V noci som sa zobudil na to že mi treba čúrať. Vyšiel som von s kajuty a čúral z paluby priamo do mora. Boha to je zvuk. To nie je ako čúrať do záchoda z metrovej výšky. Paluba je dosť vysoko a uprostred noci je to proste fantasticky zvuk. Čúrať z paluby to je mužské.
Vrátil som sa do postele. Dobre som drgol som do Mirca. Nezaspal by som keby neprestal chrápať.
Vyliezol som na palubu. Bol deň, neviem koľko hodín. Plachty vytiahnuté, kotva tiež. Plavili sme sa. Mirec stál rozkročený za kormidlom, len v trenkách. Sakra, bolo mu vidieť gule. Nepovedal som nič. Sú to jeho gule.
“Pomôž mi s plachtami. Nefúka našim smerom.” Povedal Mirec.
“Ktoré lano mám potiahnuť?”
“To na pravo”
“Ktoré na pravo?”
“Máš ho dva metre od seba. Pritiahni ho o meter. To bude stačiť.”
Odviazal som lano, pritiahol ho a znova uviazal jeho koniec. Janka ležala na prove a opaľovala sa. Bez podprsenky. Myslel som že pred Mircom sa bude hanbiť. Zjavne Mirec nepratrí do kategórie mužov pred ktorými sa potrebuje schovať. Stal som si kúsok od nej a civel jej na prsia. Ešte stále biele, s peknými bradavkami, plné života. Také čo máte chuť stláčať a hľadať v nich mlieko ktoré v nich nikdy nebolo. Je to jedna z výhod mať ženu. Môžete jej na prsia zízať koľko chcete. Nemusím sa pritom hanbiť, alebo byť nenápadný alebo sa cítiť trápne. Patria mi.
“Môžeš s tým prestať?”
“Ale mne to takto vyhovuje.” Povedal som a ďalej som pozeral na jej ešte stále pevné kozičky. Keď videla že neprestanem, pohladkala sa trochu po prsiach. Pritisla ich k sebe. Chytila si bradavky medzi prsty trochu ich pokrútila, potiahla smerom od tela a keď boli dosť napnuté tak ich pustila.
“Dala si im aj mená?” Povedal Mirec, pozerajúc na Jankine divadlo akoby to bola vianočná reklama ktorú už videl aspoň tisíc krát.
“Mená prsiam?” Usmiala sa. “Nikdy ma to nenapadlo. To je nejaká blbosť.”
“Raz som mal priateľku. Tá im dala mená. To by ste neuhádli aké”.
“Danka a Janka?” Napadlo ma.
“Peťko a Paľko.” Povedal Mirec vážne.
“Dala im mužské mená? Čo ti šibe...” Poznamenal som s úsmevom.
“Pri sexe mi vravela, venuj sa Paľkovi. A o chvíľu, vezmi si Peťka do úst.” Vravel to s úplne vážnou tvárou.
“Vieš čo je na tom najhoršie?”
“Nevedel si ktorý je ktorý?” Povedal som.
“Presne tak. Stále som si ich mýlil. Peťko a Paľko sú kurva dvojčatá. Bol som rád že si pamätám ich mená.”
Mirec stál za kormidlom s pohľadom námorníka z čiernej perly. Smial som sa. Janka tiež. Prsia sa jej pritom natriasali. Smial som sa aj keď som zas čúral na zadku lode do mora.
Do prístavu sme prišli podvečer. Trvalo nám celý deň dostať sa tam. Mirec motor nezapne ani keby. “Motor je pre bábovky”. Hovorí vždy keď ho chce niekto zapnúť. Nám to bolo jedno. Počítam len dni a keď ich ubehne 14 budem musieť byť zas doma. Je mi jedno koľko je hodín, kde som a čo budem žrať na obed.
Loď sme zakotvili na móle v meste Vis na ostrove Vis. Ostrov je malý, ulice sú ešte stále plné turistov. Na ceste bola zápcha. Autá čakali na odvoz trajektom. Bola to zdá sa jediná cesta cez mesto.
