Posted 29.05.2020 by ValarDohaeris in Ostatné
Preco (ne)byt skautom.
Telo muza, dusa dietata, srdce priatela, a mysel? Mysel praveho " skauta ". Nepotreboval uniformu, nepotreboval odznak ci satku skauta, nepotreboval ani dalsich, jemu podobnych....vystacil si sam. Sam so svojou priruckou. Nikdy sa nekonciace stranky, riadky plne vlaznych slov, nahlivych viet, a suveti, ktore mali skorovat na kazdej mete. Prirucka, kniha, ONA , pani jeho zivota, co viedla jeho kroky, riadila jeho ruky a budovala si s nim v mysli vzdusne hrady a zamky, ktore vsak nikdy nenabrali realnu podobu. K tomu potreboval nielen poznat, ale aj citit. Bol otrokom svojej knihy, sluzil prazdnym slovam, ktore nemali ani tvar ani hlas. Zmietal sa vsak vo vlnach skrytej beznadeje, ze vsetko je len iluzia, hra vlastnej mysle,ktora sa mu vzdaluje a rovnako tak sa vzdaluje aj on sam sebe. Cim viac sa stracal vo svojich predstavach, tym silnejsia bola jeho tuzba, ktora ho bicovala zvnutra von. Oddal sa tej bolesti, nebranil sa jej a stal sa na nej zavislym.
Kracal po vyslapanych kolajniciach dennej rutiny a vecer sa vracal domov vzdy tou istou trasou, rovnakou rychlostou. 20 minut cesty a bolo po vsetkom. Koniec kontaktu s okolitym svetom a jeho jedina prilezitost najst svoju "pani prirucku" bola zase raz nadobro prec.
Az jedneho vecera..... v tu noc jazdil opatrne, aj ked riadenie miloval a jazdu autom si uzival za kazdeho pocasia, tato burka bola ina. Akoby sa samotne nebesa rozprestreli a vykopli zo svojich radov nechceneho skazeneho anjela, ktory sa teraz rutil priamo do pekla a jeho pad spomalila a pribrzdila len kapota skautovho auta. Sliapol na brzdu tak silno, ze kolesa nestihali rotovat a zastali az po niekolkych sto metroch. Na mokrej ceste, pomedzi miliardou padajucich kvapiek dazda stala silueta zeny a ostry priamy pohlad upierala rovno nanho. Oblohu v tej chvili pretal neonovy blesk. Striasol sa, nie vsak strachom. Atmosfera nebola jedina, v ktorej to medzi atomami nabitymi energiou vrelo, a ktore sa hltavo a nenasytne tuzili rozpinat ... Akoby nim presiel elektricky prud. " Zozadu ci spredu? " , spytala sa tajomnym hlasom , v ktorom bolo obsiahnute vsetko, zenska rafinovanost, muzska dvojzmyselnost, etericka provokacia a zaroven akasi nevinna hravost, ktoru si vsimol az ked podisla k jeho autu a na sekundu zavahala, ktore dvere otvorit. Nezmohol sa ani na slovo a nechal ju nastupit. Spamatal sa az na jej hlas, ked po nom razne a naliehavo zvolala: " Nastup !" . .... Posluchol, nezavahal ani sekundu, nemal na co cakat, na tento okamih cakal cely zivot. Bol trenovany, bol cviceny, bol pripraveny nato, aby posluchal. Aby sluzil, aby naplnal potreby a vyplnal medzery v zivote svojej pani. Tej, ktoru hladal, ale nenachadzal. A teraz mu neznama zena sedi v aute, zvlieka zo seba polovicu mokrych siat, ktore na sebe ma a kazdy kus jej odevu mu hadze rovno do lona. Ovanie ho vona jej parfemu, ani dazd mu neubral na sile. Stale ma silu putat a sputavat. Aj on tuzil byt sputany, aj on tuzil byt k niekomu priputany. Rovnako ako tento parfem, co sa vryl do vlakien jej svetra, tak aj puta v jeho predstavach sa mu vryvali do koze na zapastiach..... Zahnal tu predstavu v momente, ked ucitil jej dych blizko svojej tvare a obratil zrak smerom k nej. Pohlady sa im stretli. "Co tu robite v noci a sama? Ste v poriadku? Nie je Vam zima? Odkial ste? Kam Vas smiem zaviest? ", zahltil ju otazkami, aby zakryl rozpaky a ten zvlastny vzrusivy pocit, ktory mu koloval v tele. "Smies." , odvetila a po dlhsom zavahani dodala: " Smies ist k sebe domov! " V tej chvili pochopil. Vonku dazd bicoval strechu auta a stierace nestihali cistit predne sklo, viditelnost takmer nulova. On vsak zrazu videl jasnejsie ako kedykolvek predtym, vsetko v nom sa dalo do pohybu, ako stare ozubene kolesa a tie pomaly ale isto zacali do seba zapadat a naberat rychlost.
