Posted 18.03.2012 by adobe
Crrrrn, crrrr.
Pozerám na telefón, zase ona. Už ju popravde nechcem nikdy vydieť, nikdy počuť. Vlastne lúbim ju ale...
"Ano? Čo chceš? ...... Som ti vravel že sa nemáš ozývať, nezaujímaš ma, nechcem ťa,
neposlúchaš, si škaredá. ...... No dobre, obleč si krátke tričko a krátku sukňu, žiadne pančuxhy ani spodné prádlo. zastav sa 4:13:22 po obede, buď presná."
Čo som to spravil, prečo som ju zavolal, to sa skutočne neviem ovládať? To ma skutočne ovládajú len moje pudy?
Zapol som si telku a ale ani som nevnímal čo v nej je. Stále mi to výrilo v hlave.
Zvonček pri dverách. Jasne, to bude ona. Je tu presne. Je to ona. Schválne jej hovorím presný čas aby som sa nemusel pozerať z okna. Je tu ako vždy presne. Chúďa, viem že autobus jej sem chodí o pol štvrtej. Celý ten čas musela mrznúť na tej zime. A ten sneh. Bože ako mi je to lúto, bolí ma keď jej takto ubližujem. Vrátim sa naspeť k telke.
už je tri štvrte na päť. Stále tam stojí pri zvončeku a mrzne. Nerozmyslela si to, neotočila sa. idem jej otvoriť.
Len čo som otvoril dvere prikázal som jej nech si lahne na brucho. Och okolo sú susedia. Ona chápe že to musí zahrať. Inak by som mal v susedstve hambu a hovorilo by sa o mne že som úchyl. Ona vie že to MUSÍ zahrať.
Zahrala to že sa podkla, ale velmi nemotorne. Toto by jej neuveril ani divák charlieho chaplina. Ale nemôžem sa na ňu hnevať. Pritom ako som jej podával ruku som jej pošepkal nech mi pobozká topánku a pomôhol som jej vstať.
Keď sme vošli do predsiene zamkol som za sebou a vrátil sa k televízii. Ona vie ako to chodí. Vie že sa musí v predsieni vyzliecť. Prišla ku mne po štyroch. Bože prečo mi toto robí, čo nevie ako mi ubližuje keď jej takto ubližujem, ja ju milujem viac než čokolvek na svete. Spravil by som pre ňu všetko. Prečo toto robíme.
Sama mi začala bozkávať nohy. Prikázal som jej nech ma vyzlečie, a nechá mi len spodné prádlo. Ako vždy bola nešikovná. Som jej to musel odstopovať. Pár krát ma nepríjemne potiahla. Vynadal som jej že je neschopná a že ju za to potrestám, povedal som jej že neni na nič dobrá. Vravel som to silným zvučným a sebaistým tónom, ale popritom ako som jej to hovoril mi stekala slza po tváry. Ja ju milujem. Ja jej chcem povedať že ju milujem. Prečo to nedokážem a prečo jej namiesto toho vravím aká je zlá a ako si ma nezaslúži.
Keď ma vyzliekla išli sme pomaly do miestnpo štvornožky. Som jej povedal nech sa postavý. Pametám si keď som jej to povedal prvýosti kde mám nachystané veci. Išla veldla mňa krát. Postavila sa a priamo mi pozrela do očí. Vtedy som ju nemal rád. Bola jednou z mojich hračiek. Nepoznal som lásku. A ako sa mi pozrela do očí, tak priamo, velmi ma to rozhnevalo. Toto si žiadna pred tým nedovolila, som jej dal takú facku že sa hlavou udrela do klietky a začala jej tiecť krv. Ale neprepustil som ju zo služieb. Neviem prečo. Teraz sa mi ale do očí nepozrela. Mala ich sklopené. Pozerala mi na nohy.
