Voľné, tentokrát už čisto fantastické a realitou nepodložené pokračovanie 4. dielu rovnomennej poviedky z roku 2015. Sám neverím že pokračujem po tak dlhej dobe. Tento diel špeciálne venujem J.R.
------------------------------------------------------- -------------------
Keď precitol, stále nevedel či sa mu to všetko len nesníva. Zrak mal zahmlený asi ešte vyčerpaním ale cítil úžasnú vôňu ako nikdy predtým. Pomaly rozoznával farby nad sebou, až po chvílke nabral cit a mierne pootočil hlavu. Začul tlmene dievčenský hlas s veľmi peknou farbou ako niečo hovorí, asi v susednej miestnosti. Slová nerozoznával ale rozprávala rýchlo s dikciou, tie myšlienky zneli systematicky, pedantne zatriedene. Napriek tomu občas rozoznal aj záchvev, pokles tónu, miernu vášeň možno? Náhle začul pár hlasnejších slov.."Musím končiť, mám tu niekoho špeciálneho dnes.. ozvem sa ti, ahoj"
Premýšlal či to bolo o ňom a či dobre vôbec počul, keď v tom sa zrazu svižne otvorili dvere. No, našťastie rýchlo zavrel oči, všimnúc si len kontúry krásnych ženských bokov.
Počul kroky, ako podišla tesne k posteli na ktorej ležal. Potichu si asi sadla na postel, usúdil následne. Počul tichý, pravidelný dych asi meter od seba.
Teraz ťa tak schmatnúť kočička, v duchu sa uškrnul. Cítil ako sa mu vracia pomaly sila.
Zrazu začul tichý, úplne stlmený hlas "Ach ako si len spí.. čo si mi to včera vyvádzal ty šibal. Jeden by neveril čo sa v tebe skrýva.."
Usmial sa v duchu. To je len začiatok. Prvé kolo. Nemysli si, že si vyhrala slečinka.
Musel bojovať sám so sebou, aby sa mu pery neroztiahli do úsmevu. To by mu isto nedarovala keby vedela že nespí a počúva ju.
Zrazu ucítil jemný dotyk, asi dvoch prstov ako mu pomaly prechádzajú po ľavej ruke. Musel sa hodne sústrediť, keďže bol trochu šteliklivý. Trochu dosť. Och, vie že nespím? Je to zase nejaká hrá na mačku a myš?
Nie je len inteligentná ale isto aj moc všímavá. Ach asi som v keli, pomyslel si. Vie a chce dôkaz, preto toto robí? Ty beštia! Just nie. Ležal ďalej ako drevo.
Zrazu prsty zastali. Počul ako dlhšie vydýchla. "Och, stále má hodne škrabancov. Čo som to len robila. Už nemôžem takto besnieť, mohlo to skončil zle". Tón hlasu mala smutný, až sa sám cítil previnilo. No nemohol zasiahnúť, to by sa prezradil.
"Hneď ako sa prebudíš, znovu ti to ošetrím." Povedala potichu ale to už cítil ako jej ruka zastala po jeho krkom... och toto neuhrám. Telo ho neposlúchalo a hrozne mravčilo, ani nehovoriac o tom, čo tie dotyky spravili s jeho mužským ja. Cez zavreté oči mohol vidieť ten neposlušný kopček v strede paplóna. Nikdy by nepovedal, že aj počas spánku môže byť postel vojnová zóna. Pousmial sa v duchu ale len krátko, lebo vzápatí musel celú koncentráciu vrhnúť do boja, ako sa jej ruka presunula na pery a líce. Och, hladká ma, ale tak pomaly ako asi ešte nikto?
"Zlobivý ale moc roztomilý chlapec, nemôžem sa dočkať kedy sa preberieš. Máme sa o čom porozprávať, maličký". Mohol vidieť jej včerajší typ úsmevu, isto ho má teraz úplne rovnaký, taký ten provokačný aký asi len ona mohla mať!
Zacítil podľa pohupu postele že vstala ale nepočul kroky. Stojí nado mnou? Prečo?
Modlil sa aby sa nepozrela do stredu paplónu. Neznášal ten kopček, vidí ho? Čo robí, prečo je úplne ticho? Tá možno polminúta ticha mu prišla ako večnosť. Zrazu počul kroky a mierne, uplne malinko nadvihol jedno viečko.
Uvidel ju, ako odchádza z izby pomaly. Mala na sebe moc pekné elegantné šaty a dlhé vlasy. Viac nevidel a neodvážil sa plne otvoriť oči. Nechápal sám seba, mal dávno zakročiť zato čo mu včera urobila. Necítil na sebe žiadne putá, žiadne povrazy, nič. Proste skočiť po nej a...ukázať jej o čom je chlap!
Počul ako zatvorila dvere. Niečo mu zabránilo vzbĺknuť a urobiť odvetu. Niečo mimo fyzického sveta. Cítil z nej zvláštnu auru. Nevedel čo si o tom myslieť, ale fascinovalo ho to. Je tak ženská a súcitná a pritom ten dotyk bol stále mačací ktorý sa hrá s myškou. Ten hlas bol stále hlas Panej. Silný, hravý, neochvetný pritom dievčensky krehký a lámavý.
Dominancia dokáže kresliť milión odtieňov a tento mu začínal voňať čoraz podmanivejšie a podmanivejšie..
Hmm, poznám sa a také ľahké to nebude. Cesta je boj a boj je cesta. Svoje druhé meno aká vojna poznal tiež.. ale toto bude silné, veľmi silné kafé chlape.:D
Spokojne sa nechal opantávať myšlienkami v rannom slnku ktoré pomaly začalo zalievať miestnosť svojími lúčami. Si naozaj na dobrej adrese, pomyslel si a znovu zadriemal..