Zvysok cesty neprehovoril ani jeden z nich. Ked dorazili pred dom, v ktorom skaut zil, zaparkoval, vypol motor a ticho medzi nimi sa este viac prehlbilo. " Tu byvam, ak chcete, mozem Vam u mna ponuknut suche satstvo, nieco na zahriatie a vlastne povedzte si sama, co potrebujete. Ak mozem, pomozem", pozrel na nu a z jeho pohladu priam sypela ochota pomahat a chranit. "Dakujem" , zjemnila ton hlasu a vtedy si vsimol aj jej dievcenske crty tvare. Vystupila a nasledovala ho dnu do domu. Akonahle prekrocili prah dveri, a tie sa za nimi zabuchli, vypytala si pohar vody. Akoby tu zila odjakziva, zamierila do kuchyne, oprela sa o kuchynsku linku a cakala, az ju obsluzi. Netrebalo ho dva krat pobadat, bol by jej dal aj celu studnu a ak by vody nebolo, stal by v tom dazdi hodiny, zbierajuc kvapky dazda, aby uhasil jej smad. Ten jeho smad, smad po naplneni, uz viac hasit nechcel, ani nedokazal. Vedel ze je zle, vedel ze straca kontrolu a zacina sa oddavat tomu, co sa prebudzalo v utrobach jeho tela.
"Co si nesadnes a nespravis si pohodlie?" , spytala sa od kuchynskeho dresu, o ktory bola este stale opreta. To vsak netrvalo dlho a svojimi krokmi, ktore mierili priamo k nemu, ho nenasilne a pozvolna nutila cuvat az ku stolicke, do ktorej sa zvalil ako metrazna tona. A pritom nikdy sa necitil lahsi a slobodnejsi ako teraz. Predpokladal, ze ona si sadne na stolicku oproti, kde jej polozil horucu vonavu kavu, perlivu mineralku a oblozene chlebicky z oslavy kolegu, ktory zapijal stastnu staromladenecku 40tku. Nuz sa prisunul blizsie a civel na prazdnu stolicku pred sebou v ocakavani, az zbada jej stale este mokru tvar priamo pred sebou. Namiesto toho, vsak pocitil, ako mu spoza chrbta niecie ruky pristali na pleciach a prsty sa zaryli do latky na mikine. Jeho oblubenej, modrej. Jemne skrcenej, davno totiz pochopil, ze zehlenie je zbytocne, minimalne pre dovody, akym bol prave tento. Vydedukoval, ze stoji hned za nim a chcel sa dotknut jej ruky na svojom ramene. Len co sa letmo dotkol jej studenych prstov, miestnost preziaril dalsi neonovy napis blesku a to bol moment, ktory ona okamzite vyuzila, uchopila jeho ruky do tych svojich drobnych a z nepochopitelnych pricin mu ich necakane vykrutila za chrbat. Trhlo nim a prudko vydychol, necakal bolest a o to viac necakal ten pocit, ktory prisiel spolocne s nou. Bol ako analgetikum, sytil jeho hladne pudy , plnil prazdnotu a prechadzal kazdou cievou v jeho tele. Fyzicku bolest vsak nezmiernoval, tu ani zmiernovat nechcel, tej sa nevedel dostatocne nabazit. Zelal si len jedine, nech to zovretie nikdy nepovoli a nech jeho sila rastie , az kym bolest nebude tak velka, ze vyplavi vsetky toxiny, ktore ho dusili a morili jeho telo cele roky. Naklonila sa k nemu sprava, az