Príbeh č. 14 - Orálne kŕmenie

“Au!” Dostal som nohou do tváre. Našťastie bosou. Kontrolujem si nos, krv mi netečie. Môj spánok bol prerušený. Rád by som vedel kto za to môže. Kúsok od tváre mám ženské chodidlo, ktoré ma koplo. Môže patriť len Janke alebo Cveti. Privoniam..
Podľa vône viem veľký prd. Oblíznem ho. Noha sa pohne, zmení polohu. Stále neviem, ktorej z tých dvoch patrí. Sral to pes.
Vstal som z postele. Mám erekciu. Boha, ale mi stoji. Cítim sa ako samec. Chcel by som tak chodiť po pláži. Keby bol na lodi len Mirec, tak z podpalubia vyleziem ako som. Čakám, kým mi prestane stáť. Je to škoda, takto stratiť erekciu.

Vyliezol som von. Kotva hore, plachty napnuté, plávame. Mircovi vidno gule.
“Dobré ráno”.
“Dobré ráno”. Povie Mirec. Adrijana sedí na prove, pozrie na mňa, ale nepovie jediné slovo. Asi ma nepočula. Zakývam na ňu a usmejem sa. Žiadna reakcia.

“Mirec čo je s ňou?”
“Viem ja… Už si raňajkoval?”
“Ešte nie. Vy ste už jedli?”
“Nie, čakáme na vás kým vstanete.”
“Dám si zatiaľ pivo.”
“Ser na pivo. Poď, dám ti niečo lepšie.” Povedal Mirec a nasmeroval si to na zadok lode. Je tam uviazané lano. Začal ho ťahať z vody. Na konci lana bola sieťka v ktorej bolo asi 5 fliaš.
“Kurva, tomu vravím raňajky.”
Mirec, vytiahol jednu flašu, otvoril a podal mi ju.
“Čo to je?” Obzerám si fľašu. Pozerám čo píšu na etikete.
“Ser na to. Chceš čítať alebo piť? Tiež si chcem dať.”
Pripil som si.
“Kurva.... Čo to je?” Chutilo to ako syntetické riedidlo s jemnou príchuťou lepu.
“Nie je to jedno?” Povie Mirec a uhne si tiež.
“Na... Dajme ešte jedno kolo”. Podáva mi znova fľašu.
“Nechcem.. Na ráno stačilo.”
“Ako chceš”. Fľašu zazátkuje, vráti do sieťky a hodí naspäť do mora. Chvíľu pozeráme ako náklad pláva za loďou. Prevaľuje sa na vlnách a ponára sa a znova vynára.
“Počul som, že si včera užil.” Zapáram do Mirca.
“Počul si v noci azda plieskanie po zadku?”
“Však si vravel, že je to devina. ”
“Však hej, ale ženu si musíš vychutnať ako whisky. Po malých dúškoch.”
“Keby som mohol, tak Cvetu vypijem celú”.

Z kajuty sa ozval smiech. Šli sme ku kormidlu.
“Pritiahni trochu pravé lano.”
“Toto?” Ukázal som na lano.
“Hej to.”
Na palubu prišla Janka. Prezlečená v bielych plavkách. Radosť na ňu pozerať. Na nohavičkách mala po bokoch dlhé mašle a v rozkroku zárez.
“Dobré ráno.” Prišla a dala mi bozk.
“Fúj, čo si zas pil? Smrdíš.”
“Teraz pozeraj.” Prerušil náš rozhovor Mirec.
Cveta prišla na palubu. Adrijana k nej prišla a strelila jej facku.
“Ty kurva! Kako si se usudio.” Chrlila jedno slovo za druhým. Prestával som jej rozumieť.
“Do pekla, čo sa deje?”. Povedala Janka.
“Žiarli. Nevidíš?” Povedal pokojne Mirec a ďalej pozeral na to divadlo.
“Túžba, vášeň a potreba v jednom.” Pokračoval Mirec, zatiaľ čo Arijana kričala, ziapala na Cvetu.
Toto nie je ako scéna z Moulin rouge