“Poďte za mnou. Poznám tu jeden bar.”
Šli sme cez mesto. Míňali sme hlavnú pešiu zónu a prístav. Potom sme zahli doprava, doľava a zas doprava. Uličky sa zužovali. Už teraz ako triezvy si nepamätám cestu naspäť, keď sa ožerieme nikto nebude vedieť ako máme ísť naspäť. Sral to pes.
“Už sme tu. Ráčte panstvo.” Povedal Mirec a ukázal na dvere ktoré vyzerali ako dvere do normálneho bytu. Vošiel som prvý. Bar naozaj pripomínal skôr byt. Vyzeralo to ako keď prídete k niekomu domov a on tam má party s výčapom uprostred obývačky.
Páchlo to tu ako vlhké prdy. Stoly boli malé. Za každým sedelo veľa mužov. Hlasno južansky rozprávali. Sem tam to vyzeralo akoby sa hádali. Niektorí sa k stolu ani nezmestili. Sedeli tak v niekoľkých radoch okolo stolov. Pritom prázdnych stolov tu bolo niekoľko. Sadli sme si kúsok od jednej takej hlučnej skupinky.
Okrem barmanky a Janky tu neboli iné ženy.
Nestihli sme dopiť ani prvé pivo, keď nás oslovil chlapík od vedľajšieho stola. Bolo to niečo ako Mamko Tatič alebo tak nejak. Všetky Chorvátske mená znejú tak rovnako. Mirec sa s ním rozprával Chorvátsky Slovensky. Jediné čo som vnímal, bola dlhá hustá brada Mamka Tatiča po ktorej mu stekalo pivo a sem tam kvaplo na zem. Tá brada musí desne smrdieť. Pomyslel som si.
O hodinu Mirec nahlas diskutoval v hlúčiku ľudí.
Zapadli sme do davu. Dal som si neviem koľký gin tonic. Janka od medzitým dostala miestnych štangastov dve mince vraj z utopených lodi.
“Poďte, pôjdeme ďalej. Neskysneme predsa v jednom bare.” Povedal Mirec.
“Tak poďme” povedala Janka.
“Pridám sa k vám”. Nič iné mi ani neostávalo. Hlava sa mi točila ako na dobre rozhojdanej lodi.
“Nepôjdeme ďaleko. Dve tri ulice a sme tam.”.
Keď sme odchádzali odprevádzal nás celý bar. Janka dostala od každého bozk na rozlúčku.
Vyrazili sme. Von bolo konečne príjemne. Konečne čerstvý vzduch. Po pár minútach Mirec, otvoril ďalšie dvere ktoré vyzerali presne ako tie predchádzajúce.
Dnu bolo niekoľko žien a skoro žiadni muži. Voňalo to tu mladosťou. Nebol to bordel, nebola tu ani žiadna tyč okolo ktorej by niekto tancoval.
“Čo to je za bar Mirec.” Povedal som.
“Objednaj si a nerieš. ”
“Tri puta Gin tonic”. Tri krát Gin tonic.
“Mne bez vode”. Povedal Mirec a exol gin.
“Pozrite na tie dve.” Kývol Mirec hlavou smerom k stolu kde sedeli dve celkom slušné samičky.
“Čisté deviny.” Mirec dal obom 9 bodov z 10 - tich. Ženy mali na sebe len plavky a okolo bedier polopriesvitnú šatku. Rozpustené vlasy.
Mirec nestrácal čas. Zamieril k stolu, predstavil sa, predstavil nás, sadli sme si. Jedna sa volala Adrijana a druhá Cveta. Rozhovor sa točil okolo temperamentu tunajších žien. Mirec porovnával južanské ženy s našimi.
Objednali sme ďalší gin tonic. Mirec odišiel na záchod. Chvíľu na to odišla aj Adrijana.