citil jej dych na svojom krku, v okamihu ked sa jej pery dotkly jeho pokozky, zovretie ruk pritvrdila. Nahlas vzdychol a myklo nim dozadu, cim este viac spristupnil svoj krk neznamej z dazda. Jej slova a dych drazdili jeho citlivu pokozku na uchu, ked mu don sepla: " Aj s mliekom a cukrom? " .... "Rozhodne s mliekom", zacal pomaly vetu a zasekol sa, ked namiesto jej odpovede mu presla jazykom po krku a pritisla na jeho horucu pokozku svoje pery,..."ale cukor mi dosiel vcera", pokracoval, co zrejme nemal povedat, lebo jej odpoved prisla okamzite a to vo forme este vacsej sily a hrubosti, ktora ho drzala v zovreti neznamej zeny z dazda. Kazde silnejsie sklbnutie ,vytocenie ruk, kazdy silnejsi tlak na zapastia vsak kompenzovala svojou hravou hrou, v ktorej si kockou slasti medzi sebou hadzali jej pery spolocne s jazykom a hracou doskou pre ne bola jeho hebka az detska pokozka. Kazdy zaplav vzrusenia, ktore pocitil, ked si jeho krk uzival nepoznanu rozkos sa este znasobil bolestou, ktoru mu poskytovala a do toho vsetkeho si svoje mokre tango tancovali este aj kvapky dazdovej vody, ktore mu kapkali z jej mokrych vlasov na tvar a stekali po krku az za golier. .... " Uz dopredu si slavil moj prichod? " , ukazala pohladom na chlebicky na tanieri a neprestavala ho drazdit na krku. Naprazdno prehltol a v hlave sa snazil formulovat "narodeninovu storku " z oslavy kolegu. Vtom bol dobry, vedel vdychnut ziveho ducha do mrtvych pribehov. A zaroven lustroval v mysli vsetky svoje prirucky, a snazil sa nalistovat "kapitolu" najvhodnejsiu pre danu situaciu. Akoby vytusila, co prave robi, a chcela ho z toho zbytocneho toku myslienok vymanit, z nicoho nic stala pred nim a obkrocmo si mu sadla na kolena, tvarou v tvar. Jeho telo okamzite reagovalo na pritomnost zenskeho tela vo svojom lone. Naciahla sa za seba a vzala si jeden chlebicek, "Das si? " spytala sa, a v podstate cela konverzacia sa niesla v duchu, akoby ona bola pani domu a on jej host. Nemohol popriet ani pred sebou samym, ze tato vymena roli sa mu pacila. Ba priam ho az vabila, rovnako ako jej nepredvidatelnost, akcnost a jednoznacna kontrola nad situaciou a aj nad nim, ktoru mala a ktora z nej sla uplne prirodzene. Ked nemala zabrany vyslat do utoku rovno cely oddiel pescov na jeho krk, vedel, co bude nasledovat ked mu sedi na nohach tak blizko pri tvari a snazil sa skryt prvotnu obavu a nedat na sebe znat strach, co nastane, ked zautocia aj lukostrelci a svoje sipy vystrelia priamo na jeho pery. Nikdy totiz este nepobozkal ziadnu devu, slecnu, damu, madam.... nieto este zenu, ktora napriek tomu ze vyzarovala hravost a nevinnost, z hlbky jej vnutra salala sila davat a brat, moc odmenovat a trestat , a zvlastna kontrola, ktorou sa nechal unasat a viest.