"Otoč sa!" zhúkol som prísne. "Otoč sa, nohy od seba, ruky nad hlavu a od seba! Stoj do X-ka! Ani sa nepohni!" Dal som jej tri rany rákoskou a odišiel som pozrieť do kuchyne či neni niečo v chladničke. Popravde nemal som hlad. Bol som nervózny a vzrušený. Cítil som jej strach. Vedela čo sa bude diať. Cítil som jej bolesť ktorá ešte len príde. A teraz som potreboval jej hlavu naplniť vírom myšlienok, potreboval som jej strach. Keď som nervózny tak mi čas ide velmi pomaly. Preto mám rôzne rituály čo vtedy robiť. Dal som si do mikrovlnky misku polievky. Nastavil na 3 minúty a podložil pod ňu malý tanier. Tri minúty som nedočkavo preskakoval, nemôhol som sa dočkať ako sa k nej vrátim. Keď mikrovlnka pípla pomaly som ju vybral a ešte pomalšie jedol.
Keď som sa vrátil vydel som že subka nedokáže ruky udržať v pozícii ako má. Bolo vydieť že ju už bolia. Celé sa triasly. Zobral som rákosku. Začal som jej udierať jou po celom chrbte. Byl som naozaj silno. "Tak budeš ma ešte niekedy strápňovať pred susedmi? Vieš ako si mi tým ublížila? Si običajná špinavá suba. Ty nemáš právo ma takto zosmiešňovať." som na ňu kryčal. Pravá ruka jej od bolesti padala.
Rákosku som odhodil do kraju miestnosti. Schytil som ju rýchlo ju otočil, a chytil pod krk. Pritlačil k stene zlostne a šialene som na ňu pozrel. V skutočnosti som dúfal že dá zo strachu ruky dole. To by bolo divadlo. Nedala. Pozná ma.
Viac som ju pritlačl k stene. Sama cíti ako nemôže dýchať. Zvýšil som tlak zo strán. Z tohto sa každej zatočí hlava. Pritlačil som až jej padli ruky. Ale padly lebo sa inak nedalo. Za toto ju nejdem trestať, toto sa nedalo zvládnuť.
"Keď ti poviem ruky hore. Tak ruky hore!" Zúrivo som kričal. "Mýňam si drahocennú energiu aby som ti ukázal čo je pre teba dobré. A ty ani toto nevieš zvládnuť? Ta rákoska nebola tak silá že sa to nedalo zvládnuť. To skutočne si tak nevychovaná a neposlušná?"
Hodil som ju na zem, dával som si pozor aby dopadla na karimatku. Nechcem jej nárazom o zem spôsobiť zranenia. Najbližšie som mal pri sebe dlhý byč. Aj tak dobre. Potrebujem ju iba uzemniť. Jedna rana stačila.
Priskočil som k nej. Nohy priviazal o krátky provaz ktorý som viedol cez očko pripevnené k podlahe. Druhé lano na ruky, prevedené cez očko v strope.
Začal som ju po lane vyťahovať. najskôr sa šuchala po zadku. postupne ju to zdvýhalo až bola na nohách. Som sa riadne zapriahol, a vyzdvyhol som ju do vzduchu. Napol som ju tak ako sa dalo a lano som upevnil. Škoda že tu nemám nejaké napínacie zariadenie. šlo by to lahšie.
Zobral som dva štipce, obyčajné na prádlo, drevenné, ale velmi velmi silné,
pripevnil som jej ich na bradavky. Velmi precízne, skutočne len na koniec bradaviek. Vedel som že narastajúcim Časom bude narastať bolesť. Tá predstava tej bolesti ma velmi vzrušovala. Ale dievča ešte nevydalo ani hláska. Vedel som že sa jej po tomto vypustia slzy. Bude ticho a statočná. Ale viem že ju to bolí. Niekedy nechápem prečo to robí.
"Ďakujem Vám z celého srdca môj Pane, ďakujem Vám moc. Prajem si aby som nebola tak neposlušná a aby som raz bola schopná Vás aj ja uspokojiť. Prosím odpustite mi. Prosím odpustite mi že som tak neposlušná, drzá a neschopná." povedala tým najpokornejším a najnádhernejším hlasom aký si viete predstaviť. "Prajem si byť smietko na vašom tele. Prajem si vás uctievať, klaniať sa Vám, poslúchať vaše slovo. Ďakujem za vašu pozornosť. Ďakujem vám z celého srcda môj Pane." Bolo to naozaj nádherné. Ešte nikdy sa mi takto neprihovorila. Bože keby len vedela ako ju milujem. Prečo som sa musel zalúbiť. Prečo?