Cveta rozprávala o mori. Ako má rada potápanie a ako jej život na súši nevyhovuje.
“Poď s nami na loď.” Povedala zrazu Janka.
“Môžeš sa s nami plaviť. Aspoň nebudem s dvoma chlapmi sama. Už teraz čúrajú cez palubu ako prasatá”.
Pravda je, že keby tam s nami nebola Janka tak záchod v podpalubí nepoužijeme vôbec. Pár krát sme s Mircom sedeli na nízkom zábradlí a srali do mora. Alebo sme preplávali na breh.
“Kde je sakra Mirec?”. Napadlo ma.
“Myslím, že sa tak skoro nevráti”. Poznamenala Cveta.
“Sakra.” Na záchode sa nedá byť tak dlho. Ako a kedy si padli do oka netuším. Je to borec.
Dali sme si ešte pár krát gin tonic. Zaplatili sme a odišli do tmy. Cveta Vis poznala, vedela kde je prístav. Dotackali sme sa k lodi. Kráčal som kúsok za ženami. Pozeral na hru letných šiat na ich zadočkoch. Fascinujúca scéna, pozerať na ženský zadoček pri chôdzi. O ženských zadočkoch by mali natočiť celovečerný film. Nie žiadne porno ale dve hodiny nahých ženských zadočkov. Keď chodia, keď sa zohýbajú, keď skáču. Spomalený záber keď sa po ňom plesne rukou. Všetko s veľkými detailami na 15 metrovom plátne. Boha, to by malo úspech.
Zažiť aspoň raz Janku a Cvetu nahé v posteli. Necháť ich bozkávať sa. Hladkať si prsia. Ale sex s dvoma ženami je pre jednotkárov, pre mužov ako je Mirec. Mne ostane len Janka a horúce predstavy. Sral to pes.
“Túto noc žiadna trojka nebude.” Povedal som viac pre seba. Cveta to začula, otočila hlavu.
“Šteta”, povedala.
Janka, po nej opatrne pozrela či to myslí vážne.
Došli sme k lodí. Pozrel som ešte smerom do mesta či neuvidím Mirca. Lahli sme si všetci traja na jednu posteľ.
Vrátil som sa do postele. Dobre som drgol som do Mirca. Nezaspal by som keby neprestal chrápať.
Vyliezol som na palubu. Bol deň, neviem koľko hodín. Plachty vytiahnuté, kotva tiež. Plavili sme sa. Mirec stál rozkročený za kormidlom, len v trenkách. Sakra, bolo mu vidieť gule. Nepovedal som nič. Sú to jeho gule.
“Pomôž mi s plachtami. Nefúka našim smerom.” Povedal Mirec.
“Ktoré lano mám potiahnuť?”
“To na pravo”
“Ktoré na pravo?”
“Máš ho dva metre od seba. Pritiahni ho o meter. To bude stačiť.”
Odviazal som lano, pritiahol ho a znova uviazal jeho koniec. Janka ležala na prove a opaľovala sa. Bez podprsenky. Myslel som že pred Mircom sa bude hanbiť. Zjavne Mirec nepratrí do kategórie mužov pred ktorými sa potrebuje schovať. Stal som si kúsok od nej a civel jej na prsia. Ešte stále biele, s peknými bradavkami, plné života. Také čo máte chuť stláčať a hľadať v nich mlieko ktoré v nich nikdy nebolo. Je to jedna z výhod mať ženu. Môžete jej na prsia zízať koľko chcete. Nemusím sa pritom hanbiť, alebo byť nenápadný alebo sa cítiť trápne. Patria mi.
“Môžeš s tým prestať?”
“Ale mne to takto vyhovuje.” Povedal som a ďalej som pozeral na jej ešte stále pevné kozičky. Keď videla že neprestanem, pohladkala sa trochu po prsiach. Pritisla ich k sebe. Chytila si bradavky medzi prsty trochu ich pokrútila, potiahla smerom od tela a keď boli dosť napnuté tak ich pustila.
