Večer prišli rodičia z práce, celý rozzúrený, že som pomíňala cez víkend peniaze na drahé nákupy a nič nerobím.
- Toľko ja za oblečenie neminiem ani za pol roka? – kričala mama
- A to si tvoja mama kupuje handry furt. – vrieskal do jej prednesu otec.
Dosť! S plačom som sa pobalila. Bola som rozhodnutá odísť. Zaspávala som s ubolenou hlavou. Ráno mi bolo lepšie a kašlala som na všetko. Zapindali si a zase bude chvíľu kľud.
Všetko však bolo inak. Večer prišli ešte s horšou náladou.
- Neumytý riad, nevynesené smeti. Tvoja izba vyzerá jak ogrcaná a jediné čo máš upratané je tvoja polička s malovátkami. To jediné vieš maloovať sa a nakupovať, ale my nežijeme preto aby sme ťa vo veku kedy iné deti už brigádujú živili ako malé rozmaznané decko. Povedz mi že už máš brigádu!
- Mááááááám. Ukľudni sa. Idem s kamoškou vypomáhať ako hosteska. Bude taký autosalón či čo a že na štyri dni. Dobre? Si kľudná? Či ešte sa potrebuješ hrať na dôležitú?
- Prestaň! Nás len štvalo že nič nerobíš. Takto aspoň aj ty budeš mať nejaké prázdniny.
- No v robote! Super...
Bolo vybavené. Za dva dni som ráno nastúpila na vlak a išla za Jackom. Nevedela som, čo ma čaká, ale podľa fotky vyzeral sympatický. Nebol pekný, ale nevyzeral na nejakého devianta.
Po skoro štyroch hodinách cesty som konečne dorazila. Išli sme si spolu sadnúť do kaviarne, kecali sme, Jack bol milý. Potom sme nastúpili do auta a smer jeho :
- odpočinkové doupe
- no ale tvoje nie sa smej holčička
- prestaň je to úchylné!
- Čo? Veď tušíš kam ideš
- Nie to, ale holčička
- Veď ty si začala hovoriť po česky, ja sa z teba poserem, sama nevieš čo chceš decko
Celú cestu sme sa takmer smiali. Bol šialený ako ja.
Po príchode mi uložil tašku na chodbe a poslal ma osprchovať sa. Všetko bolo krásne a čisté. Domček prerábal na novo a vyzeralo to tisíckrát lepšie ako som očakávala. V kúpeľni ma čakali čisté uteráky a župan.
Vyšla som zo sprchy.
- Ok, si pripravená začať?
- Jasné, ešte sme nezačali?
- Podpíš toto.
- Čo to je?
- Doplň údaje a podpíš to. No je to zmluva, aby si náhodou potom nepindala, že som ťa týral.
- Si smiešny...
- Drž hubu. Teraz si u mňa. Podpíš to alebo sa zbal a odíď. Fakt myslím to vážne.
Podpísala som to. I keď sa mi nepáčilo že chcel moje údaje ale ok...nemala som po tom všetkom chuť vracať sa domov. Nemala som moc na výber. Jack vyzeral fajn a aj som ho do istej miery chápala. Na druhej strane poslal mi následne na mail jeho prehlásenie s osobnými údajmi. Vybavené.
- Hra môže začať. – milo sa usmial. Povedal, nech sa vyzlečiem a všetky svoje veci nechám hore.
Dole mal pivnicu. Bol tam matrac, nočník a miska s vodou.
- Tu...budeš do zajtra rána.
- Prosím? Žartuješ!Ćo budeš robiť ty?
- Je štvrtok. Ja pôjdem ešte zajtra do práce miláčik. To vydržíš nebudeš prvá ani posledná.
Rozprávali sme sa ešte asi desať minút a potom ma tam zamkol. Bolo to šialené. Po pár hodinách som sa rozplakala. Premýšľala som nad tým, či tam nebudem večne. Ráno som sa zobudila na to ako mi priniesol raňajky a dolial vodu.
- Tu máš švihadlo, ak sa budeš nudiť.
- Milé. – uškrnula som sa. – čo tu budem robiť celý deň?
- To čo doma. Nič.
Bola som vyčerpaná. Odišiel do práce. Vrátil sa okolo piatej. Doniesol mi bielu nočnú košeľu. Obliekla som sa a išli sme sa hore najesť. Smial sa, že som ticho a že som konečne pochopila kto som. Červenou ceruzkou na oči mi nakreslil na čelo čuráka s guľami. Dobrá brigáda...