Citil ako z nej kvapka voda a jeho oblecenie zacina farebne ladit s tym jej. Vsimla si to, a akoby naschval sa zavrtela sediac v jeho lone, co sposobilo ze jeho nohavice neboli jedinou vecou, ktora zacala nasavat na objeme. Uskrnula sa a naoko vycitavo sa spytala : " Nespominal si, ze mas pre mna nejake suche saty?" a pritisla sa k nemu este pevnejsie, akoby chcela dat najavo, ze iste casti zrejme nikdy uplne nevyschnu. .... Sam nevedel, kde sa to v nom v tej chvili vzalo, no len co to dopovedala , prudko sa postavil, drziac neznamu za mokru latku, obopinajucu jej nohy a zadok a prilepil si ju na seba okolo pasa a este prudsie ju po par sekundach posadil na stol pred seba. S tym neratala, necakala, ze prejde do utoku. Dych aj tep sa jej zrychlili a boli jasnym dokazom, ze si to uziva. Ruky sa im spojili, prsty preplietli a pnutie,ktore obaja citili sa naplno prejavilo na farbe hankov na prstoch, ktore zacali blednut, pod tlakom, ktory nan navzajom vyvijali. Ocividne sa im vsak tato bolest pacila. Naklonil sa k nej, pootvoril usta a jeho telo vydalo jasny signal, ako jej chce odpovedat na jej otazku. Nestihol sa priblizit az na dosah jej pier, ked v tom pohyb jeho tvare prudko a bolestivo zmenil smer, ked mu na lici pristali vsetky jej prsty spolocne s dlanou a pod kozu sa mu zacala valit krv a chytat ruzovkasty nadych. " Nieco som sa ta pytala! " , sepla v nizkej tonine a s prisnejsim podtonom. To bola chvila, v ktorej sa mohol vzopriet, vzburit, urazit, nastvat. Vyhodit ju z domu. Ale jedina emocia, ktoru v tej chvili citil a v ktorej sa topil bolo blaho, ktore ako teplo zaplavilo jeho system a on vedel, ze zije. Pomaly mu prechadzala ukazovakom po ruzovom lici, ktore nieslo jej znacku , az sa je koncek prsta zastavil na jeho plnych perach. Sklzla z hornej pery na spodnu.........
Pokracovanie nabuduce................
............. ak bude zaujem...... :D
( Vyberte si ake chcete pokracovanie, alebo to nechajte na autora :D )
Telo muza, dusa dietata, srdce priatela, a mysel? Mysel praveho " skauta ". Nepotreboval uniformu, nepotreboval odznak ci satku skauta, nepotreboval ani dalsich, jemu podobnych....vystacil si sam. Sam so svojou priruckou. Nikdy sa nekonciace stranky, riadky plne vlaznych slov, nahlivych viet, a suveti, ktore mali skorovat na kazdej mete. Prirucka, kniha, ONA , pani jeho zivota, co viedla jeho kroky, riadila jeho ruky a budovala si s nim v mysli vzdusne hrady a zamky, ktore vsak nikdy nenabrali realnu podobu. K tomu potreboval nielen poznat, ale aj citit. Bol otrokom svojej knihy, sluzil prazdnym slovam, ktore nemali ani tvar ani hlas. Zmietal sa vsak vo vlnach skrytej beznadeje, ze vsetko je len iluzia, hra vlastnej mysle,ktora sa mu vzdaluje a rovnako tak sa vzdaluje aj on sam sebe. Cim viac sa stracal vo svojich predstavach, tym silnejsia bola jeho tuzba, ktora ho bicovala zvnutra von. Oddal sa tej bolesti, nebranil sa jej a stal sa na nej zavislym.
Kracal po vyslapanych kolajniciach dennej rutiny a vecer sa vracal domov vzdy tou istou trasou, rovnakou rychlostou. 20 minut cesty a bolo po vsetkom. Koniec kontaktu s okolitym svetom a jeho jedina prilezitost najst svoju "pani prirucku" bola zase raz nadobro prec.