Rýchlo som zobral dve sievčky, dva obdĺžniky nehorlavej peny, k nohe som priviazal oboje tak aby medzi nohou a sviečkou bol ten obdĺžnik, sviečku zapálil nech jej vosk kvapká na chodidlá... A okamžite som utiekol preč z miestnosti.
Utekal som do obývačky, plakal som do vankúša ako malé dieťa. Bože ja chcem aby vedela že ju lúbim. Chcem jej to dať najavo. Nechcem sa k nej správať len arogantne.
Keď som sa vrátil naspeť obe sviečky už boly na zemi. Oheň prerezal na každej jeden špagát na ktorej bola a cez druhý sa prekúsala voskom.
"Bola si ticho, odmením ťa." Dal som jej z jednej bradavky dole kolík. Vedel som aká je bradavka teraz citlivá, Začal som ju takto naťiahnutú lízať. keď som jazykom prechádzal po bradavke cítil som ako sa jej napína koža na celom tele. Pomaly som sa prisál. Ona slastne vzdychla. Vylepil som jej ale neprestával som. Cucal som silnejšie. Presne som poznal tú hranicu kde sa cucanie u nej mení zo slasti na bolesť. Vedel som aká je to pre ňu slasť keď je bradavka citlivá a ja jej cucám prsník a jazykom po nej prechádzam. Dva krát slastne vzdychla.
Zo všetkým som prestal "To skutočne musíš aj svoju odmenu si zničiť?" Odbehol som do predsiene, išiel som ku kôpke jej šiat aby som zobral nohavičky a zapchal jej nimi ústa. Jak som jej prehladával šaty všimol som si cigarety, a uvedomil som si že som jej kázal ísť na ostro takže gaťky nájdem asi ťažko.
Vzal som cigarety, vrátil som sa k nej. "Ako to že si neprestala fajčiť? To ťa mám teraz v tejto sekunde prepustiť?" "Nie pane, prosím nie, ponížene prosím nie. Pane prosím..." "Ticho... " "Vyber si, buď ťa teraz prepustím alebo použijem celú túto krabyčku aby som ťa potrestal" "Krabčku pane. Prosím krab..." "dobre".
Otvoril som krabičku a v nej 19 cigariet. Izolačnou páskou som jej zalepil ústa a spravil tam malú dierku na cigaretu. Druhou páskou som cigaretu oblepil tak aby sa dala zasunúť do tej dierky a aby nevypadla.
Cigaretu som zapálil a prikázal jej vdýchnuť. Cigareta je oficiálne zapálená. Neviem či fajčíte, ale ak nie tak asi neviete že aj pre fajčiara nemožnosť dať cigaretu z úst je velmi nepríjemná. Sám som si zapálil druhú. po každom potiahnutí som ju priložil na iné miesto jej tela. Keď sme dofajčili zapálil som jej ešte jednu. Znova som išiel do kuchyne. Vedel som že potrebujem schladiť hlavu. V chladničke som mal fantu, dal som si zo dva deci. Naučil som sa piť velmi pomaly. pomáha mi to prečkať situácie.
Vrátil som sa akurát dobre na výmenu cigarety. To už bude tretia. Určite je jej velmi zle. myslím že sa musím pripraviť na to že bude vracať. Na celom tele má kropaje potu. Ten nikotín jej skutočne nerobí dobre. Určite bude dnes vracať. Neviem si predstaviť čo spravím zo zvyšnými 15 cigaretami.
"Už si nikdy nekúp cigarety!" postavil som sa jej za chrbát a stiahol boxerky. "bože aká si hlúpa." Začal som sa robiť. "Nič si nevážiš." Zvyšoval som rýchlosť kmytou. do lavej ruky som si zobral plácačku. Vlastne som sa natiahol pre rákosku, ale nebola na svojom mieste. Začal som ju udierať, každým kmitom pravej ruky a udretím lavej som bol viac a viac vzrušený a spokojný. Spravil som sa. Postriekal som ju. A začal som sa na nej smiať aká je trápna a úbohá.
