Keď som sa ráno zobudil a otvoril dvere spálne, Lamik už varila obed a Nicolas sa hral. Nevšimli si ma, keď som vyšiel zo spálne. Pokračovali vo svojich rolách, ako dobre nastavený stroj. Boli takí zladení, ako každá rodina. Vtedy som si uvedomil, že ja do toho stroja nezapadám. Aspoň zatiaľ nie. Neviem, či tu niekedy budem doma. Bude ma raz Nikolas volať otec? Nestačí byť spokojný len s Lamik? Napadali ma otázky, ktoré som dovtedy nepotreboval riešiť.
“Dobré ráno.” povedal som od dverí spálne.
Lamik sa obzrela. “Dobré ráno,” pozdravila s úsmevom a ďalej pokračovala v krájaní mäsa.
Zrazu mi zazvonil telefón.
“Nejdeš von? Trochu sa prehnať po kopcoch?” povedal hlas na druhej strane.
“Jasné… “ zaváhal som. “Počkaj, musím sa ešte dohodnúť so slečnou. Možno máme iné plány.”
“Ty máš slečnu?”
“Však Lamik.”
“Ty si s ňou?”
“Čo iné mi ostávalo,” dodal som mierne povýšenecky.
Lamik spozornela, otočila sa a s nožíkom v ruke prišla ku mne. Nožík nenápadne namierila na môj rozkrok.
“A pustí ťa alebo ťa drží na krátko?”
“Ako sa to vezme. Napríklad teraz mám nožík na mojom rozkroku, ale inak je prítulná.”
“Kurva ostrá žena.”
“Ostrá žena a ešte ostrejší nožík.”
“Tak sa jej rovno spýtaj či môžeš ísť.”
“Zavolám ti.”
Zložil som. Lamik nechala nôž tam, kde bol a výhražne na mňa pozerala.
“Bude lepšie, keď ten nožík odložíš. Aby náhodou neskončil na tvojich bradavkách,” zašepkal som jej do ucha, aby to Nikolas nepočul.
“Prečo o mne hovoríš akoby som ťa držala. Nemusíme byť spolu stále.”
“Máš pravdu, nemusíme. Pôjdem teraz na bike a na obed som späť.”
“Fajn.” zdvihla nožík k mojej tvári, otočila sa a ďalej krájala zeleninu.
“Skvelé.” Zavolal som Mariánovi.
“Tak o pol hodinu na starom mieste.”
“To je ktoré?”
“Tam, kde je veľa piesku.”
“Kde ste sa boli previezť?” položila otázku, keď som sa po niekoľkých hodinách vrátil.
“Po kopcoch a lúkach. Som rád, že som šiel, zas by som len sedel doma a pozeral statusy tých, ktorí niečo zažívajú. Takto som ja ten, čo zažíva.”
Lamik nepovedala nič, len ďalej nakladala horúcu polievku na taniere.
“Chcem ťa priviazať o stoličku” povedal som Lamik, keď sme sa večer sprchovali.
Lamik chvíľu váhala.
“Čo to presne znamená?”
“Priviažem ťa o stoličku tak, aby si sa nemohla pohnúť.”
“To vôbec nevzrušuje.”
Len som mykol plecom v geste, že mi je to jedno. Otočila sa ku mne a prúd vody zo sprchy jej začal masíroval prsia.
“Nevzrušuje ma, keď stratím kontrolu.”
“Ty ju predsa môžeš stratiť, ale ja ju stále budem mať.”
“Ja viem, ale aj tak mám obavy. Ešte si na to netrúfam.”
Za jej slovami bola neistota. Neistota vo mňa. Neverila, že to zvládnem. V hlave mala stále obraz mužov, ktorí to predo mnou posrali. A aj keď som bol iný, načo skúšať niečo, čo ju nevzrušuje. Napadlo ma, že potrebujem viac jej ženskej submisivity, ktorú som tak pracne doloval, keď sme sa stretávali v zasadačke. Zjavne jej nikdy nebude toľko, aby som bol spokojný.
“Dobre. Nebudeme to teda skúšať.” dodal som na záver.
“Budeš si hľadať inú?” Lamik to myslela úplne vážne. Ako riešenie, ktoré vyrieši problém.
“Prestaň. Nebudem si hľadať inú. Milujem ťa.”
“Nevzrušuje ma, keď si ku mne násilný. Len trochu.”
“Viem, viem… Nevzrušuje ťa ani strata kontroly, ani bolesť a trápenie a ani to, že si ťa môžem zobrať kedy chcem.” zhrnul som náš vzťah.
“Mýliš sa. To posledné ma vzrušuje.” dodala celkom pokojne.
“Aspoň to….” prevrátil som očami.
“Prestaň! Nie som menejcenná, len preto, že to nemám rada tak, ako ty.”
“Nemyslel som to tak. Viem, že máš veľa iných predností. Len si ťa doberám.”
Štuchla ma pod rebro.
Od toho posledného tvrdého milovania ubehol mesiac. A potom ďalší. Presťahoval som sa k Lamik a začali sme žiť ako rodina. Ak sa to tak dá povedať. Nikdy predtým som tak nežil, ale zdá sa mi, že takto nejako by to malo byť. So všetkými kompromismi, ktoré vzťahy prinášajú. Lamik sa už nikdy nepýtala na moju chuť po tvrdom sexe a ja som nemal chuť skúšať s ňou niečo, čo jej aj tak nechutilo. Občas som si spomínal na ten večer, keď som si to s Lamik užil podľa mojej chuti, ale čím viac som nad ním premýšľaľ, tým viac sa mi zdalo, že som Lamik len zneužil.
