie vždy trochu suchšie.
A niečo v nej sa zahojilo.
Tie prvé sa do nej zavŕtali hlboko, príliš hlboko. Pálili bodali hrýzli.
Bože, ako jej nerozumel! Bože, ako nerozumela ona jemu. Ako sa navzájom zraňovali.
Na konci vzťahu ostali dvaja nešťastní ľudia. Rozchod bol vykúpením.
Zaťala zuby. Tak čo, tak nie je. Nevadí. Je toľko vecí, ktorými môže v živote byť. Oprášila svoj rebríček hodnôt a s potešením zistila, že na vrchole vidí stále samú seba.
Von sa ísť nedalo, šla teda dovnútra.
Stanovila si ciele, nové priority. A pracovala na sebe. Každý deň, každú hodinu každého dňa. Postupne ich dosahovala a plnila si sny. Vraj silná. Vraj inšpiratívna.
Pálenie bodanie hryzenie...
Potriasla hlavou. Radšej na to už nemyslieť.
Občas si nechávala šukať telo. Tvrdo, ešte tvrdšie. Odchádzala potom domov ubolená, no zvláštne spokojná. Na chvíľu.
Stretla ho v období, kedy potrebovala pomoc. A on jej pomohol, tak naozajstne a ľudsky. Kamarát, nič viac a nič menej.
Časom ho pustila do svojho bytu a do svojej hlavy. Fantázia. Experiment s daným začiatkom a koncom. Šlo by to? Šlo by to ešte vôbec... ?
Vymedzili si hranice ihriska a balansovali pracovný, spoločenský a súkromný život. Dvojtýždňový zostup do šialenstva. S tými zisteniami bude musieť žiť.
Bol dobrý. Nečakala, že bude takto dobrý. Dodávala mu muníciu a kľučkovala pred zameriavacím lúčom. Kráľovsky sa bavili obaja.
Čím viac dominantovi dáš, tým viac dostaneš späť.
Prebúdzali sa v nej staré vnemy, pocity a myšlienky. Znásilnené telo je fajn, ale znásilnená myseľ je to, čo chcela. Čo potrebovala a čoho sa bála.
Tak strašne mi to chýbalo!
Jasné, že ti to chýbalo, keď si subka.
Nie vždy je to také jasné.
Ale mne to jasné bolo.
Usmiala sa do prázdneho priestoru. Tak teda je? Tak teda predsa opäť je... ?
Prekvapene si utrela slzu, ktorá sa jej vykotúľala z oka. Z toho ľavého, ktoré bolo od operácie vždy trochu suchšie.
A niečo v nej sa zahojilo.
