Príbeh č.17 - Moje drahé

Vstal som s dobrou erekciou. Rád vstávam s erekciou. Ranné vstávanie je omnoho príjemnejšie. V kajute už nikto nie je. Všetci raňajkovali na palube. „Dobré ráno,“ pozdravil som.
„Mirec, čo to ješ? Vyzerá to dobre.“
„Zeleninový šalát. Dáš si? Chceš k tomu aj pivo?"
„No daj. Hlavne, keď je vychladené.”
Dal som si šalát a zapíjal ho pivom. Pozrel som na Janku. Chcel som vedieť, či sa po včerajšku ešte hnevá. Vyzerala v pohode, ale to môže znamenať hocičo. Od katastrofy až po „Milujem ťa“.
„Kto si dá niečo extra na pitie?” začal Mirec a sprisahanecky sa na mňa pozrel...
„Myslíš z tej sieťky, čo pláva za nami?“
„Hej z tej. Poďme pozrieť, čo dobré sme nalovili cez noc.“
„Mám taký tušák, že to bude len chľast.“
„Lepšie ako čistá voda,“ usmial sa Mirec. Išiel som s ním, hoci som nemal chuť piť.
Mirec vytiahol náklad sieťky na palubu. „Pozri túto,“ otočil ku mne fľašu. Obsah bol sfarbený dohneda.
„Tuším je z Chorvátska. Daj si,“ podal mi fľašu. Privoňal som, voňalo to orechami.
„Vonia dobre,“ dal som si hlt.
„Mali by sme niečo vymyslieť, aby sa dievčatá nenudili.“
„Máš recht. Keď sa budú nudiť, prerastú nám cez hlavu.“
„Môžu sa trochu skrášliť, namaľovať. Večer budeme kotviť v prístave pri meste.”
„A keď sa namaľujú, môžeš ich pofotiť. Aspoň budú mať čo dať na Facebook.“
„Dobrý nápad,“ Mirec sa poškrabal v rozkroku.
„Počuj, nemáš iné trenky? Každé ráno vidím tvoje gule. Dnes je to tuším prvý deň, čo som ich nevidel.”
„Tak a? Nie je na mne nič, čo by nestvoril Boh. Aj tie gule sú len Božie dielo.“
„Tak hej, ale netuším, prečo sa mám na ne pozerať.”
„Tieto trenky sú fajn voľné. Gulám nič nebráni. Rastú.”
„Čo ich chceš mať po kolená?“ smial som sa.
Mirec si odpil. Vychutnal si hlt. „Chceš radu do života?"
„No daj,“ zobral som mu fľašu a odpil som si z orechovice.
„Nikdy nečúraj do záchoda, keď spíš a snívaš…je to chyták.”
„Ty si hňup,“ usmial som sa.
„Poď. Pôjdeme za dievčatami.”

„Napadlo nám,“ začal Mirec, „že by ste sa mohli trochu skrášliť. Potom vás pofotím, aby ste si mali dať čo na Facebook. A večer pôjdeme do mesta. Môže byť?“
„Skvelé,“ povedala Janka.
„Ty si fotograf?“ opýtala sa Adrijana.
„Nie, nie som. Ale na tie vaše Facebooky to bude stačiť,“ podpichol Mirec.
„Tak fajn. A ako sa máme skrášliť? Nemáme tu šminky, ani rúž. Veď vieš, šli sme sem narýchlo.“
„Mám tu hrebeň a tuším aj nejaké šminky. Ženy tu z času na čas pár vecí zabudnú,” dodal Mirec.
„Ja vám požičiam, čo budete potrebovať. Mám tu toho dosť,” dodala Janka.
„Tak super. Môžete začať. Ja zatiaľ nastavím kurz.”
„A ja zatiaľ spravím mochito. Kto si dá so mnou? “ ponúkol som sa.
„Nám dvom môžeš spraviť.”
„Mne tiež,” pridala sa Janka.
„Mne nemusíš. Ostanem pri pive,” dodal Mirec. Zbehol som do kajuty. V mini kuchynke som našiel cukor, poháre, mätu... Otvoril som bar. „Fúúú,” Mircove zásoby alkoholu na lodi sú lepšie ako moje doma. Fľaše sú poukladané v niekoľkých radoch, „biely rum, biely rum, kde len si?” Veľa fliaš má popisy len v azbuke.
„Toto by mohlo byť ono,“ povedal som pre seba. Spravil som mochitá a vyšiel na palubu.
Dievčatá prehľadávali Jankine zásoby rúžov, šminiek, špirál a sersámov, ktoré ani neviem pomenovať. Adrijana si potiahla z mochita. „Je dosť silné,“ pozrela na mňa a zdvihla obočie.

