Príbeh č. 25. - Mäkké ženské skúsenosti

“Bola to celkom dráma,“ začala rozprávať Adrijana.
“Mala som snúbenca. S Vinkom sme boli spolu skoro päť rokov. Mali sme jeden z tých dlhých vzťahov, ktoré majú končiť svadbou a minimálne dvoma deťmi. Skončili sme trochu inak. Po zásnubách sme si kúpili menší dom v radovej zástavbe. Bývali sme tam asi mesiac či dva, keď sa do domu vedľa nasťahovala Cveta.”
“Víkendové noci sme trávili spolu za domom na záhrade. Rozprávali sme sa dlho do noci pri hudbe z rádia. Sem tam bola u nás väčšia párty, ale častejšie sme večery trávili ako trojica. Ale raz, akurát keď som sa sprchovala, začula som ako niekto klope na dvere. Išlo skôr o kopanie do dverí. Myslela som, že horí. U nás sú v lete požiare celkom bežné. V týchto horúčavách to nie je nič nezvyčajné. Vinko hral hry na xboxe, vedela som, že má na ušiach sluchátka a nič nepočuje. Vybehla som zo sprchy, dala som si župan a bežala rýchlo otvoriť. Pri dverách stálo prekvapenie, moja susedka.” Usmiala sa na Cvetu a tá si odpila z fľaše rumu, ktorá kolovala z ruky do ruky.

“Nechceš to dopovedať?”
“Kľudne pokračuj, ide ti to skvele. ”

“Mala červené uplakané oči a slzy stále na krajíčku. Chvíľami si ich utierala dlaňami, alebo si uhladila vlasy zopnuté do vrkoča. Nikdy som ju takú nevidela. Vždy sa rada bavila, mala vždy dobrú náladu, stále usmiata.”

“Cveti prečo plačeš? Poď ďalej. Čo sa stalo? Nebolí ťa nič?”
“Prepáč Adi. Viem, že to bude nezmysel, ale musím ti to povedať, kým mám odvahu.”
“Neospravedlňuj sa Cveti. Čo sa stalo? Obťažoval ťa zas ten sused oproti? Bol to on? Nakopem mu gule! Bude ich mať ako slivky, modré.”
“Nie, nie.. On s tým nič nemá. Ide o nás. Vlastne o mňa.”
“O nás?” nadvihla som obočie a čakala čo z nej vypadne. .
“Viem, že je to márne..” utierala si slzy a rozotrela si pritom očné tiene. Vyzerala trochu komicky a trochu viac tragicky.
“Čo je márne Cveti? Už sa trochu upokoj. ” Namiesto toho sa celkom rozplakala. Prestala si celkom utierať slzy a nechala ich padať na dlážku.
“To, že ma nikdy nebudeš milovať. Máš muža. Načo ho meniť za mňa? Je to také márne.. Chcem aby si to vedela. Zbožňujem ťa.”

Len som stála v kuchyni opretá o linku. Pozerala na mňa teraz už trochu pokojnejšia. No ja som bola o to nervóznejšia. “Nevedela som čo ti mám povedať. Brala som ťa ako dobrú kamošku s ktorou som rada. Nečakala som vyznanie.”

“Zaskočila si ma.”
“Môžem ťa objať?” spýtala sa a vôbec nečakala na odpoveď. Stáli sme v ženskom objatí, hladkajúc jej chrbát. Stáli sme tam ani neviem ako dlho, kým nás neprerušil svojim príchodom Vinko.
“Ahoj Cveti,” pozdravil a pozeral na nás nechápavým pohľadom. Z výrazu tváre bolo jasné, že ho zaujíma prečo je Cveta strapatá a prečo sa tak dlho objímame. “Stalo sa niečo?” spýtal sa váhavo.
“Ženské veci, ” odbila som ho, aby nedával viac otázok ako by bolo dobré.
“Ahá jasné. Už som ticho, len si zoberiem minerálku a vypadnem.”

“Chvíľu sme tam ešte stáli a ja som nevedela čo spraviť. Odmietnuť ju? Zabiť v nej city, pre ktoré mi teraz plače v náručí? Alebo aspoň prijať jej pocity? Nemilovala som ju, ale nechcela som zraniť jej city. Predstavte si, že sa niečo také stane vám. Napokon každý z vás má kamarátku, alebo kamaráta, čo keď vám vyzná lásku?”