Az jedneho vecera..... v tu noc jazdil opatrne, aj ked riadenie miloval a jazdu autom si uzival za kazdeho pocasia, tato burka bola ina. Akoby sa samotne nebesa rozprestreli a vykopli zo svojich radov nechceneho skazeneho anjela, ktory sa teraz rutil priamo do pekla a jeho pad spomalila a pribrzdila len kapota skautovho auta. Sliapol na brzdu tak silno, ze kolesa nestihali rotovat a zastali az po niekolkych sto metroch. Na mokrej ceste, pomedzi miliardou padajucich kvapiek dazda stala silueta zeny a ostry priamy pohlad upierala rovno nanho. Oblohu v tej chvili pretal neonovy blesk. Striasol sa, nie vsak strachom. Atmosfera nebola jedina, v ktorej to medzi atomami nabitymi energiou vrelo, a ktore sa hltavo a nenasytne tuzili rozpinat ... Akoby nim presiel elektricky prud. " Zozadu ci spredu? " , spytala sa tajomnym hlasom , v ktorom bolo obsiahnute vsetko, zenska rafinovanost, muzska dvojzmyselnost, etericka provokacia a zaroven akasi nevinna hravost, ktoru si vsimol az ked podisla k jeho autu a na sekundu zavahala, ktore dvere otvorit. Nezmohol sa ani na slovo a nechal ju nastupit. Spamatal sa az na jej hlas, ked po nom razne a naliehavo zvolala: " Nastup !" . .... Posluchol, nezavahal ani sekundu, nemal na co cakat, na tento okamih cakal cely zivot. Bol trenovany, bol cviceny, bol pripraveny nato, aby posluchal. Aby sluzil, aby naplnal potreby a vyplnal medzery v zivote svojej pani. Tej, ktoru hladal, ale nenachadzal. A teraz mu neznama zena sedi v aute, zvlieka zo seba polovicu mokrych siat, ktore na sebe ma a kazdy kus jej odevu mu hadze rovno do lona. Ovanie ho vona jej parfemu, ani dazd mu neubral na sile. Stale ma silu putat a sputavat. Aj on tuzil byt sputany, aj on tuzil byt k niekomu priputany. Rovnako ako tento parfem, co sa vryl do vlakien jej svetra, tak aj puta v jeho predstavach sa mu vryvali do koze na zapastiach..... Zahnal tu predstavu v momente, ked ucitil jej dych blizko svojej tvare a obratil zrak smerom k nej. Pohlady sa im stretli. "Co tu robite v noci a sama? Ste v poriadku? Nie je Vam zima? Odkial ste? Kam Vas smiem zaviest? ", zahltil ju otazkami, aby zakryl rozpaky a ten zvlastny vzrusivy pocit, ktory mu koloval v tele. "Smies." , odvetila a po dlhsom zavahani dodala: " Smies ist k sebe domov! " V tej chvili pochopil. Vonku dazd bicoval strechu auta a stierace nestihali cistit predne sklo, viditelnost takmer nulova. On vsak zrazu videl jasnejsie ako kedykolvek predtym, vsetko v nom sa dalo do pohybu, ako stare ozubene kolesa a tie pomaly ale isto zacali do seba zapadat a naberat rychlost.
Zvysok cesty neprehovoril ani jeden z nich. Ked dorazili pred dom, v ktorom skaut zil, zaparkoval, vypol motor a ticho medzi nimi sa este viac prehlbilo. " Tu byvam, ak chcete, mozem Vam u mna ponuknut suche satstvo, nieco na zahriatie a vlastne povedzte si sama, co potrebujete. Ak mozem, pomozem", pozrel na nu a z jeho pohladu priam sypela ochota pomahat a chranit. "Dakujem" , zjemnila ton hlasu a vtedy si vsimol aj jej dievcenske crty tvare. Vystupila a nasledovala ho dnu do domu. Akonahle prekrocili prah dveri, a tie sa za nimi zabuchli, vypytala si pohar vody. Akoby tu zila odjakziva, zamierila do kuchyne, oprela sa o kuchynsku linku a cakala, az ju obsluzi. Netrebalo ho dva krat pobadat, bol by jej dal aj celu studnu a ak by vody nebolo, stal by v tom dazdi hodiny, zbierajuc kvapky dazda, aby uhasil jej smad. Ten jeho smad, smad po naplneni, uz viac hasit nechcel, ani nedokazal. Vedel ze je zle, vedel ze straca kontrolu a zacina sa oddavat tomu, co sa prebudzalo v utrobach jeho tela.