„Ktorý lak by sa mi hodil na nechty?” spýtala sa Cveta.
„Môžeš skúsiť sýtozelený,” odporučila jej Janka.
„Myslíš tento hráškovozelený?“
„Skôr tento evergreen. Je výraznejší.“
„Prečo zelený?” nedalo mi. Ten zelený lak sa mi k jej opáleným nohám veľmi nehodil. Pozreli sa na mňa.
„Lebo mám zelené šaty a plavky,” odpovedala Cveta s úsmevom.
Adrijana si zatiaľ pilníkom ladila tvar nechtov na nohách.
„Ty si dáš aký, Jani?” skúšal som sa zapojiť.
„Tento broskyňový,” ukázala na fľaštičku.
„Nechceš radšej tento červený? Ide ti viac k vlasom.”
„Summer citrus?” pozrela na obal laku, „môžem skúsiť.”
„Môžem ti nalakovať nechty?” ponúkol som sa. Pozrela na mňa. „Máš pocit, že si včera spravil niečo zlé a teraz si to chceš odčiniť?”
„Vieš, že mám na to iný názor.”
„Tvoj blbý názor. Ale fajn, môžeš mi ich nalakovať. Ale ešte počkaj. Chcem si ich ešte prejsť pilníkom.”
Ten bol len jeden. Adrijana ním prechádzala svoje nechty. „Daj mi minútku. Hneď ti ho dám.“
„Nevadí, zatiaľ sa trochu nalíčim,“ zobrala široký štetec, asi taký, akým sa maľujú radiátory.
Cveta si česala plavé vlasy. Adrijana podala pilník Janke a zobrala si od Cvety hrebeň.
„Máte to dobre zorganizované,” poznamenal Mirec.
Tri ženy sedeli na palube zvýrazňujúc svoju krasu. Cveta si začala zapletať vlasy do vrkoča.
„Žiadne vrkoče dievčatá,” zastavil ju Mirec. „Chcem vidieť vaše vlasy vo vetre. Nechajte si ich voľné.”
„Ty to s tým fotením tuším myslíš vážne,” dodala Adrijana s úsmevom.
Mirec prišiel k Adrijane. Zohol sa k jej tvári. Celkom blízko.

„Myslíš, že chcem len míňať čas? Myslím, že si zaslúžiš tie najsexi fotky.” Zobral jej ruku a prsty priložil na jej spodnú peru. Trochu ju odchýlil, aby sa ukázali jej zuby.
Odstúpil o krok. Chvíľu počkal, kým foťák zaostrí a spravil niekoľko fotiek.

Janka vytiahla lak na nechty. Zamávala ním: „Už môžeš, ale žiadne šteklenie.“
Zatiaľ, čo som jej lakoval nechty na nohách, Janka si rúžovala pery. Spravila ten bozkový pohyb perami, aby sa rúž rovnako rozniesol po perách.
Adrijana naširoko otvorila hnedé oči a naniesla farbu na mihalnice. Párkrát nimi zažmurkala.


Mirec, zmizol v kajute. Keď sa vrátil, držal v ruke fľašu. „Čo to máš?” nedala zvedavosť Cvete.
„To je olej. Cveta ľahni si, prosím ťa.”
Cveta natiahla svoje dlhé nohy na palube a ľahla si.
„Na bruško,” dodal Mirec. Polial Cvetu od hlavy k päte olejom. Doslova. Olej po nej stekal na palubu.
Adrijana si čupla k Cvete. Do oleja na Cvetinom chrbte namočila ukazovák. Prechádzala ním po chrbáte. Rozotierala ho jedným prstom. Krúžila ním. Namáčala do oleja a znova rozotierala. Vyzeralo to, akoby sa jej nechcela dotýkať. Ako keď sa dvaja ľudia nepoznajú a zoznamujú sa so svojimi telami.
Odhrnula si vlasy na jednu stranu a prechádzala nimi po Cvetinom chrbte.
Konečne si namočila celú dlaň, ale len na jednej ruke. Tou potom prechádzala po ramenách, po Cvetinej ruke. Nerozotierala olej, ona ju hladkala.
Odpil som z mochita, aby som nemusel preglgnúť na sucho.
Foťák cvakal...
Hladkala ju po krku. Po lícach, po tvári. Pohladkala jej zadoček. Potom prešla po stehne k lýtku a chodidlu.
„Ste tak veľmi ženské,” povedal ticho Mirec.
Olej tiekol po palube, Adrijana si natrela aj druhú ruku. Olej jej kvapkal z prstov. Oboma rukami chytila lýtko po oboch stranách a pomaly prechádzala smerom k stehnu. Vlasy jej sem tam padli na Cvetine telo. Končeky mala mastné od oleja.

Mám hlad... Som hladný po dotyku. Chytil som Janku za ruku. Neprotestovala.

„Otoč sa Cveti,” povedal Mirec a zas jej polial celé telo od hlavy k nohám olejom. Adrijana, rukami prešla odspodu okolo pŕs a plaviek. Potom jej niekoľkokrát prešla rukami po dekolte.
Foťák cvakal...
„Je to tvoja milenka... Mladá... Žiadaná...,” Adrijana sa naklonila nad Cvetine ústa. Vlasy sa jej zosunuli na zem. Odhrnula si ich na stranu. Chytila Cvetu za krk. Pootvorila ústa. Ukázala jazyk a vsunula ho Cveti do úst.
Foťák cvakal...
Zafúkal silnejší vietor a rozfúkal vlasy dievčat.
Adine ústa prešli na Cvetine prsia. Cez plavky jej priložila pery na bradavky.
Foťák cvakal...
Mirec si stal nad Adrijanu. Potiahol za šnúrku na jej podprsenke. Neprotestovala. Nechala ho. Ťahal za tú šnúrku dovtedy, kým mu podprsenka neostala v rukách.
Adrijana sa posadila. Pochválila sa svojimi prsiami.
A foťák cvakal...
Mirec zobral rúž a podal ho Cvete: „Narúžuj jej bradavky.“
Ešte nikdy som nevidel narúžované bradavky. Vyzerajú ako dozretá jahoda. Lesknú sa na slnku.
Cveta hladkala Adine prsia bez toho, aby sa dotkla bradaviek.
Foťák cvakal...
„Tie dve k sebe patria. Netuším, ako sa do tohto vzťahu dostal Mirec.”
„To ani ja,” dodala Janka.