Posted 16.11.2024 by Straciatella in fantazia
"Pozri sa na mňa."
Rukou nadvihneš moju bradu a zahľadíš sa mi hlboko do očí.
"Vieš, že ťa veľmi ľubim? Však to vieš?"
Iba prikívnem.
Tvoja ruka pomaly prejde z mojej brady na môj krk a jemne stačí na tom správnom mieste, len trochu obmedzí môj dych, ale dosť na to aby to poslalo zimomriavky dole mojou chrbticou.
"Buď dobré dievčatko a ukáž mi ako ma chceš."
Ako kľačím na zemi, viem čo to znamená, chceš vedieť ako som mokrá len z čakania.
Môj trest sa končí, bol to mesiac odopierania, mesiac mučenia, mesiac privedenia na hranu a zavrhnutia.
Každý jeden deň si ma priviedol na pokraj orgazmu a potom prestal.
Každý jeden deň si odo mňa vyžadoval precíznosť, poslušnoť a servis.
Každý jedeň deň si robil presne to čo ma privadzalo do šialenstva.
"hmmm...mohlo by to byť lepšie"
Tvoje zovretie povoľuje a odstčíš ma s hnusom preč.
"Také sklamanie a ty chceš aby tvoj trest skončil."
Pomaly sa prechádzaš, krúžiš okolo mňa.
Tvoj opasok je zrazu pevne okolo môjho krku.
Nevidela som odkiaľ ten pohyb prišiel.
Neočákavala som to, nenadýchla som sa.
Na pokraji mojich síl povoľuješ a ja chcem padnuť na zem predomnou kým sa môj dych vráti, ale tvoje ruky ma zadržia v tesnom objatí.
"Dýchaj, tíško, nebodaj si sa zľakla"
Lenže tvoje objatie sa mení na pevné zovretie ktoré mi dovoľuje len veľmi plytké dýchanie.
Tvoja druha ruka sa obtočila okolo môjho krku,ako také chápadlo, lakeť pod mojou bradou, a pritlácaš čoraz viac.
Nepúšťaš.
Všetko začína tmavnúť.
SMACK
Stojíš predo mnou a moje líce ma veľmi páli.
"Nič nevydržíš...Postav sa"
Ako v spomalenom filme sa vytiahnem na nohy a pozeram do zeme.
Tvoje ruky brazdia moje telo, moje prsia, ťahajú za bradavky až dorazia k môjmu rozkroku.
"Pozri sa mi do očí, ak ťa teraz skontrolujem, odmením ťa alebo tvoj trest predĺžime o mesiac?"
Myšlienka draždenia, bez konca celý ďalší mesiac, ma dostáva do úzkosti a dúfam, že ma moje telo nesklame.
Chvíľu počkáš a vychutnávaš si toto mučenie nevedomosti.
Následne tvoje prsty skĺznu medzi moje pysky a lišiacky úsmev sa objaví na tvojej tvári.
"Choď a prines tvoje putá a obojok, niekto si vyslužil odmenu"
Nasadíš mi najprv jedno puto na ruku, potom na druhú, následne jedna noha, druhá.
Vedela som, že máš moje vlasy rád zopnuté keď si ich začal zapletať, vedela som, že som tu gumičku priniesla správne.
S obojkom si dáš záležať, vieš ako citlivý je môj krk a každý dotyk ma vrušuje viac a viac.
Nakoniec ho pevne zatiahneš a postavíš sa predo mňa.
"Pozri sa mi do očí."
Ako tak si hľadíme do očí, žmurknem a som späť v realite, dvaja cudzí ľudia popíjajúci čaj.
Rukou nadvihneš moju bradu a zahľadíš sa mi hlboko do očí.
"Vieš, že ťa veľmi ľubim? Však to vieš?"
Iba prikívnem.
Tvoja ruka pomaly prejde z mojej brady na môj krk a jemne stačí na tom správnom mieste, len trochu obmedzí môj dych, ale dosť na to aby to poslalo zimomriavky dole mojou chrbticou.
"Buď dobré dievčatko a ukáž mi ako ma chceš."
Ako kľačím na zemi, viem čo to znamená, chceš vedieť ako som mokrá len z čakania.
Môj trest sa končí, bol to mesiac odopierania, mesiac mučenia, mesiac privedenia na hranu a zavrhnutia.
Každý jeden deň si ma priviedol na pokraj orgazmu a potom prestal.
Každý jeden deň si odo mňa vyžadoval precíznosť, poslušnoť a servis.
Každý jedeň deň si robil presne to čo ma privadzalo do šialenstva.
"hmmm...mohlo by to byť lepšie"
Tvoje zovretie povoľuje a odstčíš ma s hnusom preč.
"Také sklamanie a ty chceš aby tvoj trest skončil."
Pomaly sa prechádzaš, krúžiš okolo mňa.
Tvoj opasok je zrazu pevne okolo môjho krku.
Nevidela som odkiaľ ten pohyb prišiel.
Neočákavala som to, nenadýchla som sa.
Na pokraji mojich síl povoľuješ a ja chcem padnuť na zem predomnou kým sa môj dych vráti, ale tvoje ruky ma zadržia v tesnom objatí.
"Dýchaj, tíško, nebodaj si sa zľakla"
Lenže tvoje objatie sa mení na pevné zovretie ktoré mi dovoľuje len veľmi plytké dýchanie.
Tvoja druha ruka sa obtočila okolo môjho krku,ako také chápadlo, lakeť pod mojou bradou, a pritlácaš čoraz viac.
Nepúšťaš.
Všetko začína tmavnúť.
SMACK
Stojíš predo mnou a moje líce ma veľmi páli.
"Nič nevydržíš...Postav sa"
Ako v spomalenom filme sa vytiahnem na nohy a pozeram do zeme.
Tvoje ruky brazdia moje telo, moje prsia, ťahajú za bradavky až dorazia k môjmu rozkroku.
"Pozri sa mi do očí, ak ťa teraz skontrolujem, odmením ťa alebo tvoj trest predĺžime o mesiac?"
Myšlienka draždenia, bez konca celý ďalší mesiac, ma dostáva do úzkosti a dúfam, že ma moje telo nesklame.
Chvíľu počkáš a vychutnávaš si toto mučenie nevedomosti.
Následne tvoje prsty skĺznu medzi moje pysky a lišiacky úsmev sa objaví na tvojej tvári.
"Choď a prines tvoje putá a obojok, niekto si vyslužil odmenu"
Nasadíš mi najprv jedno puto na ruku, potom na druhú, následne jedna noha, druhá.
Vedela som, že máš moje vlasy rád zopnuté keď si ich začal zapletať, vedela som, že som tu gumičku priniesla správne.
S obojkom si dáš záležať, vieš ako citlivý je môj krk a každý dotyk ma vrušuje viac a viac.
Nakoniec ho pevne zatiahneš a postavíš sa predo mňa.
"Pozri sa mi do očí."
Ako tak si hľadíme do očí, žmurknem a som späť v realite, dvaja cudzí ľudia popíjajúci čaj.
