Príbeh č. 60 – drsný satén

Sklonil som sa k nej a pobozkal ju. Bola ešte príjemne zohriata. Odokryl som perinu a privoňal k jej prsiam. Zohriate majú výraznejšiu vôňu. Vlastne celé jej telo vonia výraznejšie.
“Ešte chvíľu ma nechaj..” zamrmlala v polosne.
“Fajn. Pôjdem do obchodu, kúpim niečo na raňajky. Čo by si si dala?”
“Máš plnú chladničku. Spravíš raňajky aj Nikolasovi? Budem ti vďačná….”
Vstal som a šiel spraviť raňajky.

O hodinu už bola Lamik oblečená a jemne namaľovaná. Jedla svoj ovocný prídel a zamyslene pozerala do taniera.
“Nikolas, umyl si sa?”
“Umyl.” odpovedal automaticky.
“Pozri aké máš zalepené oči. Choď sa umyť znova.”
“Až keď sa najem.”
Žena skrotla, ale aj tak ostala napätá.

“Prečo si nervózna?” položil som otázku, keď sa Nikolas odišiel umyť.
“Ty sa pýtaš?”
“Stále ťa škrie ten včerajší rozhovor?”
“Neuzavreli sme to a ani to tak skoro neuzavrieme. Aké mám vlastne možnosti… Keď ti nedám čo chceš, tak ma podvedieš, alebo sa nechám zneužiť.”
“Vieš, že ťa nechcem podviesť.”
“Dobre poznám mužov. To sú len také…” nedopovedala lebo k nám prišiel Nikolas.

Pre mňa to bola uzavretá téma. Viem, aké je to žiť v posteli bez uspokojenia všetkých mojich potrieb. Napokon s Jankou som žil rovnako. Nie je to žiadna tragédia. Nie sme prvý a ani posledný pár, ktorý nie je v posteli zladený na 100%.
Ubehol ďalší deň a potom ešte ďalší. Lamik stále nebola vo svojej koži. Až jeden večer. Prišla ku mne, keď som nahý sedel na posteli. Jej saténové negližé zašušťalo, keď vošla do miestnosti. Prisadla si ku mne s vážnym výrazom. Jej črty boli mäkké, ale nebolo v nich nič viac.
“Sprav mi to ako to zvyčajne robíš ženám. Tak, ako to máš rád.” povedala a pozerala pritom nezúčastnene pred seba. Odložil som mobil a ďalej sedel bez slova. Pozeral som na zem a premýšľal, na čo je dobré trápiť ju, keď sa s tou potrebou nenarodila.
Pohladila ma jemne po pohlaví.

“Nespravím ti to tak.”
“Ale ja to chcem.”
“Chceš aby som trápil tvoje telo? Naozaj to chceš?”
“Plytváš slovami.”
“Prestaň používať moje frázy.” povedal som pokojne bez vyhrážania.
“Tak už začni.”

Zaviazal som jej ústa šálom zo skrine a ďalším ruky za chrbtom. Zvalil ju na postel a vyhrnul saténové negližé. Párkrát som prešiel celou dlaňou po jej rozkroku a potom….

Oblieva ju ľahká bolesť.
Niečo ju neskôr nahradí.
Vypnutie.
Trápim jej telo, z ktorého by najradšej vyskočila, lebo sa do neho nevie vtesnať. Bolesť nepozná pretvárku. Bolesť proste bolí. Nemôžeš pri nej rozmýšľať. Rozleje sa ti po mozgu a jediné na čo myslíš je miesto, ktoré ťa bolí. Dovtedy ani netušíš, že ho máš, a zrazu. Zrazu tam smeruje celá tvoja pozornosť.
Prestal som a začal ju hladkať oboma dlaňami. Bozkávať jej bruško.

“Mohol si ma len spútať a pretiahnuť. Prečo tá bolesť? Nerozumiem tomu,” povedala pokojne a ďalej pozerala do povaly.
“Vtedy si najviac sama sebou. Bez pretvárky. Ako sa cítiš?”
“Nechcem to teraz rozoberať. ” pozrela letmo na mňa a upravila si neposlušné vlasy, trochu mokré od potu.

Po chvíli vstala a začala si obzerať červené značky mojej ruky na zadočku vo veľkom zrkadle, ktoré vypĺňalo celé dvere skrine.
“Čítala som, že tri z piatich žien sú týrané. Teraz som jednou z nich.”
“Tri z piatich? – Nie je to málo?”
Otočila sa ku mne s náhlim hnevom v tvári. “Čo to hovoríš! Tie ženy naozaj trpia.”
“Veď si ťa len doberám.”
Prišla ku mne rozhorčená, že mi to zráta. Rukou siahla na môj rozkrok. “A čo tvoja bolesť?” Usmiala sa keď ma chytila za bradavky a začala mi ich vykrúcať.

Naša “hravosť” sa neskôr zmenila na milovanie. Chvíľu trvalo, kým sa dostala do správnej nálady. Hľadali sme vhodnú polohu, v ktorej by bol orgazmus čo najlepší. Až potom moje kvapky dopadli na jej prsia a jej rozkrok pumpoval tie jej. Moje si rozotrela po tele a niektoré ochutnala.
“Ješ to tak samozrejme, akoby to bolo niečo sladké.” podpichol som ju s úsmevom.
“Zas až také dobré to nie je, nemysli si.”
“Vďaka bohu. Keby to chutilo ako nutella, tak by si to chcela stále.”
“Nenamýšľaj si. Vieš, že nie som na sladké. Dala by som si len sem tam, ale o to výdatnejšie. Ale mám jednu kamarátku. Tá by ťa z rúk nepustila.”
“Nutíla by ma vydať zo seba všetku nutelu? To by sa mi nepáčilo.”
“Určite sú ženy, ktoré ťa zjedia aj bez toho, aby to chutilo ako nutella. Mne stačí pár kvapiek.”
“Myslím, že si sa ešte nenaučila vychutnať si tú chuť. Je to ako s olivami, tiež sa ich musíš naučiť jesť. Spoznať ich chuť a potom jedného dňa zistíš, že tá chuť je skvelá.”
Chvíľu na mňa vážne pozerala, ale potom jej črty zjemneli. Náhle ma pichla prstom do brucha. “Stále si ma len doberáš. Veď počkaj. Ja ti to zrátam.” a zaborila nechty do mojej kože.

Po chvíli “hrania sa” si napokon ľahla na moje rameno. Sem tam sa hlbšie nadýchla a predtým, ako som zaspal som ešte začul v polosne.
“Nechápem, ako môžeš mať rád ubližovať mi a potom ma takto pomilovať.”