Teraz som si všimol že s tej cigarety je jej strašne zle. Viac než som predpokladal. Asi aj zamdlie. Ok, takto sa nedá pokračovať, sama si to neužije, bude velmi apatická. A nechcem aby ma povraciala.
"Bože, pozri sa na seba ako vyzeráš. Ty nezvládneš nič. Ako preboha ťa mám potrestať celou krabičkou keď nezvládneš ani 3 vyfajčiť?" odviazal som stropné lano, a nechal ju pomaly padnúť. odviazal som ju a prikázal nech sa postavý na štyry. Evidentne jej to robilo problémy.
"Do klietky. Zvyšok krabičky necháme na neskôr, musíš si oddýchnuť." povedal som prísne "si smedná? Vodu ti nenalejem, ale chcem sa mi na WC, tak neviem či chceš do misky, alebo si radšej počkáš na neskôr." "Áno pane, ďakujem". "neni problém " zasmial som sa. Ale nie diktátorsky ani povíšene. Skôr súcitne. Aj tak to nemôže v tomto stave vnímať. Zamkol som klietku. Zobral misku. Naplnil. a dal jej ju pred mreže.
Odišiel som z miestnosti. Som docela hladný. Rád by som sa najedol. Pôjdem do reštaurácie.Len nemôžem vytiahnúť auto, vedela by že som preč. Musím si zobrať taxík. Taxikárovy vysvetlujem kde je košér reštaurácia Escher David. Niekety to nechápem, polovica ciest týchto taxíkou vedie do Bratislavy, tak by môhly poznať aspoň tak významné miesta ako jediná košér reštaurácia na Slovensku. Teda vlastne poznajú. To len ja mám šťastie na nových chalanou z východu. Ale pokial nemajú prízvuk a nešoférujú opitý sú to fajn chalani.
V reštaurácii som si objednal, celý čas nestrácam z hlavy subku. Snažím sa ju vytesniť. Nemal by som na ňu myslieť. Bože ale vzrušuje ma to.
Pozerám na telefón, zase ona. Už ju popravde nechcem nikdy vydieť, nikdy počuť. Vlastne lúbim ju ale...
"Ano? Čo chceš? ...... Som ti vravel že sa nemáš ozývať, nezaujímaš ma, nechcem ťa,
neposlúchaš, si škaredá. ...... No dobre, obleč si krátke tričko a krátku sukňu, žiadne pančuxhy ani spodné prádlo. zastav sa 4:13:22 po obede, buď presná."
Čo som to spravil, prečo som ju zavolal, to sa skutočne neviem ovládať? To ma skutočne ovládajú len moje pudy?
Zapol som si telku a ale ani som nevnímal čo v nej je. Stále mi to výrilo v hlave.
Zvonček pri dverách. Jasne, to bude ona. Je tu presne. Je to ona. Schválne jej hovorím presný čas aby som sa nemusel pozerať z okna. Je tu ako vždy presne. Chúďa, viem že autobus jej sem chodí o pol štvrtej. Celý ten čas musela mrznúť na tej zime. A ten sneh. Bože ako mi je to lúto, bolí ma keď jej takto ubližujem. Vrátim sa naspeť k telke.
už je tri štvrte na päť. Stále tam stojí pri zvončeku a mrzne. Nerozmyslela si to, neotočila sa. idem jej otvoriť.
Len čo som otvoril dvere prikázal som jej nech si lahne na brucho. Och okolo sú susedia. Ona chápe že to musí zahrať. Inak by som mal v susedstve hambu a hovorilo by sa o mne že som úchyl. Ona vie že to MUSÍ zahrať.
Zahrala to že sa podkla, ale velmi nemotorne. Toto by jej neuveril ani divák charlieho chaplina. Ale nemôžem sa na ňu hnevať. Pritom ako som jej podával ruku som jej pošepkal nech mi pobozká topánku a pomôhol som jej vstať.