A tak sme žili akoby táto téma neexistovala. Vraví sa, že každý pár si vytvorí svoje pravidlá toho ako sa k sebe správajú počas sexu a my sme neboli výnimkou. Karty boli rozdané a nikto z nás ich nechcel znova začať miešať.
“Dobré ráno.” povedal som od dverí spálne.
Lamik sa obzrela. “Dobré ráno,” pozdravila s úsmevom a ďalej pokračovala v krájaní mäsa.
Zrazu mi zazvonil telefón.
“Nejdeš von? Trochu sa prehnať po kopcoch?” povedal hlas na druhej strane.
“Jasné… “ zaváhal som. “Počkaj, musím sa ešte dohodnúť so slečnou. Možno máme iné plány.”
“Ty máš slečnu?”
“Však Lamik.”
“Ty si s ňou?”
“Čo iné mi ostávalo,” dodal som mierne povýšenecky.
Lamik spozornela, otočila sa a s nožíkom v ruke prišla ku mne. Nožík nenápadne namierila na môj rozkrok.
“A pustí ťa alebo ťa drží na krátko?”
“Ako sa to vezme. Napríklad teraz mám nožík na mojom rozkroku, ale inak je prítulná.”
“Kurva ostrá žena.”
“Ostrá žena a ešte ostrejší nožík.”
“Tak sa jej rovno spýtaj či môžeš ísť.”
“Zavolám ti.”
Zložil som. Lamik nechala nôž tam, kde bol a výhražne na mňa pozerala.
“Bude lepšie, keď ten nožík odložíš. Aby náhodou neskončil na tvojich bradavkách,” zašepkal som jej do ucha, aby to Nikolas nepočul.
“Prečo o mne hovoríš akoby som ťa držala. Nemusíme byť spolu stále.”
“Máš pravdu, nemusíme. Pôjdem teraz na bike a na obed som späť.”
“Fajn.” zdvihla nožík k mojej tvári, otočila sa a ďalej krájala zeleninu.
“Skvelé.” Zavolal som Mariánovi.
“Tak o pol hodinu na starom mieste.”
“To je ktoré?”
“Tam, kde je veľa piesku.”
“Kde ste sa boli previezť?” položila otázku, keď som sa po niekoľkých hodinách vrátil.
“Po kopcoch a lúkach. Som rád, že som šiel, zas by som len sedel doma a pozeral statusy tých, ktorí niečo zažívajú. Takto som ja ten, čo zažíva.”
Lamik nepovedala nič, len ďalej nakladala horúcu polievku na taniere.
“Chcem ťa priviazať o stoličku” povedal som Lamik, keď sme sa večer sprchovali.
Lamik chvíľu váhala.
“Čo to presne znamená?”
“Priviažem ťa o stoličku tak, aby si sa nemohla pohnúť.”
“To vôbec nevzrušuje.”
Len som mykol plecom v geste, že mi je to jedno. Otočila sa ku mne a prúd vody zo sprchy jej začal masíroval prsia.
“Nevzrušuje ma, keď stratím kontrolu.”
“Ty ju predsa môžeš stratiť, ale ja ju stále budem mať.”
“Ja viem, ale aj tak mám obavy. Ešte si na to netrúfam.”
Za jej slovami bola neistota. Neistota vo mňa. Neverila, že to zvládnem. V hlave mala stále obraz mužov, ktorí to predo mnou posrali. A aj keď som bol iný, načo skúšať niečo, čo ju nevzrušuje. Napadlo ma, že potrebujem viac jej ženskej submisivity, ktorú som tak pracne doloval, keď sme sa stretávali v zasadačke. Zjavne jej nikdy nebude toľko, aby som bol spokojný.
“Dobre. Nebudeme to teda skúšať.” dodal som na záver.
“Budeš si hľadať inú?” Lamik to myslela úplne vážne. Ako riešenie, ktoré vyrieši problém.
“Prestaň. Nebudem si hľadať inú. Milujem ťa.”
“Nevzrušuje ma, keď si ku mne násilný. Len trochu.”
“Viem, viem… Nevzrušuje ťa ani strata kontroly, ani bolesť a trápenie a ani to, že si ťa môžem zobrať kedy chcem.” zhrnul som náš vzťah.
“Mýliš sa. To posledné ma vzrušuje.” dodala celkom pokojne.
“Aspoň to….” prevrátil som očami.
“Prestaň! Nie som menejcenná, len preto, že to nemám rada tak, ako ty.”
“Nemyslel som to tak. Viem, že máš veľa iných predností. Len si ťa doberám.”
Štuchla ma pod rebro.
Od toho posledného tvrdého milovania ubehol mesiac. A potom ďalší. Presťahoval som sa k Lamik a začali sme žiť ako rodina. Ak sa to tak dá povedať. Nikdy predtým som tak nežil, ale zdá sa mi, že takto nejako by to malo byť. So všetkými kompromismi, ktoré vzťahy prinášajú. Lamik sa už nikdy nepýtala na moju chuť po tvrdom sexe a ja som nemal chuť skúšať s ňou niečo, čo jej aj tak nechutilo. Občas som si spomínal na ten večer, keď som si to s Lamik užil podľa mojej chuti, ale čím viac som nad ním premýšľaľ, tým viac sa mi zdalo, že som Lamik len zneužil.
A tak sme žili akoby táto téma neexistovala. Vraví sa, že každý pár si vytvorí svoje pravidlá toho ako sa k sebe správajú počas sexu a my sme neboli výnimkou. Karty boli rozdané a nikto z nás ich nechcel znova začať miešať.