“Dala si im aj mená?” Povedal Mirec, pozerajúc na Jankine divadlo akoby to bola vianočná reklama ktorú už videl aspoň tisíc krát.
“Mená prsiam?” Usmiala sa. “Nikdy ma to nenapadlo. To je nejaká blbosť.”
“Raz som mal priateľku. Tá im dala mená. To by ste neuhádli aké”.
“Danka a Janka?” Napadlo ma.
“Peťko a Paľko.” Povedal Mirec vážne.
“Dala im mužské mená? Čo ti šibe...” Poznamenal som s úsmevom.
“Pri sexe mi vravela, venuj sa Paľkovi. A o chvíľu, vezmi si Peťka do úst.” Vravel to s úplne vážnou tvárou.
“Vieš čo je na tom najhoršie?”
“Nevedel si ktorý je ktorý?” Povedal som.
“Presne tak. Stále som si ich mýlil. Peťko a Paľko sú kurva dvojčatá. Bol som rád že si pamätám ich mená.”
Mirec stál za kormidlom s pohľadom námorníka z čiernej perly. Smial som sa. Janka tiež. Prsia sa jej pritom natriasali. Smial som sa aj keď som zas čúral na zadku lode do mora.
Do prístavu sme prišli podvečer. Trvalo nám celý deň dostať sa tam. Mirec motor nezapne ani keby. “Motor je pre bábovky”. Hovorí vždy keď ho chce niekto zapnúť. Nám to bolo jedno. Počítam len dni a keď ich ubehne 14 budem musieť byť zas doma. Je mi jedno koľko je hodín, kde som a čo budem žrať na obed.
Loď sme zakotvili na móle v meste Vis na ostrove Vis. Ostrov je malý, ulice sú ešte stále plné turistov. Na ceste bola zápcha. Autá čakali na odvoz trajektom. Bola to zdá sa jediná cesta cez mesto.
“Poďte za mnou. Poznám tu jeden bar.”
Šli sme cez mesto. Míňali sme hlavnú pešiu zónu a prístav. Potom sme zahli doprava, doľava a zas doprava. Uličky sa zužovali. Už teraz ako triezvy si nepamätám cestu naspäť, keď sa ožerieme nikto nebude vedieť ako máme ísť naspäť. Sral to pes.
“Už sme tu. Ráčte panstvo.” Povedal Mirec a ukázal na dvere ktoré vyzerali ako dvere do normálneho bytu. Vošiel som prvý. Bar naozaj pripomínal skôr byt. Vyzeralo to ako keď prídete k niekomu domov a on tam má party s výčapom uprostred obývačky.
Páchlo to tu ako vlhké prdy. Stoly boli malé. Za každým sedelo veľa mužov. Hlasno južansky rozprávali. Sem tam to vyzeralo akoby sa hádali. Niektorí sa k stolu ani nezmestili. Sedeli tak v niekoľkých radoch okolo stolov. Pritom prázdnych stolov tu bolo niekoľko. Sadli sme si kúsok od jednej takej hlučnej skupinky.
Okrem barmanky a Janky tu neboli iné ženy.
Nestihli sme dopiť ani prvé pivo, keď nás oslovil chlapík od vedľajšieho stola. Bolo to niečo ako Mamko Tatič alebo tak nejak. Všetky Chorvátske mená znejú tak rovnako. Mirec sa s ním rozprával Chorvátsky Slovensky. Jediné čo som vnímal, bola dlhá hustá brada Mamka Tatiča po ktorej mu stekalo pivo a sem tam kvaplo na zem. Tá brada musí desne smrdieť. Pomyslel som si.
O hodinu Mirec nahlas diskutoval v hlúčiku ľudí.
Zapadli sme do davu. Dal som si neviem koľký gin tonic. Janka od medzitým dostala miestnych štangastov dve mince vraj z utopených lodi.
“Poďte, pôjdeme ďalej. Neskysneme predsa v jednom bare.” Povedal Mirec.