------------------------------------------------------- -----------------------------
Slová si predstavuj a otvorí sa pred tebou celý film
SS
------------------------------------------------------- -------------------
Keď precitol, stále nevedel či sa mu to všetko len nesníva. Zrak mal zahmlený asi ešte vyčerpaním ale cítil úžasnú vôňu ako nikdy predtým. Pomaly rozoznával farby nad sebou, až po chvílke nabral cit a mierne pootočil hlavu. Začul tlmene dievčenský hlas s veľmi peknou farbou ako niečo hovorí, asi v susednej miestnosti. Slová nerozoznával ale rozprávala rýchlo s dikciou, tie myšlienky zneli systematicky, pedantne zatriedene. Napriek tomu občas rozoznal aj záchvev, pokles tónu, miernu vášeň možno? Náhle začul pár hlasnejších slov.."Musím končiť, mám tu niekoho špeciálneho dnes.. ozvem sa ti, ahoj"
Premýšlal či to bolo o ňom a či dobre vôbec počul, keď v tom sa zrazu svižne otvorili dvere. No, našťastie rýchlo zavrel oči, všimnúc si len kontúry krásnych ženských bokov.
Počul kroky, ako podišla tesne k posteli na ktorej ležal. Potichu si asi sadla na postel, usúdil následne. Počul tichý, pravidelný dych asi meter od seba.
Teraz ťa tak schmatnúť kočička, v duchu sa uškrnul. Cítil ako sa mu vracia pomaly sila.
Zrazu začul tichý, úplne stlmený hlas "Ach ako si len spí.. čo si mi to včera vyvádzal ty šibal. Jeden by neveril čo sa v tebe skrýva.."
Usmial sa v duchu. To je len začiatok. Prvé kolo. Nemysli si, že si vyhrala slečinka.
Musel bojovať sám so sebou, aby sa mu pery neroztiahli do úsmevu. To by mu isto nedarovala keby vedela že nespí a počúva ju.
Zrazu ucítil jemný dotyk, asi dvoch prstov ako mu pomaly prechádzajú po ľavej ruke. Musel sa hodne sústrediť, keďže bol trochu šteliklivý. Trochu dosť. Och, vie že nespím? Je to zase nejaká hrá na mačku a myš?
Nie je len inteligentná ale isto aj moc všímavá. Ach asi som v keli, pomyslel si. Vie a chce dôkaz, preto toto robí? Ty beštia! Just nie. Ležal ďalej ako drevo.
Zrazu prsty zastali. Počul ako dlhšie vydýchla. "Och, stále má hodne škrabancov. Čo som to len robila. Už nemôžem takto besnieť, mohlo to skončil zle". Tón hlasu mala smutný, až sa sám cítil previnilo. No nemohol zasiahnúť, to by sa prezradil.
"Hneď ako sa prebudíš, znovu ti to ošetrím." Povedala potichu ale to už cítil ako jej ruka zastala po jeho krkom... och toto neuhrám. Telo ho neposlúchalo a hrozne mravčilo, ani nehovoriac o tom, čo tie dotyky spravili s jeho mužským ja. Cez zavreté oči mohol vidieť ten neposlušný kopček v strede paplóna. Nikdy by nepovedal, že aj počas spánku môže byť postel vojnová zóna. Pousmial sa v duchu ale len krátko, lebo vzápatí musel celú koncentráciu vrhnúť do boja, ako sa jej ruka presunula na pery a líce. Och, hladká ma, ale tak pomaly ako asi ešte nikto?
"Zlobivý ale moc roztomilý chlapec, nemôžem sa dočkať kedy sa preberieš. Máme sa o čom porozprávať, maličký". Mohol vidieť jej včerajší typ úsmevu, isto ho má teraz úplne rovnaký, taký ten provokačný aký asi len ona mohla mať!
Zacítil podľa pohupu postele že vstala ale nepočul kroky. Stojí nado mnou? Prečo?
Modlil sa aby sa nepozrela do stredu paplónu. Neznášal ten kopček, vidí ho? Čo robí, prečo je úplne ticho? Tá možno polminúta ticha mu prišla ako večnosť. Zrazu počul kroky a mierne, uplne malinko nadvihol jedno viečko.
Uvidel ju, ako odchádza z izby pomaly. Mala na sebe moc pekné elegantné šaty a dlhé vlasy. Viac nevidel a neodvážil sa plne otvoriť oči. Nechápal sám seba, mal dávno zakročiť zato čo mu včera urobila. Necítil na sebe žiadne putá, žiadne povrazy, nič. Proste skočiť po nej a...ukázať jej o čom je chlap!
Počul ako zatvorila dvere. Niečo mu zabránilo vzbĺknuť a urobiť odvetu. Niečo mimo fyzického sveta. Cítil z nej zvláštnu auru. Nevedel čo si o tom myslieť, ale fascinovalo ho to. Je tak ženská a súcitná a pritom ten dotyk bol stále mačací ktorý sa hrá s myškou. Ten hlas bol stále hlas Panej. Silný, hravý, neochvetný pritom dievčensky krehký a lámavý.
Dominancia dokáže kresliť milión odtieňov a tento mu začínal voňať čoraz podmanivejšie a podmanivejšie..
Hmm, poznám sa a také ľahké to nebude. Cesta je boj a boj je cesta. Svoje druhé meno aká vojna poznal tiež.. ale toto bude silné, veľmi silné kafé chlape.:D
Spokojne sa nechal opantávať myšlienkami v rannom slnku ktoré pomaly začalo zalievať miestnosť svojími lúčami. Si naozaj na dobrej adrese, pomyslel si a znovu zadriemal..
------------------------------------------------------- -----------------------------
Slová si predstavuj a otvorí sa pred tebou celý film
SS