"Co si nesadnes a nespravis si pohodlie?" , spytala sa od kuchynskeho dresu, o ktory bola este stale opreta. To vsak netrvalo dlho a svojimi krokmi, ktore mierili priamo k nemu, ho nenasilne a pozvolna nutila cuvat az ku stolicke, do ktorej sa zvalil ako metrazna tona. A pritom nikdy sa necitil lahsi a slobodnejsi ako teraz. Predpokladal, ze ona si sadne na stolicku oproti, kde jej polozil horucu vonavu kavu, perlivu mineralku a oblozene chlebicky z oslavy kolegu, ktory zapijal stastnu staromladenecku 40tku. Nuz sa prisunul blizsie a civel na prazdnu stolicku pred sebou v ocakavani, az zbada jej stale este mokru tvar priamo pred sebou. Namiesto toho, vsak pocitil, ako mu spoza chrbta niecie ruky pristali na pleciach a prsty sa zaryli do latky na mikine. Jeho oblubenej, modrej. Jemne skrcenej, davno totiz pochopil, ze zehlenie je zbytocne, minimalne pre dovody, akym bol prave tento. Vydedukoval, ze stoji hned za nim a chcel sa dotknut jej ruky na svojom ramene. Len co sa letmo dotkol jej studenych prstov, miestnost preziaril dalsi neonovy napis blesku a to bol moment, ktory ona okamzite vyuzila, uchopila jeho ruky do tych svojich drobnych a z nepochopitelnych pricin mu ich necakane vykrutila za chrbat. Trhlo nim a prudko vydychol, necakal bolest a o to viac necakal ten pocit, ktory prisiel spolocne s nou. Bol ako analgetikum, sytil jeho hladne pudy , plnil prazdnotu a prechadzal kazdou cievou v jeho tele. Fyzicku bolest vsak nezmiernoval, tu ani zmiernovat nechcel, tej sa nevedel dostatocne nabazit. Zelal si len jedine, nech to zovretie nikdy nepovoli a nech jeho sila rastie , az kym bolest nebude tak velka, ze vyplavi vsetky toxiny, ktore ho dusili a morili jeho telo cele roky. Naklonila sa k nemu sprava, az citil jej dych na svojom krku, v okamihu ked sa jej pery dotkly jeho pokozky, zovretie ruk pritvrdila. Nahlas vzdychol a myklo nim dozadu, cim este viac spristupnil svoj krk neznamej z dazda. Jej slova a dych drazdili jeho citlivu pokozku na uchu, ked mu don sepla: " Aj s mliekom a cukrom? " .... "Rozhodne s mliekom", zacal pomaly vetu a zasekol sa, ked namiesto jej odpovede mu presla jazykom po krku a pritisla na jeho horucu pokozku svoje pery,..."ale cukor mi dosiel vcera", pokracoval, co zrejme nemal povedat, lebo jej odpoved prisla okamzite a to vo forme este vacsej sily a hrubosti, ktora ho drzala v zovreti neznamej zeny z dazda. Kazde silnejsie sklbnutie ,vytocenie ruk, kazdy silnejsi tlak na zapastia vsak kompenzovala svojou hravou hrou, v ktorej si kockou slasti medzi sebou hadzali jej pery spolocne s jazykom a hracou doskou pre ne bola jeho hebka az detska pokozka. Kazdy zaplav vzrusenia, ktore pocitil, ked si jeho krk uzival nepoznanu rozkos sa este znasobil bolestou, ktoru mu poskytovala a do toho vsetkeho si svoje mokre tango tancovali este aj kvapky dazdovej vody, ktore mu kapkali z jej mokrych vlasov na tvar a stekali po krku az za golier. .... " Uz dopredu si slavil moj prichod? " , ukazala pohladom na chlebicky na tanieri a neprestavala ho drazdit na krku. Naprazdno prehltol a v hlave sa snazil formulovat "narodeninovu storku " z oslavy kolegu. Vtom bol dobry, vedel vdychnut ziveho ducha do mrtvych pribehov. A zaroven lustroval v mysli vsetky