Keď sme vošli do predsiene zamkol som za sebou a vrátil sa k televízii. Ona vie ako to chodí. Vie že sa musí v predsieni vyzliecť. Prišla ku mne po štyroch. Bože prečo mi toto robí, čo nevie ako mi ubližuje keď jej takto ubližujem, ja ju milujem viac než čokolvek na svete. Spravil by som pre ňu všetko. Prečo toto robíme.
Sama mi začala bozkávať nohy. Prikázal som jej nech ma vyzlečie, a nechá mi len spodné prádlo. Ako vždy bola nešikovná. Som jej to musel odstopovať. Pár krát ma nepríjemne potiahla. Vynadal som jej že je neschopná a že ju za to potrestám, povedal som jej že neni na nič dobrá. Vravel som to silným zvučným a sebaistým tónom, ale popritom ako som jej to hovoril mi stekala slza po tváry. Ja ju milujem. Ja jej chcem povedať že ju milujem. Prečo to nedokážem a prečo jej namiesto toho vravím aká je zlá a ako si ma nezaslúži.
Keď ma vyzliekla išli sme pomaly do miestnpo štvornožky. Som jej povedal nech sa postavý. Pametám si keď som jej to povedal prvýosti kde mám nachystané veci. Išla veldla mňa krát. Postavila sa a priamo mi pozrela do očí. Vtedy som ju nemal rád. Bola jednou z mojich hračiek. Nepoznal som lásku. A ako sa mi pozrela do očí, tak priamo, velmi ma to rozhnevalo. Toto si žiadna pred tým nedovolila, som jej dal takú facku že sa hlavou udrela do klietky a začala jej tiecť krv. Ale neprepustil som ju zo služieb. Neviem prečo. Teraz sa mi ale do očí nepozrela. Mala ich sklopené. Pozerala mi na nohy.
"Otoč sa!" zhúkol som prísne. "Otoč sa, nohy od seba, ruky nad hlavu a od seba! Stoj do X-ka! Ani sa nepohni!" Dal som jej tri rany rákoskou a odišiel som pozrieť do kuchyne či neni niečo v chladničke. Popravde nemal som hlad. Bol som nervózny a vzrušený. Cítil som jej strach. Vedela čo sa bude diať. Cítil som jej bolesť ktorá ešte len príde. A teraz som potreboval jej hlavu naplniť vírom myšlienok, potreboval som jej strach. Keď som nervózny tak mi čas ide velmi pomaly. Preto mám rôzne rituály čo vtedy robiť. Dal som si do mikrovlnky misku polievky. Nastavil na 3 minúty a podložil pod ňu malý tanier. Tri minúty som nedočkavo preskakoval, nemôhol som sa dočkať ako sa k nej vrátim. Keď mikrovlnka pípla pomaly som ju vybral a ešte pomalšie jedol.
Keď som sa vrátil vydel som že subka nedokáže ruky udržať v pozícii ako má. Bolo vydieť že ju už bolia. Celé sa triasly. Zobral som rákosku. Začal som jej udierať jou po celom chrbte. Byl som naozaj silno. "Tak budeš ma ešte niekedy strápňovať pred susedmi? Vieš ako si mi tým ublížila? Si običajná špinavá suba. Ty nemáš právo ma takto zosmiešňovať." som na ňu kryčal. Pravá ruka jej od bolesti padala.
Rákosku som odhodil do kraju miestnosti. Schytil som ju rýchlo ju otočil, a chytil pod krk. Pritlačil k stene zlostne a šialene som na ňu pozrel. V skutočnosti som dúfal že dá zo strachu ruky dole. To by bolo divadlo. Nedala. Pozná ma.
Viac som ju pritlačl k stene. Sama cíti ako nemôže dýchať. Zvýšil som tlak zo strán. Z tohto sa každej zatočí hlava. Pritlačil som až jej padli ruky. Ale padly lebo sa inak nedalo. Za toto ju nejdem trestať, toto sa nedalo zvládnuť.
"Keď ti poviem ruky hore. Tak ruky hore!" Zúrivo som kričal. "Mýňam si drahocennú energiu aby som ti ukázal čo je pre teba dobré. A ty ani toto nevieš zvládnuť? Ta rákoska nebola tak silá že sa to nedalo zvládnuť. To skutočne si tak nevychovaná a neposlušná?"