“Tak poďme” povedala Janka.
“Pridám sa k vám”. Nič iné mi ani neostávalo. Hlava sa mi točila ako na dobre rozhojdanej lodi.
“Nepôjdeme ďaleko. Dve tri ulice a sme tam.”.
Keď sme odchádzali odprevádzal nás celý bar. Janka dostala od každého bozk na rozlúčku.
Vyrazili sme. Von bolo konečne príjemne. Konečne čerstvý vzduch. Po pár minútach Mirec, otvoril ďalšie dvere ktoré vyzerali presne ako tie predchádzajúce.
Dnu bolo niekoľko žien a skoro žiadni muži. Voňalo to tu mladosťou. Nebol to bordel, nebola tu ani žiadna tyč okolo ktorej by niekto tancoval.
“Čo to je za bar Mirec.” Povedal som.
“Objednaj si a nerieš. ”
“Tri puta Gin tonic”. Tri krát Gin tonic.
“Mne bez vode”. Povedal Mirec a exol gin.
“Pozrite na tie dve.” Kývol Mirec hlavou smerom k stolu kde sedeli dve celkom slušné samičky.
“Čisté deviny.” Mirec dal obom 9 bodov z 10 - tich. Ženy mali na sebe len plavky a okolo bedier polopriesvitnú šatku. Rozpustené vlasy.
Mirec nestrácal čas. Zamieril k stolu, predstavil sa, predstavil nás, sadli sme si. Jedna sa volala Adrijana a druhá Cveta. Rozhovor sa točil okolo temperamentu tunajších žien. Mirec porovnával južanské ženy s našimi.
Objednali sme ďalší gin tonic. Mirec odišiel na záchod. Chvíľu na to odišla aj Adrijana.
Cveta rozprávala o mori. Ako má rada potápanie a ako jej život na súši nevyhovuje.
“Poď s nami na loď.” Povedala zrazu Janka.
“Môžeš sa s nami plaviť. Aspoň nebudem s dvoma chlapmi sama. Už teraz čúrajú cez palubu ako prasatá”.
Pravda je, že keby tam s nami nebola Janka tak záchod v podpalubí nepoužijeme vôbec. Pár krát sme s Mircom sedeli na nízkom zábradlí a srali do mora. Alebo sme preplávali na breh.
“Kde je sakra Mirec?”. Napadlo ma.
“Myslím, že sa tak skoro nevráti”. Poznamenala Cveta.
“Sakra.” Na záchode sa nedá byť tak dlho. Ako a kedy si padli do oka netuším. Je to borec.
Dali sme si ešte pár krát gin tonic. Zaplatili sme a odišli do tmy. Cveta Vis poznala, vedela kde je prístav. Dotackali sme sa k lodi. Kráčal som kúsok za ženami. Pozeral na hru letných šiat na ich zadočkoch. Fascinujúca scéna, pozerať na ženský zadoček pri chôdzi. O ženských zadočkoch by mali natočiť celovečerný film. Nie žiadne porno ale dve hodiny nahých ženských zadočkov. Keď chodia, keď sa zohýbajú, keď skáču. Spomalený záber keď sa po ňom plesne rukou. Všetko s veľkými detailami na 15 metrovom plátne. Boha, to by malo úspech.
Zažiť aspoň raz Janku a Cvetu nahé v posteli. Necháť ich bozkávať sa. Hladkať si prsia. Ale sex s dvoma ženami je pre jednotkárov, pre mužov ako je Mirec. Mne ostane len Janka a horúce predstavy. Sral to pes.
“Túto noc žiadna trojka nebude.” Povedal som viac pre seba. Cveta to začula, otočila hlavu.
“Šteta”, povedala.
Janka, po nej opatrne pozrela či to myslí vážne.
Došli sme k lodí. Pozrel som ešte smerom do mesta či neuvidím Mirca. Lahli sme si všetci traja na jednu posteľ.