- Toľko ja za oblečenie neminiem ani za pol roka? – kričala mama
- A to si tvoja mama kupuje handry furt. – vrieskal do jej prednesu otec.
Dosť! S plačom som sa pobalila. Bola som rozhodnutá odísť. Zaspávala som s ubolenou hlavou. Ráno mi bolo lepšie a kašlala som na všetko. Zapindali si a zase bude chvíľu kľud.
Všetko však bolo inak. Večer prišli ešte s horšou náladou.
- Neumytý riad, nevynesené smeti. Tvoja izba vyzerá jak ogrcaná a jediné čo máš upratané je tvoja polička s malovátkami. To jediné vieš maloovať sa a nakupovať, ale my nežijeme preto aby sme ťa vo veku kedy iné deti už brigádujú živili ako malé rozmaznané decko. Povedz mi že už máš brigádu!
- Mááááááám. Ukľudni sa. Idem s kamoškou vypomáhať ako hosteska. Bude taký autosalón či čo a že na štyri dni. Dobre? Si kľudná? Či ešte sa potrebuješ hrať na dôležitú?
- Prestaň! Nás len štvalo že nič nerobíš. Takto aspoň aj ty budeš mať nejaké prázdniny.
- No v robote! Super...
Bolo vybavené. Za dva dni som ráno nastúpila na vlak a išla za Jackom. Nevedela som, čo ma čaká, ale podľa fotky vyzeral sympatický. Nebol pekný, ale nevyzeral na nejakého devianta.
Po skoro štyroch hodinách cesty som konečne dorazila. Išli sme si spolu sadnúť do kaviarne, kecali sme, Jack bol milý. Potom sme nastúpili do auta a smer jeho :
- odpočinkové doupe
- no ale tvoje nie sa smej holčička
- prestaň je to úchylné!
- Čo? Veď tušíš kam ideš
- Nie to, ale holčička
- Veď ty si začala hovoriť po česky, ja sa z teba poserem, sama nevieš čo chceš decko
Celú cestu sme sa takmer smiali. Bol šialený ako ja.
Po príchode mi uložil tašku na chodbe a poslal ma osprchovať sa. Všetko bolo krásne a čisté. Domček prerábal na novo a vyzeralo to tisíckrát lepšie ako som očakávala. V kúpeľni ma čakali čisté uteráky a župan.
Vyšla som zo sprchy.
- Ok, si pripravená začať?
- Jasné, ešte sme nezačali?
- Podpíš toto.
- Čo to je?
- Doplň údaje a podpíš to. No je to zmluva, aby si náhodou potom nepindala, že som ťa týral.
- Si smiešny...
- Drž hubu. Teraz si u mňa. Podpíš to alebo sa zbal a odíď. Fakt myslím to vážne.
Podpísala som to. I keď sa mi nepáčilo že chcel moje údaje ale ok...nemala som po tom všetkom chuť vracať sa domov. Nemala som moc na výber. Jack vyzeral fajn a aj som ho do istej miery chápala. Na druhej strane poslal mi následne na mail jeho prehlásenie s osobnými údajmi. Vybavené.
- Hra môže začať. – milo sa usmial. Povedal, nech sa vyzlečiem a všetky svoje veci nechám hore.
Dole mal pivnicu. Bol tam matrac, nočník a miska s vodou.
- Tu...budeš do zajtra rána.
- Prosím? Žartuješ!Ćo budeš robiť ty?
- Je štvrtok. Ja pôjdem ešte zajtra do práce miláčik. To vydržíš nebudeš prvá ani posledná.
Rozprávali sme sa ešte asi desať minút a potom ma tam zamkol. Bolo to šialené. Po pár hodinách som sa rozplakala. Premýšľala som nad tým, či tam nebudem večne. Ráno som sa zobudila na to ako mi priniesol raňajky a dolial vodu.
- Tu máš švihadlo, ak sa budeš nudiť.
- Milé. – uškrnula som sa. – čo tu budem robiť celý deň?
- To čo doma. Nič.
Bola som vyčerpaná. Odišiel do práce. Vrátil sa okolo piatej. Doniesol mi bielu nočnú košeľu. Obliekla som sa a išli sme sa hore najesť. Smial sa, že som ticho a že som konečne pochopila kto som. Červenou ceruzkou na oči mi nakreslil na čelo čuráka s guľami. Dobrá brigáda...