svoje prirucky, a snazil sa nalistovat "kapitolu" najvhodnejsiu pre danu situaciu. Akoby vytusila, co prave robi, a chcela ho z toho zbytocneho toku myslienok vymanit, z nicoho nic stala pred nim a obkrocmo si mu sadla na kolena, tvarou v tvar. Jeho telo okamzite reagovalo na pritomnost zenskeho tela vo svojom lone. Naciahla sa za seba a vzala si jeden chlebicek, "Das si? " spytala sa, a v podstate cela konverzacia sa niesla v duchu, akoby ona bola pani domu a on jej host. Nemohol popriet ani pred sebou samym, ze tato vymena roli sa mu pacila. Ba priam ho az vabila, rovnako ako jej nepredvidatelnost, akcnost a jednoznacna kontrola nad situaciou a aj nad nim, ktoru mala a ktora z nej sla uplne prirodzene. Ked nemala zabrany vyslat do utoku rovno cely oddiel pescov na jeho krk, vedel, co bude nasledovat ked mu sedi na nohach tak blizko pri tvari a snazil sa skryt prvotnu obavu a nedat na sebe znat strach, co nastane, ked zautocia aj lukostrelci a svoje sipy vystrelia priamo na jeho pery. Nikdy totiz este nepobozkal ziadnu devu, slecnu, damu, madam.... nieto este zenu, ktora napriek tomu ze vyzarovala hravost a nevinnost, z hlbky jej vnutra salala sila davat a brat, moc odmenovat a trestat , a zvlastna kontrola, ktorou sa nechal unasat a viest.
Citil ako z nej kvapka voda a jeho oblecenie zacina farebne ladit s tym jej. Vsimla si to, a akoby naschval sa zavrtela sediac v jeho lone, co sposobilo ze jeho nohavice neboli jedinou vecou, ktora zacala nasavat na objeme. Uskrnula sa a naoko vycitavo sa spytala : " Nespominal si, ze mas pre mna nejake suche saty?" a pritisla sa k nemu este pevnejsie, akoby chcela dat najavo, ze iste casti zrejme nikdy uplne nevyschnu. .... Sam nevedel, kde sa to v nom v tej chvili vzalo, no len co to dopovedala , prudko sa postavil, drziac neznamu za mokru latku, obopinajucu jej nohy a zadok a prilepil si ju na seba okolo pasa a este prudsie ju po par sekundach posadil na stol pred seba. S tym neratala, necakala, ze prejde do utoku. Dych aj tep sa jej zrychlili a boli jasnym dokazom, ze si to uziva. Ruky sa im spojili, prsty preplietli a pnutie,ktore obaja citili sa naplno prejavilo na farbe hankov na prstoch, ktore zacali blednut, pod tlakom, ktory nan navzajom vyvijali. Ocividne sa im vsak tato bolest pacila. Naklonil sa k nej, pootvoril usta a jeho telo vydalo jasny signal, ako jej chce odpovedat na jej otazku. Nestihol sa priblizit az na dosah jej pier, ked v tom pohyb jeho tvare prudko a bolestivo zmenil smer, ked mu na lici pristali vsetky jej prsty spolocne s dlanou a pod kozu sa mu zacala valit krv a chytat ruzovkasty nadych. " Nieco som sa ta pytala! " , sepla v nizkej tonine a s prisnejsim podtonom. To bola chvila, v ktorej sa mohol vzopriet, vzburit, urazit, nastvat. Vyhodit ju z domu. Ale jedina emocia, ktoru v tej chvili citil a v ktorej sa topil bolo blaho, ktore ako teplo zaplavilo jeho system a on vedel, ze zije. Pomaly mu prechadzala ukazovakom po ruzovom lici, ktore nieslo jej znacku , az sa je koncek prsta zastavil na jeho plnych perach. Sklzla z hornej pery na spodnu.........
Pokracovanie nabuduce................
............. ak bude zaujem...... :D
( Vyberte si ake chcete pokracovanie, alebo to nechajte na autora :D )