Toto je skurvená realita. Cveta plakala. Adrijana zúrila. Vysvetľovala, že sa v noci nič nestalo. Veď len prespala s nami na jednej posteli.
“Nič som s ňou nemal. Veď tam bola aj Janka.” Povedal som.
“Chceš povedať, že keby som tam nebola, tak ju pretiahneš?” Pozrela na mňa Janka.
“Nežiarli na teba, ale na Janku.” Zastavil jej prípadný výstup Mirec.
“Na Janku?!.... Čo to sakra melieš?”
“Myslíš, že v tom bare sedeli spolu lebo čakali na nás? Mali rande.” Pozrel na mňa.
“Počkaj, počkaj. Včera si pretiahol Adrijanu a ona aj tak teraz žiarli na Cvetu za to, že mala niečo s Jankou? Nemala by žiarliť Cveta na teba?”
“Cveta našťastie nežiarli. Pri ich temperamente by mi asi odtrhla gule. Pravda je taká, že Adrijana je bi a Cveta jej občas dopraje mužskú spoločnosť” Povedal Mirec, stále pokojný.


Adrijana ešte stále nasratá vošla do kajuty a zavrela za sebou dvere. Cveta si čupla na zem a ešte viac sa rozplakala. Janka šla k nej.
“Stoj. Len to pokazíš.” Povedal Mirec.
“Pôjdem ja.” Povedal som. Mal som sto chutí hodiť Adrijanu cez palubu a venovať sa Cvete.
“Ostaň radšej s Jankou. Nepotrebujem ďalšiu scénu. Na dnes mi celkom stačí.” Povedal Mirec. Prišiel k Cveti, niečo jej pošepkal. Zdvihol ju k sebe a zotrel jej slzy.
“Celkom mu to ide. Bol by z nich pekný pár. Nemyslíš?” Povedala Janka.

Do kelu aj s tým Mircom. Chcel by som byť teraz na jeho mieste.
“Poď. Viem kde sú raňajky.” Povedal som a zamieril som na zadok lode. Vytiahol som lano a jeho skrytý poklad. Pozeral som čo sú to vlastne za fľaše. Jedna vyzerala ako whisky, ale jej obsah bol tuhý asi ako sirup. Privoňal som. Voňalo to po škoriciach.
“Vonia to sľubne.” Povedal som a uhol som si dobrý dúšok. Chutilo to škoricovo. Nič také som v ešte nepil.
“Čo to kurva je... ” Znova som si trochu dal. Pozrel som na etiketu. Bolo tam ručne napísané alkohol piće votka.
“Ja si to radšej nedám.” Povedala Janka, keď ovoňala fľašu. Pozrela si aj ostatné fľaše. Jednu otvorila a uchlipla si.
“Fuuu..” Povedala a zatvárila sa prekvapene.
Vrátila fľašu do sieťky a hodila ju naspäť do mora.
“Poďme k Mircovi.”
“Poďme, hádam sa už upokojili”

Prišli sme k Cveti. Mirec stál pri nej. Rozprávali sa. “Ona je samo tako”. Povedala Cveta.
“Žiarlivosť je ako čierna diera, ktorá nemá konca. Ljubomora je poput crne rupe koja nema kraja. Poď, pôjdeme sa najesť. Jesti.”

Adrijana ostala v podpalubí. My sme zatiaľ raňajkovali. Paradajky, olivy, figy. Samé dobré žrádlo, ktoré tu stojí nič. Zalial by som to pivom, ale tá škoricovka mi nejako nesadla. Dal som si minerálku.

“Mirec nemáš, niečo od žalúdka? Nejako sa cítim blbo.”
“Nemám tu nič. Ale pozri tamto, bude búrka. Minieme ju len o chlp. Povoľ ľavé lano, dvíha sa vietor. Využijeme to.”
Búrky na mori pri pobreží sú krátke a rýchle. Len keby neboli také veľké vlny. Je na prd byť opitý počas búrky na lodi. Keď bolo najhoršie, šiel som na zadok lode a grcal. Aj paradajky, aj olivy, aj figy skončili v mori. Pozeral som ako za nami plávajú.
“Kŕmiš ryby?” Konštatoval Mirec.
“Zakrmujem, aby lepšie brali.”