Nepovedala som nič. Len sme stáli v tom nekonečnom objatí.
“Ďakujem,” zašepkala mi Cveta do ucha a dala mi bozk. Taký nenápadný, rýchly, žiadny jazyk. Otočila sa a odišla. Ostala som stáť v kuchyni sama s dilemou v hlave. Nevedela som čo si mám o tom myslieť. Ako sa cítiť? Ľahla som si do prázdnej postele a premýšľala, ako veľmi sa musela trápiť, aby mi to povedala. Nepokazí to naše kamarátstvo? Premýšľala som o bozku. Bol taký normálny, ako keď som sa bozkávala s blízkymi kamarátkami.

Ráno som sa nevedela na nič sústrediť. Šla som hneď za ňou, potrebovala som sa o tom porozprávať. Nejako to urovnať. Celkom pokojne ma chytila za ruku. “Počkaj, nič nehovor,” zastavila ma a pozrela mi pokojne priamo do očí. Na rozdiel odo mňa bola kľudná, vyzerala taká spokojná, akoby už bolo medzi nami všetko urovnané. “Zbožňujem ako sa smeješ. Ako sa vždy tváriš, že si nad vecou aj keď o sebe pochybuješ. Mám rada tvoju sebavedomosť, alebo keď si omotávaš vlasy okolo prsta, keď si nervózna. Túžim byť s tebou tak často ako mi dovolíš. Držať ťa za ruku.” Pri poslednej vete mi prestala pozerať do očí a pozrela trochu neprítomne von oknom.
“Cveti, nechcem prísť o teba ako o kamarátku, ale neviem či ti môžem dať to čo chceš.”
Zas ma objala, znova pobozkala. Tento krát bol ten bozk iný. Pomalý, premyslený, precítený. Trochu sa na mňa usmiala a ja som na nej videla, že to myslí vážne. Videla som, že je tu niekto kto ma miluje, inak ako muži, ktorých som doteraz poznala.”

“Ale muži ťa stále priťahujú, či?” spýtala sa Janka a pozerala či Mirec nezareaguje. Ale on si dal len ďalší hlt a premiešal alkohol v ústach. Hľadal asi chuť pravého rumu, ktorý v rume božkov nikdy nebol a ani nebude.

“Muži ma stále priťahujú, ale skôr telesne. Cveta ma napĺňa pocitovo. Vie čo povedať vtedy keď to potrebujem počuť. Vie kedy potrebujem len objať. Vzťah je zrazu taký jednoduchý. Dáva mi pocit istoty. Istoty vzťahu. Pokiaľ nemám pocit, že ju stratím, ako keď som ju videla spať spolu s tebou na jednej posteli.”

“Nepripadá mi fér, že ty môžeš mať aj muža a ona nie, ” dobiedzala Janka. Narážala na jej románik s Mircom.
“Aj ona môže mať muža, v tom máme jasno. Ja proste muža občas potrebujem. Nie na vzťah, len cítiť zas trochu pevné telo.”

“Muži milujú inak, inak prejavujú lásku” zapojil sa do rozhovoru napokon Mirec.
“Mne je to jasné. Cveta nemá penis,” nedala sa Janka.
“Ale nie.. Tak som to nemyslel. Muži sa skôr sústreďujú na to, aby vzťah fungoval prakticky. Aby boli rozdelené úlohy, aby bolo za čo kúpiť jedlo a kde bývať. To je mužská láska. Romantické maličkosti nám skrátka nejdú.”
“Prečo nám potom neprejavujete práve tie maličkosti? Bolo by to potom omnoho lepšie. Život s mužom by bol jednoduchší, ” začala trochu dobiedzať Janka a pozerala kto zareaguje.
“A prečo sa ako ženy nenaučíte rozpoznávať lásku v tej praktickosti? Výsledok by bol ten istý, ” dodal Mirec.
Ak sa Janka bude veľa pýtať, bude len zbytočne nahnevaná na Mirca, na mňa, za to že náš vzťah večne škrípe. Že nie sme takí , akých nás potrebuje.
“Jani, poďme sa radšej baliť. Zajtra cestujeme domov.”