Statocne.Srdce's poviedkys

Voľné, tentokrát už čisto fantastické a realitou nepodložené pokračovanie 4. dielu rovnomennej poviedky z roku 2015. Sám neverím že pokračujem po tak dlhej dobe. Tento diel špeciálne venujem J.R.
------------------------------------------------------- -------------------

Keď precitol, stále nevedel či sa mu to všetko len nesníva. Zrak mal zahmlený...

- Napísať pár statí je ako pozrieť sa nekontrolovateľne na Tvoju krásu ale hľadať v nich rým je ako snažiť sa získať Ťa, tým že Ťa pochopím -

-
-
-
-



Spomínam na vtedy,
keď
boli sme len my,
povedal
šťastie má kedy,
my dvaja nesmieme

v našom temnom úsvite -

planúcimi očami
bojovať
keď moc delí noc,

na -

kolosálne telo
s tvojou myslou
zápasi...

Pozerám von neskorým nočným oknom a zrazu ma chytá malá múza....
nič zjavné v tom nehľadajte... je to....len tak... len taaaaak. (:



....



sledujem Ťa v prítmí,
ako sa zakrádaš, po vankúši
kým ma neoslepíš, úsmevom -
do tmy,
padám pred Tebou..

..vbiehaš, očami do mysle,
pretože silu, tam čerpáš -
vnorení sme spolu v tme,
keď pozeráš na mňa
-...

(wanna dedicate this to some1 secret)

...



Dejavú, ktoré sa nevráti
odznelo a príde zas

len jedna veta stačí
keď vzdych v plúcach stlačí

je to tam, je to v nás
berie nám to dych,
opäť a zas

tá veta jediná s úsmevom
keď v povzdychu
-zaznela

vyjadrenie aj nepresné
sila i tak uviazne

v náručí -
jej pouhej myšlienky,

...