Hodil som ju na zem, dával som si pozor aby dopadla na karimatku. Nechcem jej nárazom o zem spôsobiť zranenia. Najbližšie som mal pri sebe dlhý byč. Aj tak dobre. Potrebujem ju iba uzemniť. Jedna rana stačila.
Priskočil som k nej. Nohy priviazal o krátky provaz ktorý som viedol cez očko pripevnené k podlahe. Druhé lano na ruky, prevedené cez očko v strope.
Začal som ju po lane vyťahovať. najskôr sa šuchala po zadku. postupne ju to zdvýhalo až bola na nohách. Som sa riadne zapriahol, a vyzdvyhol som ju do vzduchu. Napol som ju tak ako sa dalo a lano som upevnil. Škoda že tu nemám nejaké napínacie zariadenie. šlo by to lahšie.
Zobral som dva štipce, obyčajné na prádlo, drevenné, ale velmi velmi silné,
pripevnil som jej ich na bradavky. Velmi precízne, skutočne len na koniec bradaviek. Vedel som že narastajúcim Časom bude narastať bolesť. Tá predstava tej bolesti ma velmi vzrušovala. Ale dievča ešte nevydalo ani hláska. Vedel som že sa jej po tomto vypustia slzy. Bude ticho a statočná. Ale viem že ju to bolí. Niekedy nechápem prečo to robí.
"Ďakujem Vám z celého srdca môj Pane, ďakujem Vám moc. Prajem si aby som nebola tak neposlušná a aby som raz bola schopná Vás aj ja uspokojiť. Prosím odpustite mi. Prosím odpustite mi že som tak neposlušná, drzá a neschopná." povedala tým najpokornejším a najnádhernejším hlasom aký si viete predstaviť. "Prajem si byť smietko na vašom tele. Prajem si vás uctievať, klaniať sa Vám, poslúchať vaše slovo. Ďakujem za vašu pozornosť. Ďakujem vám z celého srcda môj Pane." Bolo to naozaj nádherné. Ešte nikdy sa mi takto neprihovorila. Bože keby len vedela ako ju milujem. Prečo som sa musel zalúbiť. Prečo?
Rýchlo som zobral dve sievčky, dva obdĺžniky nehorlavej peny, k nohe som priviazal oboje tak aby medzi nohou a sviečkou bol ten obdĺžnik, sviečku zapálil nech jej vosk kvapká na chodidlá... A okamžite som utiekol preč z miestnosti.
Utekal som do obývačky, plakal som do vankúša ako malé dieťa. Bože ja chcem aby vedela že ju lúbim. Chcem jej to dať najavo. Nechcem sa k nej správať len arogantne.
Keď som sa vrátil naspeť obe sviečky už boly na zemi. Oheň prerezal na každej jeden špagát na ktorej bola a cez druhý sa prekúsala voskom.
"Bola si ticho, odmením ťa." Dal som jej z jednej bradavky dole kolík. Vedel som aká je bradavka teraz citlivá, Začal som ju takto naťiahnutú lízať. keď som jazykom prechádzal po bradavke cítil som ako sa jej napína koža na celom tele. Pomaly som sa prisál. Ona slastne vzdychla. Vylepil som jej ale neprestával som. Cucal som silnejšie. Presne som poznal tú hranicu kde sa cucanie u nej mení zo slasti na bolesť. Vedel som aká je to pre ňu slasť keď je bradavka citlivá a ja jej cucám prsník a jazykom po nej prechádzam. Dva krát slastne vzdychla.
Zo všetkým som prestal "To skutočne musíš aj svoju odmenu si zničiť?" Odbehol som do predsiene, išiel som ku kôpke jej šiat aby som zobral nohavičky a zapchal jej nimi ústa. Jak som jej prehladával šaty všimol som si cigarety, a uvedomil som si že som jej kázal ísť na ostro takže gaťky nájdem asi ťažko.
