V práci sme museli presťahovať absolútne všetko. V starej budove nesmela zostať ani jedna spinka. Celá firma sa sťahovala do nových, obrovských a moderných priestorov. Mali sme z toho radosť, pretože ak dlho pracujete stereotypne stane sa vám, že máte radosť aj z novej klávesnice.
Môj šéf Dominik je asi najviac sexy chlap, ktorého poznám. Firmu vybudoval od základov sám. Pri nástupe, keď som o tejto informácii vedela, úprimne, očakávala som, že sa mi predstaví slizký, odporný človek s nadváhou, ktorý má v podstate každého u prdele a ide vám podať ruku len aby sa ukázal aké ste nikto oproti nemu. Opak, kamaráti. Hneď ako som ho zbadala rozbúchalo sa mi srdce, rozžiarili oči a zvlhla vagína. Toto má byť ten nechutne tlstý, odporný chlap? Ok, beriem. Dodnes som rada v tejto firme.
Vynoril sa sebavedomý, krásny a usmiaty muž s vyšportovaným telom. Myslím, že videl moje nadšenie a opätoval mi úsmev s pohľadom z očí do očí ako na úvodných stranách pravdepodobne väčšiny románov. Bola som z neho mimo. Zakaždým, čo sme mali poradu, nejaké stretnutie s obchodnými partnermi, či len sa náhodne stretli na chodbe. Vždy tam bolo napätie. On veľmi dobre vedel, ako ma vzrušuje a doslova sa z toho tešil. Avšak ďalej ako od hovorenia v superlatívoch a sexuálnych narážkach nedošlo.
Mali sme mať párty v nových priestoroch firmy. Samozrejme poveril mňa aj s druhou kolegyňu, aby sme to zorganizovali. Kolegyňa ho poznala už dlhšie, neviem, či spolu niečo majú alebo kedysi mali, ale nedivila by som sa. Ani jej, ani jemu. Boh a bohyňa. Ja a ona sme boli jeho najmilší zamestnanci, stále nás pred ostatnými uprednostňoval. Niektorí kolegovci si možno aj mysleli, že s ním niečo máme obe, keď nás takto očividne všade dosádza.
S Karin sme všetko zorganizovali a nachystali sme výzdobu priestorov pre otváraciu párty. Za hodinu mala začínať oslava. Volal mi Dominik:
- Diana, kde ste?
- Tu v novej budove. Už je takmer všetko hotové. Treba prísť pre vás?
- Nie, Diana. Musíš prísť sem do firmy, niečo si zabudla spraviť.
Rýchlo som nasadla do auta. Premýšľala som, čo to môže byť. Znel veľmi vážne. Takýmto tónom sa so mnou nikdy nerozpráva.
Zaparkovala som hneď vedľa jeho auta a šla sa pozrieť na to, na čo som podľa neho zabudla.
Sedel vo svojej už "starej" kancelárii.
- Lúčite sa s kanclom?
- Nie je mi moc do smiechu, zatvor dvere Diana. Už by tu nemal nikto byť, ale pre istotu. Nemusia počuť, že niekomu dohováram, inak dostane vyhadzov.
- Vyhadzov za čo?
- Kľud Diana. Pekne poporiadku, čo sa stalo...
- Neviem, čo sa stalo. Nič za čo by ste ma mali vyhodiť. Včera som dokončila všetko, čo bolo treba a dnes sme s Karin chystali tú oslavu. Všetko je ako má.
- Klamem?
- Čo?
- Diana, páčim sa ti.
Usmial sa na mňa. Ja som cítila ako sa v tvári červenám a zároveň blednem. Chcelo sa mi smiať. Neviem o čo vážne tu malo ísť, veď naozaj som o ničom nevedela.
- Diana, páčim sa ti? Však?
Pozerala som ďalej do zeme a zase som mala pocit, že sa červenám.
- Nikto tu nie je. Opri sa o stôl a rozkroč nohy, - medzitým podišiel ku mne a odtiahol stoličku, ktorá zavadzala pri stole. Nebrala som ho vážne a tak udrel po stole.
- Urob to, inak poletíš!
Spravila som to. Srdce mi búšilo. Červenala som sa a podlamovali sa mi nohy. Žeby sa mi práve začal plniť dávny sen?
------------------------------------------------------- ---------------
Podobnosť postáv s osobami, ktoré poznáte je čisto náhodná
Chcete vedieť ako to pokračovalo?