Vzal som cigarety, vrátil som sa k nej. "Ako to že si neprestala fajčiť? To ťa mám teraz v tejto sekunde prepustiť?" "Nie pane, prosím nie, ponížene prosím nie. Pane prosím..." "Ticho... " "Vyber si, buď ťa teraz prepustím alebo použijem celú túto krabyčku aby som ťa potrestal" "Krabčku pane. Prosím krab..." "dobre".
Otvoril som krabičku a v nej 19 cigariet. Izolačnou páskou som jej zalepil ústa a spravil tam malú dierku na cigaretu. Druhou páskou som cigaretu oblepil tak aby sa dala zasunúť do tej dierky a aby nevypadla.
Cigaretu som zapálil a prikázal jej vdýchnuť. Cigareta je oficiálne zapálená. Neviem či fajčíte, ale ak nie tak asi neviete že aj pre fajčiara nemožnosť dať cigaretu z úst je velmi nepríjemná. Sám som si zapálil druhú. po každom potiahnutí som ju priložil na iné miesto jej tela. Keď sme dofajčili zapálil som jej ešte jednu. Znova som išiel do kuchyne. Vedel som že potrebujem schladiť hlavu. V chladničke som mal fantu, dal som si zo dva deci. Naučil som sa piť velmi pomaly. pomáha mi to prečkať situácie.
Vrátil som sa akurát dobre na výmenu cigarety. To už bude tretia. Určite je jej velmi zle. myslím že sa musím pripraviť na to že bude vracať. Na celom tele má kropaje potu. Ten nikotín jej skutočne nerobí dobre. Určite bude dnes vracať. Neviem si predstaviť čo spravím zo zvyšnými 15 cigaretami.
"Už si nikdy nekúp cigarety!" postavil som sa jej za chrbát a stiahol boxerky. "bože aká si hlúpa." Začal som sa robiť. "Nič si nevážiš." Zvyšoval som rýchlosť kmytou. do lavej ruky som si zobral plácačku. Vlastne som sa natiahol pre rákosku, ale nebola na svojom mieste. Začal som ju udierať, každým kmitom pravej ruky a udretím lavej som bol viac a viac vzrušený a spokojný. Spravil som sa. Postriekal som ju. A začal som sa na nej smiať aká je trápna a úbohá.
Teraz som si všimol že s tej cigarety je jej strašne zle. Viac než som predpokladal. Asi aj zamdlie. Ok, takto sa nedá pokračovať, sama si to neužije, bude velmi apatická. A nechcem aby ma povraciala.
"Bože, pozri sa na seba ako vyzeráš. Ty nezvládneš nič. Ako preboha ťa mám potrestať celou krabičkou keď nezvládneš ani 3 vyfajčiť?" odviazal som stropné lano, a nechal ju pomaly padnúť. odviazal som ju a prikázal nech sa postavý na štyry. Evidentne jej to robilo problémy.
"Do klietky. Zvyšok krabičky necháme na neskôr, musíš si oddýchnuť." povedal som prísne "si smedná? Vodu ti nenalejem, ale chcem sa mi na WC, tak neviem či chceš do misky, alebo si radšej počkáš na neskôr." "Áno pane, ďakujem". "neni problém " zasmial som sa. Ale nie diktátorsky ani povíšene. Skôr súcitne. Aj tak to nemôže v tomto stave vnímať. Zamkol som klietku. Zobral misku. Naplnil. a dal jej ju pred mreže.
Odišiel som z miestnosti. Som docela hladný. Rád by som sa najedol. Pôjdem do reštaurácie.Len nemôžem vytiahnúť auto, vedela by že som preč. Musím si zobrať taxík. Taxikárovy vysvetlujem kde je košér reštaurácia Escher David. Niekety to nechápem, polovica ciest týchto taxíkou vedie do Bratislavy, tak by môhly poznať aspoň tak významné miesta ako jediná košér reštaurácia na Slovensku. Teda vlastne poznajú. To len ja mám šťastie na nových chalanou z východu. Ale pokial nemajú prízvuk a nešoférujú opitý sú to fajn chalani.
V reštaurácii som si objednal, celý čas nestrácam z hlavy subku. Snažím sa ju vytesniť. Nemal by som na ňu myslieť. Bože ale vzrušuje ma to.