A: Dala mu
B: Nedala
C: Nestalo sa to
D: Dostala len výprask
Môj šéf Dominik je asi najviac sexy chlap, ktorého poznám. Firmu vybudoval od základov sám. Pri nástupe, keď som o tejto informácii vedela, úprimne, očakávala som, že sa mi predstaví slizký, odporný človek s nadváhou, ktorý má v podstate každého u prdele a ide vám podať ruku len aby sa ukázal aké ste nikto oproti nemu. Opak, kamaráti. Hneď ako som ho zbadala rozbúchalo sa mi srdce, rozžiarili oči a zvlhla vagína. Toto má byť ten nechutne tlstý, odporný chlap? Ok, beriem. Dodnes som rada v tejto firme.
Vynoril sa sebavedomý, krásny a usmiaty muž s vyšportovaným telom. Myslím, že videl moje nadšenie a opätoval mi úsmev s pohľadom z očí do očí ako na úvodných stranách pravdepodobne väčšiny románov. Bola som z neho mimo. Zakaždým, čo sme mali poradu, nejaké stretnutie s obchodnými partnermi, či len sa náhodne stretli na chodbe. Vždy tam bolo napätie. On veľmi dobre vedel, ako ma vzrušuje a doslova sa z toho tešil. Avšak ďalej ako od hovorenia v superlatívoch a sexuálnych narážkach nedošlo.
Mali sme mať párty v nových priestoroch firmy. Samozrejme poveril mňa aj s druhou kolegyňu, aby sme to zorganizovali. Kolegyňa ho poznala už dlhšie, neviem, či spolu niečo majú alebo kedysi mali, ale nedivila by som sa. Ani jej, ani jemu. Boh a bohyňa. Ja a ona sme boli jeho najmilší zamestnanci, stále nás pred ostatnými uprednostňoval. Niektorí kolegovci si možno aj mysleli, že s ním niečo máme obe, keď nás takto očividne všade dosádza.
S Karin sme všetko zorganizovali a nachystali sme výzdobu priestorov pre otváraciu párty. Za hodinu mala začínať oslava. Volal mi Dominik:
- Diana, kde ste?
- Tu v novej budove. Už je takmer všetko hotové. Treba prísť pre vás?
- Nie, Diana. Musíš prísť sem do firmy, niečo si zabudla spraviť.
Rýchlo som nasadla do auta. Premýšľala som, čo to môže byť. Znel veľmi vážne. Takýmto tónom sa so mnou nikdy nerozpráva.
Zaparkovala som hneď vedľa jeho auta a šla sa pozrieť na to, na čo som podľa neho zabudla.
Sedel vo svojej už "starej" kancelárii.
- Lúčite sa s kanclom?
- Nie je mi moc do smiechu, zatvor dvere Diana. Už by tu nemal nikto byť, ale pre istotu. Nemusia počuť, že niekomu dohováram, inak dostane vyhadzov.
- Vyhadzov za čo?
- Kľud Diana. Pekne poporiadku, čo sa stalo...
- Neviem, čo sa stalo. Nič za čo by ste ma mali vyhodiť. Včera som dokončila všetko, čo bolo treba a dnes sme s Karin chystali tú oslavu. Všetko je ako má.
- Klamem?
- Čo?
- Diana, páčim sa ti.
Usmial sa na mňa. Ja som cítila ako sa v tvári červenám a zároveň blednem. Chcelo sa mi smiať. Neviem o čo vážne tu malo ísť, veď naozaj som o ničom nevedela.
- Diana, páčim sa ti? Však?
Pozerala som ďalej do zeme a zase som mala pocit, že sa červenám.
- Nikto tu nie je. Opri sa o stôl a rozkroč nohy, - medzitým podišiel ku mne a odtiahol stoličku, ktorá zavadzala pri stole. Nebrala som ho vážne a tak udrel po stole.
- Urob to, inak poletíš!
Spravila som to. Srdce mi búšilo. Červenala som sa a podlamovali sa mi nohy. Žeby sa mi práve začal plniť dávny sen?
------------------------------------------------------- ---------------
Podobnosť postáv s osobami, ktoré poznáte je čisto náhodná
Chcete vedieť ako to pokračovalo?
A: Dala mu
B: Nedala
C: Nestalo sa to
D: Dostala len výprask
